nedeľa 8. apríla 2012

Directioner princes 4. part A


 Tadá, viem viem.. neskoro zas.. ale je tu :)

 Chcem Vám ukázať moju Tami! - alwaysfindreasontosmile.blogspot.com/ - krásny blog! a je tam bohovská poviedka- čítajte! :) 

Tamarka - Ďakujem ti strašne veľmi za ten preklad do španielčiny, si poklad :*  

btw. ak ma vyhodia zo skúšky, bude to Vaša vina- lebo píšem a neučím sa :P

     Sarah

„ Nie Miranda! Potrebujem svoju chvíľku!“  Zatresla som jej dvere pred malým  guľatým nosom a prebehla som k posteli. Potrebovala som sa vytratiť do kuchyne za Denis, ale ako? V pätách Miri a po celom kaštieli pobehovali organizátori našej oslavy. Mojej oslavy osemnástych narodenín. Usmiala som sa sama pre seba a s rozpaženými rukami som sa hodila na posteľ. Šaty na dnešnú noc mám, topánky na dvanásť centimetrovom opätku v bielej farbe sú položené na stole. Ale najviac ma pri srdci hriala myšlienka, že si po šperk si pôjdem do babičkinej zbierky. Budem princezná, krásna princezná. Si princezná. Znova som sa zasmiala a skopla som lodičky z nôh.  Netrvalo mi dlho a premohla som samú seba, musím ísť za Denis.  Chodbičkami, obkľukou ale presa som sa dostala ku kuchynským dverám. Torta, koláče, kurence, bažanty a kadejaké dobroty, ktoré ja nejdem boli rozobraté a rozvoniavali celkom lahodne po celej kuchyni.  Dorota, hlavný šéfkuchár mi vtisla bozk do neupravených vlasov a ukázala na zadnú komoru, vedela že idem za Denis.  Bola to jej babička a moja jediná záchrana pred jedlami ktoré som musela jesť.  Pomaly som otočila kľučkou a hneď som ju počula. „ Ja som to vedela že dnes prídeš!“ Poznamenala a zaklipkala velikánskymi čiernymi očami. Moja milovaná spoločníčka sa tak ako vždy široko usmievala a cerila na mňa zúbky prekryté strojčekom. „ Ako si to vedela?“ Vošla som dnu a automaticky som sa posadila k nej na súdok od kapusty. „ Hádam by si ma nevynechala z tvojich narodenín, a mám pre teba darček.“  Stuhla som, ona má pre mňa darček? „ D-darček?“ Prikývla a ukázala na policu plnú zaváranín  medzi ktorými vynikal červený lesklý papier, ktorý obaľoval krabičku. Nebola veľká ale zrazu som pocítila to všetko čo v časopisoch, moja najlepšia priateľka. „  Nedám ti ho teraz, ráno môžem prísť po oslave a aj sa porozprávame.“ Prikývla som a z kôpky zemiakov ktoré čistila som ukradla jeden neočistený a blatom som jej zamazala líca aj noštek. „ ale chceš sa rozprávať však?“  Dívala sa na mňa, a ja som znova nechápala ten jej kontrast hrdzavo oranžových vlasov a obrovských čiernych očí. „ Počúvam ťa, hovor.“ Poznamenala a kým som rozprávala pozorovala som ju pri práci.  Jej šikovné ručičky striedali zemiak za zemiakom a keď sa postavila obzrela som si ju poriadne.  Ryšavá hriva poníž ramien sčesaná do krátkeho chvostíka a plné líčka.  Okrúhle bruško, ženské boky. Neraz sme sa hádali pretože tvrdli že je tučná, nebola mne sa páčila a veľmi by som si priala jej postavu. Moje úzke plecia a prepadnuté brucho neboli ničím pekné, nie ako ona. Bola krásna, silná a zaslúžila si muža ako lusk, najlepšie princa. Škoda že môj brat nie je normálny. 

„ A prebehlo mnou milión motýľov ale zároveň strach.“ Porozprávala som jej všetko, aj to ako som zletela z koňa a on ma zachránil aj o jeho nočnej návšteve. Zrazu položila nôž a špinavé ruky si začala utierať do zástery. „ Vieš princezná, možno že si do neho zaľúbená.“ Čo som? Ja som? Kto som? „ Zaľúbená? To nemôžem, veď ženícha mi vyberá otec. Nie.“ Zastonala som a pocítila som jej objatie. Silné a priateľské.  Pustila ma, posadila sa k zemiakom a pokračovala „ Sarah, neuvažovala si nad láskou? Tie motýle v brušku. Dobre možno nie si zamilovaná ale priznaj to páči sa ti.“  Páči sa mi? Znova som si v dlaniach prehadzovala zemiak. „ Páči sa mi? Neviem, nie je škaredý, ale je spevák.“ Vedela som presne čo mi povie. „ Spevák je aj Ed.“ Odrovnala ma, priznala som porážku a Denis sa začala smiať. „ Nemusíš ho hneď milovať princezná, ale nechaj ho nech sa tiež prejaví. Dnes vás budem pri obsluhovaní pozorovať a potom ti poviem či sa mu páčiš dobre?“  Vzdychla som, Denis mi vytrhla zemiak z ruky a spravila grimasu „ Sarah choď na hodinu španielčiny a potom sa prichystať, toto je tvoj veľký deň.“ Posledný krát som ju objala a s veľkým chrobákom v hlave som kráčala do knižnice na španielčinu.

Mladý opálený a dobre vyrysovaný španiel, ktorého som si samozrejme nemohla všímať. Malo to však jednu výhodu, aj keď tu som mnou sedela Miranda. Ona nám nerozumela a on mal výhrady rozprávať so mnou jedine v španielčine. Hneď ako som sa usadila v kresle a preložila som si členky, tak ako to robia princezné, povedala by Miranda, spustila som na neho pár viet. „Hoy no voy a estudiar. Tengo mis responsabilidades, pero no dice esto a mi padre. („ Nebudem sa dnes učiť. Mám svoje povinnosti, ale nepoviete to môjmu otcovi.“) Usmial sa, prikývol a začal si čmárať svoje veci.  Dnes som nervózna a vážne sa mi nechce. Toto je moja dnešná vrtôstka. Nechce sa mi, keby toto otec vedel asi ma rozštvrtí a zje. Usmiala som sa a vnútri učebnice španielčiny som si otvorila časopis o láske, a čítala som a čítala a myslela som na dotyk jeho pokožky na mojej. Hodina ubehla, ja som prečítala všetko o flirtovaní a v izbe som zahanbene zahodila časopis do koša. Nemôžem, ja som princezná a musí ma oženiť otec.  

     Zayn

„Odspievate si pár pesničiek, potom vás nahradí môj syn Eduard a máte voľno, môžete s nami oslavovať narodeniny mojich detí.“ Opakoval knieža Johan. Papier s príhovorom pre dvoje deti krčil v rukách celý večer, a to musel počkať až do polnoci. Eduard s priateľkou Emmou tancovali v tesnom objatí už na tretiu pesničku od  DJ. A kto bol DJ? Kto? JA! Do počítača som naťukal ďalšie názvy, tentoraz už trochu rýchlejších pesničiek, bolo po desiatej tak som dostal povolenie.  Celý šťastný som letel za mixažný pult, hneď ako sa dotancovalo na živú hudbu a prvú pesničku som ťukal od Black eyes peas – i gotta feeling a v momente všetci tancovali. Najprv som si myslel že princezné a princovia nevedia tancovať na takéto moderné songy, nie keď som ich videl v šatách z roku  1880 ako tancujú s medzerou medzi pármi, kde by som sa vošiel ja spolu s Harrym. Nechápavo som krútil hlavou a odpil som si z pohára šampanského, fuj radšej by som si dal pivo. Netrvalo dlho a znova som nahadzoval pesničky na požiadanie hostiteľa. Eduard si zažiadal niečo romantické a teraz tancuje už na 3 romantiku. Všetci piati sme navlečení vo frakoch, navoňaný ale ja jediný som sa dnes neoholil, ani neviem prečo, proste sa mi nechcelo. Knieža mal aj normálneho Dj-a, ochotne som ho pustil za pult a celou sálou som prechádzal k Hazzovi oznámiť mu že potrebujem nikotín a vrátim sa za chvíľočku. Na veľkou priestrannom balkóne, ktorý obkolesoval  biely múrik som bol sám. Osvetľovalo ho len svetlo z vnútra sály, prenikajúce cez priestranné sklenené dvere orámované bielym drevom, tak ako všetky okná v kaštieli.  Zahľadel som sa na pár okien ktoré svietili a zbadal som ju. Má krátke vlasy? Odkedy?  Vo vlnkách jej siahali po ramená a na krku sa jej niečo veľmi lesklo. Keď zaregistrovala môj pohľad, rýchlo zmizla z okna  a svetlo v izbe zhaslo. Konečne som si vytiahol z obtiahnutých nohavíc krabičku cigariet a zapaľovač. Z vnútra sa ozývala jemná hudba, hlasitosť klesla, pristúpil som bližšie k dverám a keby som bol hocikde inde pritlačil by som nos na sklo, tu nemôžem.  Dôvod prečo hudba stíchla som pochopil až keď som hypnotizoval  Harolda, všimol si ma a hlavou kývol smerom k schodom. Na samom vrchu stála ona. Nedostupnú tvár dnes vymenila za úsmev a spolu s klavírovým pochodom schádzala dole k otcovi a bratovi, stojacim pod schodiskom.  Usmievala sa, jemne tak sladko až kým neprišla dole a ešte pred tým než pobozkala otca na obe líca sa pozrela mojím smerom a zdvihla obočie. Prečo zdvihla obočie?  Šaty jej ako snehový závoj padali k zemi a vo vlasoch sa trblietala korunka, taká princeznovská. Stál som ako blb s otvorenou pusou a sledoval som tú dokonalosť ako po boku otca prešla do stredu haly a muzikanti na znak kniežaťa začali hrať.  Spomenul som si na svoj zámer prečo som stál na balkóne a prsty s cigaretou som priblížil k ústam. Ako som sa zhlboka nadýchol prišiel som na to že cigaretu v ruke nemám a niečo tu smrdí. Pohľad dole – ohorok na mojej topánke rozohrieval koženú pracku a neskutočne to smrdelo.  Prečo nezačať podskakovať ako zajac keď sa chcem zbaviť ohňa?  Pár krát som si váhu vymenil z jednej nohy na druhú, cigareta spadla na zem tak som na ňu stúpil a opäť som pohľadom pohľadal princeznú.  Tancovala, šaty sa jej vlnili a odrážali lúče dúhy, vo chvíli keď bola otočená pohľadom ku mne a kútiky úst sa jej zvlnili do krásneho úsmevu.

     Sarah

Schodík za schodíkom som kládla nohy pomaly pred seba a pravú ruku som kĺzala po zlatom zábradlí. Celá sála bola pohltená jemným tlmeným svetlom sviečok a otec bol perfekcionista takže hudba hrala ticho a nerozptyľovala nikoho. Dole ma čakala jedna z najdôležitejších osôb v mojom živote. Otec oblečený v holandskej uniforme, ktorá patrila nášmu dedkovi pred veľmi veľa rokmi čakal kým padnem do jeho náručia a nervózne poklepkával nohou. Eduard v čiernom fraku s zlatou viazankou mal znova jeho typický sfetovaný výraz a na vrecku saka mal pripnutý maličký zlatý mikrofónik – od babičky.   Veľa známych tvári sa na mňa usmievalo, prikyvovalo alebo súcitne krútilo hlavou nad tým ako vyrastám. Hľadala som ešte jeden pár očí – Denis.  Stála za stolom kde boli bratovi kamaráti a škerila sa na chrbát jedného z nich. Páči sa jej?  Posledný schod som prekročila a objala som otca. Viac ale moju pozornosť upútal Zayn. Stál na balkóne s nosom prilepeným na skle a s horiacou cigaretou na topánke. Otec nechápal prečo som sa rozosmiala, Miranda ma prebodla pohľadom a perami naznačila „ Etiketa“ Znova som sa rozosmiala a svoju dlaň som vložila do otcovej. 

Girls! nenašla som také šatičky aké som si predstavovala, ale tak tu sú podobné KLIK, ale predstavme si ich dlhé :) Aj farba inak sedí ;)

8 komentárov:

  1. zlatko nie je začo ďakovať, úžasné to je!! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Nádhera... Nemám slov, píšeš PRENÁDHERNE!!! Momentálne trochu ľutujem Sarah, že je princeznou a nemôže sa bezhlavo zaľúbiť do Zayna. Ach, som naivná :D
    Čo najskôr daj, prosím, ďalšiu časť! :D
    A ľutujem ťa... Sme všetky strašne nedočkavé... Dúfam, že ťa zo skúšky nevyhodia! A veľa šťastia (na tej skúške)

    Smile* (smilelove.blog.cz)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. tak v tých šatách sme sa vôbec netrafili... predstavovala som si ich všeliako, ale takto nie... ale tie, čo si dala sú naozaj pekné
    a táto časť je... úžasná, predstava Zayna nacapeného na okne s cigaretou na topánke ma rozosmiala =D a inak celé je to úžasné, dokonalé a nádherné, milujem tento príbeh <3




    ----Kika----

    OdpovedaťOdstrániť
  4. tak isto, ako sa musel tváriť Zayn, tak som sa tvárila ja.. :) oči, ústa dokorán :) žasnem nad nádherou tejto poviedky :-*

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Skvelé...šaty krásne...:) nádherne si to napísala a prosím,pridaj čo nakskôr new časť!! :D

    OdpovedaťOdstrániť
  6. to je iba také :OOO neviem, čo ti na to povedať :) úžasné, nádherné, dokonalé... asi si kúpim synonymický slovník, lebo sa stále opakujem ;)xx

    OdpovedaťOdstrániť
  7. super cast :) kedy nasukazes ako vyzera Sarah a Denis? chcem vediet ako vyzeraju :)))))))

    OdpovedaťOdstrániť
  8. waaaa ! :D chcem dalsiu :) inaš perfketneee! :)

    OdpovedaťOdstrániť