Directioner princes 3.

" Jasné mami nebudem dlho hore." ... to už sú tri? Do puče..  Tak ja idem do postieľky... mám čo dospávať.. dobrú noc, pardon.. Dobré ráno! :D

Viem čo som chcela, to že Sarah je holanďanka a milí naši muži  sú z Britských ostrovov som dobre doplietla. Prečo? Pretože  NL = dutch ( holandský jazyk) a GB = angličtina.. no fajn budú všetci rozprávať po mojom, dobre? :D ( drístam, už spím na nohách.. už ticho) :D

 Sarah 

Piatkovú večeru sme absolvovali len s otcom, pretože babička musela odletieť do Anglicka. Znova niečo rieši, ako vždy krajina a povinnosti. Som zvedavá či príde na moju oslavu narodenín.  Ešte pred dezertom sa aj môj otec ospravedlnil a unavený odišiel do svojej komnaty. Mirandu som poslala oddýchnuť si tiež, ešte stále bola nahnevaná pre incident ktorý sa stal doobeda. Zayn ju odniesol do jej izby, ja som po ďalšej komornej poslala pohár vody a ukázala sa až pred večerou, už prebratá a dobre namosúrená. Vykvákala mi vlasy, kým zaplietla nový vrkoč a potom ma doslova prinútila obliecť si šaty a nie nohavice.  Ďakujem pekne, pomyslela som si, pretože som sa medzi puberťákmi z Londýna v rifliach cítila ako totálny idiot. Navlečená v čiernych kokteilkách s golierom pri krku som si protestne namaľovala hrubú očnú linku a do rozhovoru s chlapcami som sa radšej nezapájala. 

„ Ospravedlňte ma, pôjdem si ľahnúť.“ Môj brat sa neobťažoval zaoberať sa etiketou a keď ostal po mojom ospravedlnení sedieť, namosúrene som odtiahla stoličku a pohľadom som prebehla po chlapcoch. Vážne som bola tak zaujatá, že som si nevšimla že Zayn sa postavil spolu so mnou? Všímaví puberťáci boli ospravedlnení nevychovanému správaniu, neboli stavaní na to aby ovládali etiketu. No Zayn smiešne zakašľal a tým prinútil postaviť sa všetkých piatych. Zastala som pohľadom  práve na ňom, nenápadne sa usmial. „ Dobrú noc princezná.“  Sama pre sebe som zavrčala ale podľa etikety som jemne preložila pravú nohu pred ľavú, klesla som o pár centimetrov a slušne som mu odpovedala „ Dobrú noc pán Malik.“ Môj brat sa nechutne rozosmial ale to ja už som kráčala von z jedálne a čo nespraví princezná pre protest? Vyzula som si lodičky a bosými nohami som kráčala až k svojej posteli. Osprchovaná, natretá kokosovým mliekom s rozpustenými vlasmi a v hrubom pyžame som si práve ľahla do postele keď sa na dvere ozvalo slabučké klopkanie. Etiketa zakazuje návštevy po 2o. hodine v súkromných komnatách. Prebehlo mi mysľou, no za drevami musel stáť niekto kto neovláda etiketu, pretože zaklopal znova.  Ťažké dvere jemne zavŕzgali a do mojej komnaty vošiel on.

Iný chlap by cúvol a okamžite by sa otočil, alebo by proste odišiel. On, osvetlení len mojou malou lampičkou sa posadil k mojím nohám na posteľ. „ Čo tu robíš? Nečítal si etike..“ Prudko ma prerušil. „ Nemyslíš to vážne tú etiketu však?“ Urazene som odula spodnú peru  a otočila som hlavu smerom k oknu. Počkal ešte chvíľku ale potom pokračoval. „ Sarah, si tak istý teenager ako my! Akoa j Eduard prečo hráš formu?“ Bola som síce urazená ale po tomto som vybuchla. „ Malik myslíš si do pekla že toto všetko je ľahké! Myslíš si že ma baví hrať sa na dokonalú dcéru! Že ma zaujímajú charitatívne večierky keď mám osemnáste narodeniny? Choď do ...“ Zastavila som svoje myšlienky so slovami Nie toto mu ja nepoviem, ovládam sa. „ Pán Malik nehrám žiadnu formu, a áno tú etiketu som myslela vážne.“ Sklopila som oči a pokračovala „ Nemali by ste tu byť je veľa hodín.. a o takomto čase..“ Môj hlas zlyhal keď položil svoju ruku na moju. Nemôže, toto nemôže. „ Prosím odíď.“ Šepla som. Nikdy sa mi nikto takto nedotkol. Nikdy sa ma nedotkol chlap. Áno, otec ma objímal, ale to všetko bolo podľa etikety. A tento tmavý chlapec si myslí že ak ma raz zachráni môže sa ma dotýkať.  Moja myseľ sa búrila tak priveľmi že ma začala bolieť hlava. Jeho dlaň, ešte pár sekúnd som cítila teplo z jeho ruky. Zároveň kontrast kovového prívesku, ktorý mal na náramku a dotýkal sa mojej pokožky, bol ľadový.  Nesmie, nesmie sa ma dotknúť nikto! Stiahla som ruku pod paplón a rozhodla som sa neprehovoriť s ním viac. Nie. Nikdy.  Ostal sedieť na mojej posteli ešte krátku chvíľku a potom sa zdvihol a odišiel. Zamračila som sa na zatvorené dvere. „ Etiketa zakazuje otáčať sa členom kráľovskej rodiny chrbtom.“  Povedala som sama pre seba.  Pri spomienke na jeho dotyk sa vo mne miešali pocity. Jeden ten ktorý prísne zakazuje akýkoľvek  osobný kontakt s osobou opačného pohlavia a druhý ktorý som nikdy nezažila. Raz mi Denis priniesla časopis, dievčenský a písali v ňom akýchsi motýlikoch v brušku. Bolo to to? Mala som motýle v bruchu? Preboha. Zajtra sa musím vytratiť do kuchyne a opýtať sa Denis čo to bolo.

Zayn 

„ Prosím odíď.“ Zašepkala. Postavil som sa a odišiel. Je neslušné počúvať za dverami? Je, mama ma tak vychovala a napriek tomu som ostal stáť za dverami jej komnaty a klesol som k zemi až tak aby som sa mohol posadiť. Odmeraná, chladná ale prečo potom po mojom dotyku vyzerala tak zarazene? Aj jej bol odmeraný? Tak ako Cheryl? Pri našom poslednom stretnutí ma odpálila a surovo mi vykričala do očí že ma neznáša a nikdy nechce aby som sa jej viac dotýkal. Som zlý ja? Je môj dotyk nepríjemný?  Čosi povedala, nerozumel som čo, dvere chránili jej slová presne tak ako aj jej tajomstvo. Bola príliš sklamaná nešťastnou láskou alebo sa naozaj riadila etiketou?  Po príchode do mojej komnaty som skontroloval plafón a keďže tam nebolo protipožiarne zabezpečenie posadil som sa na hrubú parapetu a pri otvorenom okne som si vychutnal nočnú cigaretu. Prestanem, musím prestať fajčiť. Nepáči sa to mojej mame, nepáči sa to fanúšikom.   Zastavil som sa pri spomienke na fajčiaceho Nialla v americkej reštaurácii. Aké halo naše dievčatá robili, keď videli Niallera na fotografii s cigaretou v ruke. Nie, nemal cigaretu, len držal môj zapaľovač.  Vonku mrzlo  a silný vietor sa predieral malými medzierkami pomedzi dvere a okná a priam pískal. Nebolo to počuť dobre, ale v tomto dokonalom tichu sa to ozývalo. A možno sa to ozývalo len v mojej hlave. Cigareta ktorú mi dal Eduard mala marihuanový nádych tak som ju nedofajčil ale radšej som polovicu zahasil, skončila v koši.

Americké raňajky – klobása, slanina, šunka a vajíčka, niekedy palacinka s hnusne silnou čiernou kávou som skúsil niekoľko krát – nechutilo mi. Na naše anglické raňajky - toast, maslo, džem, smažené vajíčka i tradičný čierny puding som miloval, ale najviac mi chutili cerálie s mliekom. Dnes sa podávali holandské wafle, kozí jogurt, ktorý ma odpudzoval už len názvom a pár dobrôt ktoré som nevedel pomenovať ale Eduardov otec knieža Johan si na nich pochutnával a vyzeral že mu chutí. Zo stola som si vzal len obyčajný croissant plnený čokoládou a s chuťou som ho zjedol.  Eduard sa z raňajok vyvliekol a oznámil nám že sa uvidíme až na obede. Navštívila ho jeho priateľka Emma, ktorá je tiež pozvaná na oslavu jeho narodenín. Narodeniny má aj jeho sestra! V duchu som sa napomenul, a predstavil som si ju. Čo asi bude mať oblečené? Znova nejaké konzervatívne čierne šaty a lodičky? Nevyzerala by lepšie v univerzitnej bunde a jeansoch? Nechodilo by sa jej lepšie v obyčajných teniskách?  Včera sa snažila zamaskovať na koni parochňou. Myslím si že jej to ale nevyšlo. Len idiot by si nevšimol to aké prenikavé oči má a ako veľmi vykrojené pery zdobia jej dokonalú tváričku. Napriek parochni, chlapčenským nohaviciam a prísnemu výrazu  vyzerala tak nevinne.   Odpil som si presladeného čaju a silene som sa usmial na Liama. Som v pohode, musí vedieť že som v pohode. Ponorený vo svojich myšlienkach som si pridal do čaju ďalšiu lyžičku cukru a keď som cukorničku aj s lyžičkou podával Liamovi zarazene sa mňa pozrel. „ Si v pohode Zayn?“ Lyžičku som položil k sebe. „ Neviem, potom sa porozprávame.“ Nebudem mu predsa hovoriť o tom ako sa hnevám na princeznú pred jej ľuďmi, ešte ma tu odstrelia.  

„ Musíme si obliecť frak? To vážne?“  Chcel som ostať vo svojej bunde a čiernych nohaviciach ale môj plán zlyhal a nás všetkých nasáčkovala komorná k nejakému pánovi v salóniku. Prečo sa to volá biel salónik, keď je tu všetko modré? Usmieval som sa po celú dobu až kým sa nám nestretli pohľady. Tiež si skúšala šaty na večer, na párty. Nie nebude to party, bude to oslava. Potichu som sa zasmial a vyslúžil som si ďalší z jej kamenných pohľadov. „ Ďakujem Milan, uvidíme sa neskôr.“ Namyslene odišla bez akéhokoľvek pozdravu a ja som sa musel usmiať pretože som práve prišiel na to čo poviem Liamovi a prečo sa hnevám na slečnu namyslenú.  Môjho dotyku sa zhrozene štítila, ale keď som ju vyťahoval z pod kopýt šialeného bieleho koňa nevadilo jej to. „ Veď ja ti to pripomeniem.“ Za mojou nahlas vyslovenou myšlienkou sa ku mne otočili všetci v miestnosti.  Zarastený dedko vyceril protézu a s otvorením náručím ma ťahal k nejakému stojanu. „ Tak vy chcete skúšať ako prvý? Len poďte mladík.“