Je krátka viem...
->
Christine <-
Okamih
keď som sa naše pery ponorili do bozku a ja som skoro zamdlela netrval
dlho. Prstami mi pretieral líca. Boli to slzy čo ma pálili na pokožke alebo jeho
dotyk?
„ Nie
Liam..ja ťa milujem ale my dvaja nemôžeme byť spolu.“ Odtiahol sa ďalej
a stuhol. Čakal na moje vysvetlenie. „ Odpusť mi to, bola som opitá..
a nechcela som. Pomenuj ma najhoršie ako vieš alebo ma tu nechaj, len mu
to prepáč ...nesmieš sa na neho hnevať.“ Pochopil čo chcem povedať až keď som
skončila. Je koniec? Nepovedal nič, pomalým krokom prešiel k autu. Nechal
otvorené dvere na mojej strane a posadil sa na miesto vodiča.
Chcela
som tam ostať stáť ale poznám ho, prinútil by ma posadiť sa k nemu.
Nastalo neprijemné ticho, dokonca ustal dážď a kvapôčky vody teraz lenivo
stekali po sklách. Slnko zapadalo, vytvorili oranžové zore a mne po lícach znova tiekli slzy. Liam sa sústredil na cestu, vypol rádio a starostlivo
vyhadzoval smerovky. Automaticky som si stiahla kolená pod bradu a tvár
som odvrátila smerom von. Ocitla som sa vo sne. Ľúbil ma a ja som ľúbila
jeho. Žiadne chyby.
->
Liam <-
Lomcovali
mnou také pocity ako nikdy. Ja som trčal
doma v daždi a ona sa vyspala s Louisom. Som taký idiot, ale vyzeralo to že ma ľúbi.
V jej očiach som po dlhom čase strávenom s Danielle to čo mi ona
nedala. Lásku, cit, pochopenie a vzplanutie. Každý jeden deň ma
obdarovávala najkrásnejším úsmevom. Podviedla ma. Je v tom ale Louis nevinne? Prečo mi to
nepovedal? Zaparkoval som. „ Sme
doma..Christy?“ Po polhodine som sa odvážil
prehovoriť a otočiť sa k nej. Mokré vlasy prilepené na čele
a utrápený výraz ešte aj v spánku. Nemal som srdce zobudiť ju,
z kufra som vybral deku a opatrne som ju cez Christine prehodil. Pôjdem a mamou a ak sa dovtedy
nezobudí, prenesiem ju do mojej izby.
„ Vyzeráš
hrozne!“ Zahromžila Nicole ale objala ma. „ Viem, kde je mama?“ Zasmiala sa mojej otázke a ukázala do
kuchyne. Veľká predsieň sa od mojej poslednej návštev nezmenila. Dokonca skriňa
s bundami bola len privretá, tak som ju nechával ja. „ Liam.“ Mamin hlas,
objatie a viac som nevydržal. Slzy
sa mi začali liať potokom po lícach. „ Preboha čo sa stalo! Hovor.“ Pozerala sa
na mňa ako revem ako malé decko, pochopila že teraz nie je ten správny moment
hovoriť o tom čo sa stalo. Neviem ako sa jej podarilo prejsť so mnou do
obývačky, posadiť ma na gauč. Ruth mi priniesla suchú mikinu. Nosil som ju na
ranný beh. Prstami som si šúchal spánky a na chrbte som cítil mamine
dlane. „ Liam.. kde je Christine?“ Opakovane sa ma to pýtala už asi piaty krát,
neodpovedal som. Keby nebol Louis môj priateľ zlomím mu nos a keby som ju
tak nemiloval nechám ju stáť pri rieke. Nie, nenechal by som ju tam. Hlavná vec, že teraz si ju nechal
v aute. Striasol som sa,
neznášam to, keď sa ozýva moje druhé ja. Vonku bola tma, to tak dlho tu plačem?
Naozaj? „ Je v aute.“ Prehovoril
som potichu a odkašľal som si. K dverám sa začala zberať Nicole,
zastavil som ju. „ Počkaj, choď pripraviť moju izbu, Ruth prosím pomôžeš mi
s jej kuframi, ale až potom keď ju vynesiem hore.“ Mama na mňa pozerala
pohoršene, nevedela že Christine spí, teda v to dúfam. Ak som ju tam
nechal sedieť, budem nahnevaný sám na seba.
Je
normálne, že sa jej bojím dotkúť? Napriek svojmu strachu som ju pohladil po
líci. Len vzdychla a pomrvila sa.
Nenávidel som ju za to čo spravil. Chcel som ju pretože len s ňou
mal môj život zmysel. Nechápal som sám seba pretože som tomu nezabránil. Zmätene otvorila oči až keď som ňou jemne
zatriasol. „ Čo sa stalo? Kde som?“ Spomenula
si a sklonila hlavu. Nesmie byť smutná!
Payne sprav niečo! Miluješ ju! „ Poď
si ľahnúť do izby, budeš unavená.“ Viac som nepovedal. Mlčky som jej ruky
obtočil okolo pása a tmavým schodiskom som ju zaviedol hore. Moja izba
stále voňala tak svojsky, nič sa nezmenilo. Tenisky položené na okne, pár
trofejí za šprintérsky beh a moja tmavofialová deka. Christine sa posadila na posteľ. Znova je
apatická? Nie, preboha len to nie. „ Liam..môžem ti..“ Mama otvorila dvere,
pristúpil som k nej a opatrne som ju vytlačil von. „ Mami, nie až
ráno..je veľmi unavená.“ Nechcel som aby ju takto videla, nie v tomto
stave. Bez akéhokoľvek rozmýšľania som
Christine vyzliekol mikinu, tričko a aj nohavice. Obliekol som jej moje
tričko a voľné tepláky a zatačil som ju do postele. Neprotestovala,
ľahla si a objala môj vankúš.
„ Mami
vážne mám jesť teraz o desiatej?“ Nebol som hladný, ale naliehala. „ Jedz
pozri sa ako vyzeráš. Zajtra sa budem musieť porozprávať s tou tvojou frajerkou
vôbec nevarí. Mala by ťa trošku vykŕmiť!“ Prehltol som sústo a na vidličku
som nabral ďalšiu ryžu s mliekom. Liam
povedz jej to, teraz alebo nikdy! „Mami vieš, niesom si tak celkom istí či
sa s Christine porozprávaš. Ona je totiž..ehm..chorá.“ Teraz sa opýta ako,
ja jej to vysvetlím a mama ma pošle aj s frajerkou na psychiatriu. „
Je chorá? A čo jej je?“ Nerozpráva,
nekomunikuje, vlastne ona nežije ona len prežíva. „ No, stalo sa pár
vecí..ktoré nám zmenili život a vzala to trošku zle. Mami ale ja ju
milujem, neopustím ju preto že jeden z nás spravil chybu.“ Chápavo prikývla a zývla. „ Choď si
ľahnúť, ocko ťa určite čaká.“ Snažil som a vyhnúť akýmkoľvek ďalším
otázkam. Vtisla mi bozk na čelo a odišla. Vrátil som sa do izby k Christine vziať si pyžamo, nebudem s ňou spať na jednej posteli, nemôžem. Predpokladal som že, bude spať, ale mýlil som sa. V polotme som videl ako ma skúmajú jej veľké čokoládové oči. Dýchala pravidelne, chuť ľahnúť si k nej a zaspať v objatí som potlačil vo dverách a s dekou a sivými teplákami som sa vybral na gauč.
-> Christine <-
Nemohla som spať, stále som na sebe cítila
jeho prsty. Ako ma vyzliekal, rozopol gombíček na rfliach a len na krátky
okamih sa mi pritom pozrel do očí. Ak by sa na tú svadbu vrátil, neopila by som
sa, nevyspala by som sa s Louisom a teraz by som čakala dieťa od
najdokonalejšieho muža na svete. Stopercetnú istotu mi dodávala všetká jeho
energia a pohľad na Liama hrajúceho sa s Eloise. Sadli si, obajala
rovnako pokojný. Dokázal jej hŕkať hŕkalku aj dve hodiny a ona sa len
dívala a čakala a keď prestal jemne sa dotkla malou rúčkou jeho krku.
Princezná, Louis má dokonalé dievčatko. Aj my sme mohli ma také. Tričko do
ktorého som si skrývala tvár už bolo celé premočené a navyše mi bolo pod
prikrívkou horúco. Suché hrdlo ma prinútilo vystrčiť hlavu, som smädná. Keď sa
dvere na jeho izbe otvorili, začala som dýchať pravidelne ale nezatvorila som
oči. Nemôže v takejto tme vidieť, že nespím. Vzal si deku, niečo zo skrine a chcel odísť.
Krátky okamih zastavil vo dverách, ale potom aj tak odišiel. Počula som jeho
kroky, smerujúc na dolné poschodie.
oooooch .mne je smutno spolu s nimi :/ prečo im to robíš ? ale aj tak kráásne napísane ..a už sa neviem dočkat dalšej .:) ..len nech to prosím skončí štastne .a samozrejme nech skončia spolu ..:D ..:)
OdpovedaťOdstrániťPrečo, povedz mi prečo nemôžu byť spolu a šťastní? Teraz som tu cez mobil (v polovici dejáku) takže neviem, ako vyzerá nová stránka, neskôr si to kuknem cez PC a napíšem tí, čo si o tom myslím (akoby som už teraz nevedela, že sa mi to bude páčiť) a mne sa táto časť nezdá krátka, čítala som ju cca štyri hodiny (mám neprajné okolie =D) ale je to úžasné, aj ked sa nedeje to čo by som si želala =/ stále dúfam vo vyriešenie všetkých problémov a Happy end... som trochu (fajn, nie len trochu) naivná a verím v šťastné konce <3
OdpovedaťOdstrániť----Kika----
a práve som zistila, že tá stránka je krásna (neočakávané) tak len aby si vedela <3
Odstrániťženo,brutálne krásne si to napísala...za toto ťa ľúúúbim...za to,ako to prekrásne opisuješ,ako ma to ťahá do deja a keď už si myslím že to bude všetko v pohode,ty spravíš otočku o 180° a zas je všetko v prdeli...ja chcem happyend!!! oni budú spolu,ja ti verím:) :)...
OdpovedaťOdstrániťP.S.: nový ditajn stránky je fakt krásny!!! :)
Eli
to čo robiiiš??! prečo to ešte viac zamotavaš? prečo proste nemože byť Christie šťastna s Liamom a Louis s El a ich malou .. je to užasne napisane, ale.. nepači sa mi smer kam sa to vyvija :/ !
OdpovedaťOdstrániťnie , nie.. nerob im to , nerob nám to !!! Ty !!! Ja si ťa nájdem , veď počkaj , takto to nemože byť ! Nieeee , musí sa to vyriešiť !!!!!!
OdpovedaťOdstrániťBTW , super design ! :))
och, to je nádherné...mne už dochádzajú slová... ja som smutná za oboch... neznášam takéto paradoxné situácie- všetko je tak ako má byť a predsa je to úplne zle... Jaja, zajtra píšeme test a ja budem celý čas premýšľať nad tým ako sa všetko vyvinie :D potom ti napíšem pre zaujímavosť moju (zlú) známku, aby si videla, čo máš na svedomí a aby si začala pridávať dva-krát dlhšie časti :D :D trochu odveci, čo? :D :D ale fakt sa teším na ďalšiu časť :D a PS: gratulujem k výbornej známke :) :D si šikula :D nič iné sme od teba ani očakávať nemohli :* ♥
OdpovedaťOdstrániťty a teraz mi povedz, že po tomto sa neplače? ja sa obávam, že mi zoskratuje notebook! milujem, milujem, milujem tento príbeh.. teba.. Christine.. chalanov.. aj sladkého Payna, aj nadržaného Louisa.. ♥ xxx
OdpovedaťOdstrániťjemináčku...neskutočne krásne to je!! Slniečko, prosím, nech to bude medzi nimi dobré :( prosím!! Ale si úžasná! A som veľmi zvedavá na koniec a na ďalšiu poviedku!! :)
OdpovedaťOdstrániťTento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániťStrašne krásny príbeh... čítam ho už od začiatku a veľmi veľmi sa mi páči... nekomentovala som to lebo vždy som to čítala cez mobil v škole alebo niekde v autobuse ale teraz konečne som na notebooku a mám čas tak som sa rozhodla napísať ti aká úžasná spisovateľka si... a to teda aj si =) Aj ja sa snažím niečo napísať ale také dobré to nikdy nebude gratulujem =o)
OdpovedaťOdstrániť