Prepáčte mi to, ale takú mám náladu... nečakajte nič zamilované... ale ak by ma niekto chcel zabiť - adresu poskytnem :D
Nejaké otázky?
Zajtra som doma, tak bude časť ;)
-> Liam <-
Prijal som hovor na skype
a oprel som sa o vankúše. „ Láááska ahoj.“ Christine vycerila zúbky do kamery a moje srdce spievalo. „ Rozprávaj ! ako sa máš? Koncert dopadol
dobre?“ Bol som v izbe sám a bol som nahý, čo ona
ale nevedela. „ Christine si sama doma?“ Notebook som položil na svoje brucho
a oblizol som si pery tak aby pochopila o čo mi ide.
Jej pery sa roztiahli do nádherného
úsmevu a svetlo sviečky dodávalo jej pokožke zvláštne pekný odtieň. " Liam Payne chceš si to so mnou
rozdať cez webcameru?“ Zasmiala sa rozopla si vrchní gombíček na nočnej
košieľke. Preglgol som a sústredil som sa radšej na to akou studenou
perinou som prikrytý. „
Mal som chuť, takto je to aspoň bezpečné.“ Smiala sa spolu so mnou. Díval som sa na monitor a ona rozprávala
a rozprávala. O tom aká je
malá Eloise, o mame, potom o škole a mne to pripadalo také
prirodzené. Nad svojími myšlienkami sa
usmievala a keď sa naše pohľady spojili nežne sa začervenala a pokračovala,
ale už pozerala niekam inam. Všetko sa
dá zvládnuť aj keď úspech strieda plač. Víťazne som sa usmial a ďalej som ju počúval. Chcela mi ukázať najnovšie fotky,
prehrabávala sa v taške a ja som sa zatiaľ smial. „ Nemej sa
a čakaj, nerob nič! Ani seba Liam!“ Pokarhane sa dívala na moju ruku pod
perinou a smiala sa ako blázon. Pohrával som sa sám so sebou a len na krátky okamih som odlepil oči
od obrazovky. Do izby vošiel Niall vzal si mikinu a bez
slov odišiel. Klikol som na ikonku
a zväčšil som si ju na celú obrazovku. „ Christine budem musieť ísť, chalani idú večerať.“ Ruky v taške a na lícach slzy.
Prebehol mnou šok. „ Zlatko čo je?“ Nereagovala vôbec, len tam sedela. „
Christine? Alebo mi len zamrzol obraz?“
Pýtal som sa, ale Pearl sa Christine obšmietala po posteli čiže chyba nebude
tu. „ Princezná prosím zbláznim sa.“
Prešlo dlhých 5 minút kým zdvihla oči znova k kamere. „
Liam...“ Napnutý ako pružina som čakal
čo povie, čo sa stalo. „ Eleanor mi ho dala do tašky, ja
ho nechcem.“ Veta znela naozaj čudne, počkal som na pokračovanie. „ Christine hovor lebo si kúpim
letenku a o chvíľku som u teba.“
Neprítomne zatriasla hlavou
a s veľkým strachom sa na mňa znova pozrela. „ Musím končiť,
zavolám ti ... JA.“ Zrušila ma.