Zavrite ma na psychiatriu! Prečo? - lebo dnes bol tak dlhý deň, ale konečne som to dopísala, aj keď nie úplne (Neboj sa Tánička, budem pokračovať Zaynovým pohľadom ;)) Ďakujem Vám kočky moje ešte raz za gratulácie, necítim sa vôbec o rok staršia a pri predstave že mi ťahá na 3o mám zimomriavky( fuj) :) Nevadí..
Tak trošku momentálne ulietavám na konkurencii TU, TU a TU ale to len, pretože mi to pripomína leto - a keďže chodím v balerínkach, papučkách a plátenkách - aby som si nepripadala ako úplný idiot.
Keď som písala, hralo mi TOTO, poznáte to však? Osobne si myslím, že sa text aj melódia celkom hodia k Liamovým pocitom.. ale už predbieham.. tak dúfam že sa bude páčiť :)
-> Liam <-
Celú noc som strávil s fanúšikmi.
Potešili sa mojej prítomnosti na twitcam-e, otázky kládli pravidelne, nenudil
som sa. Pred mojím posledným klipnutým očami a pobratí sa do ríše snov som
zaklapol notebook a pritúlil som k sebe perinu. Dúfam že sa Christine
vyspí dobre a ráno sa bude usmievať ako slniečko. Zaspal som, ale o pol ôsmej ráno som sa
zobudil na klopanie na dvere. Nebolo to klopanie, bolo to trieskanie a ja
som letel dole. „ Čo tu robíš? Čo sa stalo?“ Díval sa na mňa hnedými očami
a po lícach mu stekali slzy. Dievča vedľa neho mu stískalo ruku
a vyzeralo rozrušene.
o 7 dní neskôr...
„ Ďakujem ti Tanya, neviem čo by
som bez teba robil.“ Vtisol som jej bozk na líce a naštartoval som Harryho auto. Dnes mali Christine pustiť domov,
a Tayna bola práve tá, ktorá mi pomohla. Zablila jej veci, denne ma sprevádzala do
nemocnice a pomáhala Christine s tými babskými vecami. Patrila
k Zaynovi, teraz patrila k nám, k mojej rodine. Kým som sa
sústredil na volant vo svojích rukách a nohu som priláčal na plnový pedál,
celým svojím telom som chcel byť pri svojej láska aj napriek tomu čo sa stalo
pred pár dňami. Christy som poslal správu „ Som na ceste L xx“ a ponoril
som sa do bolestivých spomienok.
„ Je mi to ľúto slečna, prišli ste o dieťatko, ste ale
úplne v poriadku, samozrejme budem veľmi rád ak sa porozprávate
s naším..ehm poradcom.“ Stál som za dverami a ako som sa neskôr
dozvedal, toto som počuť nemal. Liam, počkaj lekár ťa zavolá dnu, len buď
trpezlivý. Jednou nohou som potichu poklepkával po podlahe a hypnotizoval
som zelenú stenu oproti sebe. Počul som
všetko, hoci to nechcela. „ Pán doktor, v ktorom..v ktorom mesiaci som
..bola.“ Zadržiavala slzy, chcem ísť dnu. Potrebuje ma. Lekár odpovedal
pohotovo „ Na začiatku druhého, dieťatko nezvládlo váš stres ..
a alkohol.“ Kontrolka v mojej hlave sa rozsvietila na červeno –
mesiac – klub – mraziaci box. Tak predsa sme len nepoužili ochranu. Nepila
často, prečo práve na tej hlúpej svadbe? Prečo? Po krátkom odmlčaní
sa ozval znova. „ Slečna Carrter, lekárske tajomstvo mi samozrejme
nedovoľuje oznámiť to vašim blízkym.“ Cítil som ako sa jej trasie hlas, tak
strašne som si želal nepočuť to. „ NIE!! Nesmiete to povedať nikomu.. nikomu
hlavne nie mojej matke a Liamovi..hmm teda Mr. Payne sa to nesmie
dozvedieť.“ Pod dverami sa myhol tieň,
ustúpil som pár krokov od dverí. „ Ale bude vám lepšie ak sa porozprávate
s našim psychológom.“ Neodpovedala, predpokladal som že prikývla.
Vychádzajúci lekár mi len kývol na pozdrav a nechal otvorené dvere. Pri
predstave malého dievčatka s jej veľkými čokoládovými očami, ktoré by
sedelo na hojdačke a kývalo na usmiatu Christine „ Mami hojdaj ma! Viac!
Ocko ma hojdá viac!“ Striaslo ma, smútok som zatvoril do krabičky
a potlačil som ju do zadu. Povie mi to sama, má dôvod prečo odporovala
lekárovi. Nebudem na ňu naliehať, teraz potrebuje len lásku. Moju nekonečnú
lásku. Chrbtom ruky som si zotrel slzy a vošiel som dnu. Nie, nepovedala mi to ani po týždni.
Nepovedala nikmou nič, prestala hovoriť úplne. Nekomunikovala s nikým,
napísala dlhú správu matke do Austrálie, že Ria musí ísť k babičke pretože
ona nemá čas sa o ňu starať kvôli škole, mobil vypla, odložila ho do
nemocničného stolíka a od tej chvíle ma jej neprítomný výraz privádzal do
šialenstva.
Autá za mňou trúbili, zelná dávno svietila
tak som sa pohol ďalej a kým som prešiel k nemocnici trvalo mi to
ďalších pätnásť minút v poriadnej zápche.
Keď som vtedy prišiel k jej postely a zbadal som
krokodílie slzy zmáčajúce celé jej pyžamo nespravil som nič iné, len som ju
objal. Neobtočila okolo mňa svoje ruky, nechala ich voľne položené na posteli,
nezotierala si slzy, objímal a tíšil som ju celý ten deň. Ja a ona
v mojom náručí dlhých desať hodín, až kým ma chalani nevyhodili domov. Nechcel som, ale
potreboval som jej priniesť veci, pár drobností a práve vtedy mi Tayna
pomohla. Zbalila jej tašku, prádlo a to o čom som ja nemal ani
tušenia. Ona jediná vedela čo sa stalo, nemohol som to povedať nikomu. Nemal
som o tom vedieť ani ja. Chalani by sa trápili a neužili by si voľno
aj keď ani teraz si ho neužívali. Každú noc ostal jeden so mnou pri Christine.
Striedali sa, nosili kávu a hoci sa ani jeden nepýtal na to čo sa stalo,
nechápavo krútili hlavami. Moje
dievčatko, moje malé dievčatko ..alebo to mohol byť chlapček? Vnútro som mal
roztrhané na maličké kúsky a vedel som, že nebude poskladané dokopy kým sa
nezotaví aj Christine. Pomôžem jej, milujem ju a nenechám ju trápiť sa
samú. Počkám si na chvíľu keď ma znova prítomne objíme a pošepká mi ako ma
miluje. Možno mi povie, že budeme mať bábätko a že je šťastná. Počkám si
na ňu, na jej úsmev a jej dokonalé srdce.
Vypol som motor a zahľadel som
sa na novinárov pred nemocnicou. Paulove oficiálne vyhlásenie, že Christine
Carrter priateľka Liama Payne je v nemocnici pre zdravotné problémy im
nestačilo, preto ako nenásytné hyeni striehli na každý krok mňa a One
direction. Vošiel som bočným vchodom na
tretie poschodie ma odviezol malý výťah pre personál, z vône dezinfekčných
prostriedkov sa mi točila hlava. Fuj.
Dvere na izbe boli pootvorené, ale s mojím príchodom som ich
zatvoril a premeral som si ju pohľadom. Dnes jej už nekvapkala infúzia,
sedela na posteli s kolenami pod bradou a znova hľadela do prázdna. S očakávaním
akejkoľvek reakcie som ju pobozkal na vrch hlavy a posadil som sa
k nej. „ Tešíš sa domov? Niall dnes
odlieta za Carmen, vrátia sa za týždeň. Harry s Riou boli včera na večeri,
vieš aký prišiel domov vysmiaty.“ Zasmial som sa, za tie dni mi pár krát odpovedala,
ale bolo to len áno, alebo nie. Pre mňa úspech, pretože ani psychiatrovi sa
z nej nepodarilo dostať ani slovo. Znova som sa rozhovoril
o chalanoch až kým mi nepípol mobil. Prečítal som správu nahlas. „ Zlatko,
príď nás aj s Christy pozrieť, chýbaš mi aj sestrám. Mama xxx.“ Chýbala mi
tiež, ale teraz bola prednejšia Christine, aj keď.. „ Christy nepôjdeme
k mojim rodičom? Odreaguješ sa a aspoň si od nás Tayna s Zaynom
oddýchnu.“ Neznášal som chvíle ako táto, po lícach jej začali tiecť slzy
a ja som nevedel čo robiť. Pritisol som ju k sebe
a s zatvorenými očami som sa prudko nadýchol vône jej vlasov. „
Áno.“ Moment, čo? Áno? „ Bude mi potešením, zájdem za lekárom a pôjdeme
domov dobre? Tayna mi pomohla prestavať izbu, ale ako som spomínal včera ak
chceš byť doma môžem sa dočasne presťahovať s tebou.“ Usmial som, musela počuť tú malú nádej
v mojom hlase.
-> Christine <-
Rozprával a mne jeho hlas
pripomínal to na čo som tak nechcela myslieť. Keby vedel že sme mohli mať
bábätko a kvôli mojej hlúposti sme o neho prišli. Malého chlapčeka
ktorý bude s ockom stavať snehuliaka a ja ich budem pozorovať cez
veľké kuchynské okno a popritom variť obed. Nemôžem mu to povedať,
nepoviem mu to pretože sa bude trápiť, bude ho to mrzieť a bude nešťastný.
Takto, keď pozerám do steny ako blbá všetci si myslia, že mi preplo a po čase
ich to prestane baviť, zavrú ma blázinca a on sa vráti k normálnemu životu.
To bola prvá polka môjho sebatrýznenia, druhá bola podvod. Podviedla som toho
chlapca s láskavými očami s jeho najlepším priateľom. Tiež mu to
nepoviem, trpel by a ako ho poznám určite by obviňoval seba. Prečo?
Pretože je to Liam. Zaslúži si niekoho
kto ho bude ľúbiť rovnako a nespraví to čo ja. Opantaná alkoholom som sa
oddala Lousiovi, ktorý má dcéru!!!! Vrátil sa a znova na mňa pozerá tak
súcitne, prečo som súhlasila aby sme išli k jeho rodičom? Lebo sa chcem
trápiť ešte viac? Chcem a budem! Zaslúžim si to.
Vyniesol do svojej, teda teraz už
našej izby môj kufor a prikázal mi posadiť sa na posteľ. Sadla som si a rezignovane
som čakala čo sa bude diať. Pearl sa obšmietala okolo mojich nôh. Nezohla som
sa tak ako niekedy aby som ju poškrabala za ušami, nechala som ju tak. Fotka na
nočnom stolíku, na jeho strane postele ma prinútila znova nechať svoje líca
zmočiť soľou. Liam s detským výrazom a jeho krásne sestry pri ňom v náručí
mamky a ocka. Bolí to, strašne to bolí. Ako to bude bolieť jeho? Nikdy,
nikdy sa to nedozvie. „ Christine volal som mame, zajtra večer nás očakávajú.
Chceš sa rozprávať? Alebo ideme jesť?“ Sama som do úst nevložila nič, musel mi
prikázať a keď prišiel na to že reagujem na jeho „ Zlatko jedz..“ začala
som jesť. „ Zlatko ľahni si!“ Zaľahla som, to všetko len kvôli tomu, pretože
predstava milujúceho Liama ako mi pomáha do postele či s jedením ma
ubíjala. Podviedla som ho, som zákerná sviňa a najhoršie na tom je, že si
to Louis nepamätá. Nepamätá si nič.
-> Zayn <-
Do tajnej priehradky vo svojom
kufri som ukryl ďalší, už piaty lak na vlasy a opatrne, tak aby to Tanya
nepočula do kúpelne som zazipsoval malý čierny zips. Potom som sa posadil na
vrch kufra a zazipsoval som ho. „ Mám veľa vecí, ale nikdy som si
nemyslela, že môj frajer bude potrebovať na týždeň tak veľký kufor ako ja, keď
som sa sťahovala do Anglicka.“ Otočil som hlavu smerom k dverám v ktorých
stála a zamrzol som. „ Ty máš na sebe len osušku?“ Jemná vôňa jej pokožky
mi prevrátala nos a nebol som sám kto stvrdol. „ Neodbočuj od témy Malik!
Načo je ti tak veľa vecí? Budeš sa prezliekať dva ktár za hodinu?“ Pri smiechu
zaklonila hlavu a tým odhalila malú priehlbinku pod jej uškom, ktorú bolo
vidieť len ak mala zopnuté vlasy. Zdvihol
som jedno obočie a obrannom geste som sa k nej približoval. „ Nie,
pretože ak mieniš chodiť takto aj po hotelovej izbe nebudem si obliekať nič. Všetko
mi totiž bude tesné!“ Konštatoval som a kým sa ona na mňa dívala prstom
som prechádzal od jej ramena ak k ruke. Dostal som sa k jej dlani, pobozkal
som ju na chrbát ruky a jediným potiahnutým za pás som ju mal pri sebe tak
blízko, že som cítil jej teplo. „ Zayn jediné čo ti bude tesné a malé budú
trenky a nohavice.“ Začala sa rehotať, pár pramienkov vlasov, ktoré jej
vypadli z drdola som zastrčil za jej malé uško a keď som zbadal
priehlbinku ktorú som tak miloval, vrhol som sa na ňu perami. Tayna sa viac
nesmiala, potiahla ma k posteli a zatlačila
do mojej hrude, klesol som do perín viac menej dobrovoľne. Skláňala sa
nadomnou, zvádzala boj s mojím jazykom a prstami mi prehrábávala
vlasy. Všimla si vôbec ako som ju odmotal z osušky a tá teraz leží
niekde na zemi? Bozkávala ma ale prestala? Prečo? " Vas Happenin?" Opýtal som sa a perami som sa obtrel o tie jej. " Vieš čo si myslím.." Musel som nahodiť urazený výraz, ale ona sa len zasmiala a pretiahla cez seba osušku. Chcela hovoriť o Christine? Vážne práve teraz? " Myslím si že sa jej niečo stalo..." Nepočúval som o čom hovorí, vnímal som ako intenzita jej hlasu klesla keď som zašiel pod nohavičky a cítil som ako mi stlačila ruku, za ktorú ma držala. " Nehovorme o Christine..chcem ťa." Jej oči žiarili, odrážal sa v nich môj dokonalý obraz. Znova chcela hovoriť, umlčal som ju bozkom a voľnou rukou som si rozopol rázporok.
Bolo to len trošku smutné, a trošičku neslušno-nadržané.. ( tak ako ja ).... <3
a čítajte Kikuš - a novú časť -Amy, who lives next to you? 7.
.. na toto jediné sa zmohnem.. obdivujem, ako sa dokážem do príbehu zahĺbiť tak, že meškám do školy.. no a? napíšem ti ešte komentár, lebo moje pocity sú čerstvé ;) v Zaynovom pohľade? vrr, súhlasím :D Jej oči žiarili, odrážal sa v nich môj dokonalý obraz. - toto sa mi brutálne páči.. taký narcis♥ ;)
OdpovedaťOdstrániťa 30 máš za desať rokov, ktoré si parádne užiješ ;) xxx
trdlo :D jak ty!! narcisi dva ste :D
Odstrániťto sme :D zajtra je náš deň :D .. a inak, písala som ti, že mi nevadí, keď to bude depresívne, hlavne že to bude od teba.. potvrdilo sa mi to.. otvárala som oči.. :) zbožňujem ťa ♥ a samozrejme aj obdivujem :) :-*
Odstrániťwow, úžasné, ale to nie je nič nové... rehotala som sa ako idiot (čo aj som), keď som si prečítala o Zaynovom dokonalom obraze, ako je možné, že pri ňom je takéto niečo zlaté a sexy, ale pri každom inom by to vadilo?? nepochopím, ale je to tak =D a čo Christie? bude v poriadku a s Liamom, však??? debilné otázky, ja viem, ale nedá mi to nespýtať sa <3
OdpovedaťOdstrániť----Kika----
lebo to je Zayn Kikuuuš :D náš kvietok :) Sure, bude..veď Happyend :D
Odstrániťzase úžasne Jaja, strašne som sa tešila na túto časť a už viem aj prečo. super super super ! :) a absolútne mi nevadí, že jej preplo :D
OdpovedaťOdstrániťpasuje k nám dvom nie? ;) :D :*
OdstrániťAwww... Nádhera! Nechápem, ako môže niekto takto krásne písať!
OdpovedaťOdstrániťJE mi ľúto Christine... Mohli mať predsa malé bábätko... :( Ale čo už. Vymyslela si to takto. A mne sa to veľmi preveľmi páčilo :D
Čo najsôr očakávam ďalšiu časť!
Smile* (smilelove.blog.cz)
:* ďakujem smajlí
Odstrániť'„ Ty máš na sebe len osušku?“ Jemná vôňa jej pokožky mi prevrátala nos a nebol som sám kto stvrdol.' :D :D a dokonalý odraz :D :D narcis sa nezaprie :D skvelé..je mi ľúto Christiny ale ona za to môže..nikto ju predsa nenútil, aby Liama podviedla..Janii
OdpovedaťOdstrániťmôže aj za alkohol a bábätko! :/
Odstrániťoch, mne je ľúto Christy a Liama :( ale pomôcť si môžu asi jedine sami :( ... a tá časť with Zaynuško a Tánička :D :D :D v jednu chvíľu som sa rehotala a v druhú slintala nad narciskom Malikom (dúfam, že si to Tanya neprečíta :D :D) ... och, jeden je dokonalejší ako druhý :D :D a ešte raz, ten nadržaný Zayn je wrrrr :D :D ... krásna časť Jaja :* ♥
OdpovedaťOdstrániť:D počkaj dostaneš v škole od nej :D :* môj K. ďakujem ti
Odstrániťčožé? O.o pri tvojej poviedke dostávam tiky do oka vééľmi často :D dokonalé, čo viac sa na to dá povedať? :)♥
OdpovedaťOdstrániťchúďa mojeee :D tak to radšej nečítaj potom :)♥
Odstrániťked sa nemylim tak to louis chcel ze? :/ ale inak super cast ;)
OdpovedaťOdstrániťLouis? čo teraz? :) chcel ju to áno :)
OdstrániťFakticky ťa obdivujem. Píšeš krásne. Fakt mi dochádzajú slová. Páči sa mi štýl akým píšeš, obsah story a celé je to proste úžasné. Aj keď je to trocha smutné, podľa mňa je to tak dobré. Aspoň to nie je veľmi presladené. Aj keď, to si tiež rada prečítam :D
OdpovedaťOdstrániťKeby som písala tak ako ty, bola by som veľmi šťastná :)
mňa to mrzí že je to smutné, ale ja to inak neviem.. skúšala som presladeného Malika v druhej poviedke, a aj tam bol smutný.. :(
Odstrániťooooj a prečo ťa ja nečítam povedz mi?! Idem hneď začať! :*
Jééj zase super diéél :D ja sa nemôžem prestať z toho ako si skrýval laky na vlasy do kufra :) ale čo už ke´ď má take super vlasy :D....
OdpovedaťOdstrániťDúfam, že si tento komentár prečítaš a aj keď som začala čítať iba dnes a som zatiaľ len na dvadsiatej časti (ale pochválim sa, že hltám jednu časť za druhou) chcem ti povedať, že tento príbeh nemá jedinú chybičku a že sa mi páči s každou časťou viac a viac!!! Je to DOKONALÉ... -Sue :)<3
OdpovedaťOdstrániťLondon som začala čítať včera a dneska som ho aj dočítala, nevedela som sa od toho odtrhnúť! Nemôžem sa dočkať ďalšej časti, len mi je strašne ľúto Christie, na jej mieste by som sa zosypala viac ako ona a Louis si to ešte ani nepamätá! :( Ale píšeš nádherne, úplne si ma vtiahla do deja :D Ja by som to vzdala už pri 3. diely, ale ty si to tak zamotala! Dievča, klobúk dole :))
OdpovedaťOdstrániť- Baša (Basant)
Jop, a ešte viem že by som to nemala publikovať, je to neslušné ale: PÍŠ AKO O ŽIVOT ĎALŠIU! :D
OdpovedaťOdstrániťA nakoniec trošičku neskoro ;) ale aj tak: Všetko naj, veľa dobrých nápadov a šťastie pri písomkách :D
Už len tvoja
- Baša :)))))