Tak veľa by som Vám chcela povedať..ale nevidím cez slzy.. bude mi to písanie chýbať.. sľubujem..intro bude..ale musím mu venovať vlastný článok, tento by bol príliš dlhý..
Tánička, Katka, Tami, Dianka, Katie, Radka, Kikuš.. všetky moje dievčatá - máte moje obrovské ĎAKUJEM, bez Vás by niečo takéto nevzniklo... ja sa rozpíšem, keď doplačem.. a keď dofajčím.. a budem vládať..
Nechcem aby ste plakali baby, usmievajte sa! pre mňa.. prosím..
-> Liam <-
Tmavomodré
závesy na drevených oknách som opatrne odtiahol a do izby vliezli prvé
lúče slnka. Ďalší slnečný deň? Keďže som sa práve zobudil a po izbe
som pobehoval v boxerkách neotváral som okno, predsa len sme
v Anglicku a nie v Európe. Každé ráno, ktoré som strávil
pri rodičoch bolo smutné. Nie, nebolo smutné bolo skôr stereotypné. Umyl som si
zuby, skontroloval som twitter. Mama mi spravila cerálie s mliekom, vypil
som ich. Ruth ma každý druhý deň vytiahla behať. Zo stále nevybaleného
kufra som vytiahol sivé tepláky a fialovú mikinu aj dnes a zbehol som
dole „ Ideme?“ Prvé dni behu so sestrou som si musel zvyknúť na jej
pomalý poklus, trošku mi to trvalo ale predsa som sa prispôsobil a kým som
si zohrieval telo moja mysel spomínala...
Náš vzťah bol naštiepený, celé dni sme strávili
s mojou mamkou na terase
a rozprávali sa. Trvalo celé mesiace kým sa Christine začala normálne
správať, kým začala komunikovať aj so mnou.
Každú noc ktorú sme strávili spolu som nespal. Počúval som jej pravidelný
dych a pri každom jej trhnutí som si ju pritúlil k sebe. Bolo ich veľa, často sa budila a jej
slané slzy močili moju nahú hruď. V takýchto chvíľach som jej zvykol
spievať, ticho som pohmkával melódiu od Adele - make you feel my love. Zbožňoval som tú skladbu, Christine pri nej stále zadriemala. Aspoň v spánku sa tvárila spokojne,
objímala ma a pravidelne dýchala. Miloval som to, boli to tie najkrajšie
mesiace.
„
Liam ja už nevládzem.“ Odfukovala vedľa
mňa spotená Ruth. „ Nemáš výdrž!“ Priateľsky som ju podpichol do rebier
a posadil som sa na blízku lavičku. „ Dajme si pauzu, čo takto vodu?“ Prstom ukázala na potraviny za parkom. „ Ja
platím ty ich kúpiš.“ Zo smiechom som jej podal peniaze a ona s udurdeným
pohľadom kráčala k zelenému obchodíku. Mohol som pokračovať
s spomienkách..
Doma v Londýne sa veľa vecí zmenilo tiež. Média sa dozvedeli čo sa stalo, otravní
novinári nás prenasledovali na každom kroku. Caroline, matka mojej Christine
odletela na Nový Zéland a Harold prespával častejšie u Rii v izbe
ako v hlavnom stane. Turné
s tretím Cdéčkom sme absolvovali po celom Anglicku. Nevynechali sme ani
najmenšie mestá, dievčatá sa spokojne usmievali a nám sa darilo. Paula sme
vymenili za Harryho sestru Gemmu, najprv
ťažko znášala to cestovanie a skoré ranné vstávanie ale po čase si zvykla.
Nemohli sme sklamať fanúšikov a po pár mesačnom oddychu sme začali
nahrávať nové Cd, už štvrté. Gemma zahlásila turné po Amerike. Nialler vzal Carmen a Harold Riu, samozrejme
Zayn nemohol Tanyu nechať doma. Vláčili sme sa po hoteloch, len ja a Louis
večne prilepený na notebookoch. Boli sme os seba vzdialený tisíce kilometrov.
Rozprávala mi čo robila cez deň, potom som ja referoval novinky jej..
a zakončili sme to pozeraním sa na seba ako idioti. Len sedel, utierala si
slzy a pozerala mi do očí. Tak strašne mi chýbala. Jej objatie
a vôňa. Jej sexy chôdza ktorou ma provokovala a noci strávené pozeraním
sa na anjelskú tváričku. Celé to turné trvalo 5 mesiacov, potom sa El
s Louisom rozhodli zobrať
a veci sa dali do pohybu. Netrvalo dlho a všetko sa zmenilo...
úplne...
Pocítil
som studenú tekutinu na hlave. „ Ruth! Ty si na mňa.. vyliala..vodu?“ Zahapkal
som a pritiahol som ju k sebe. Hneď ma objala a sklopila oči. „
Vas hapennin sis?“ Prstami som prehrabol
jej vlasy. „ Odchádzaš dnes? Do Londýna?“ Prikývol som. Doma som bol celý
mesiaci. Dnes sme sa mali stretnúť s chlapcami v hlavnom stane u
Harryho. Dnes, konečne ich uvidím po mesiaci. „ Príde?“ Opýtala sa
s zármutkom v očiach, pokrútil som hlavou pustil som ju a pobehol
so. „ Kto bude prvý doma?“ Vedela, že o
tom nechcem hovoriť. Nemal som slová. Tak dlho som ju nevidel, celý rok, jeden
dlhý hnusný rok. Moje dievčatko. Jediný
kontakt medzi nami bol emaily. Každý
piatok, jeden dlhý článok o tom ako sa má, že jej chýbam a že ma
stále má rada ale mal by som si nájsť niekoho kto bude pri mne a bude sa
mi venovať. A konci každému môjho
emailu bola pripísaná veta „ Milujem ťa a počkám si! Ja viem, že sa mi
vrátiš.“ Pomaly som tomu prestával veriť,
ale nádej umiera posledná.Ruth
s mamou ma nabalili koláčiky a so slzami ma vybozkávali. Na diaľnici som sa znova ponoril do
spomienok.
„ Musíme sa porozprávať Liam.“ Vzdychla a posadila sa oproti mne.
Naučeným pohybom miešala kávu pred sebou a ani na mňa nepozrela. „ Ja odchádzam.
Otec mi ponúkol stáž, budem fotiť to je to čo chcem robiť. O mesiac mám štátnice a potom
odchádzam.“ Nepovedal som nič. Bolo z nej cítiť, že je rozhodnutá. S falošným úsmevom som prespieval pár
koncertov a usmieval som sa aj na autogramiáde. Potom nastal deň
odchodu. Stáli sme na letisku sami
dvaja. Chalani vedeli, že to bude lepšie ak sa budeme lúčiť sami. Dlho ma objímala, ticho ktoré panovalo ma
znervózňovalo. „ Nechoď preč..chcem ťa pri sebe.“ Dostal som sladký bozk,
pohladenie po líci a pri ohlásení jej letu povedala len jednu jedinú vetu. „ Raz sa vrátim a ak ma budeš stále milovať.. tak viac
neodídem.“ Čakám a milujem ju stále...
Sedeli sme na terase hlavného stanu
a spievali. O zásobu alkoholu
v našich rukách sa staral Louis, Niall
prebral svoju zodpovednosť a jedla bolo vážne dostatok. Hazza so
Zaynom obskakovali svoje polovičky. Keď sa
spokojne všetci usadili do ratanových kresiel a Louis rozdal poháriky s alkoholom,
samozrejme Tayna dostala džúsik, Niall vzal do rúk gitaru a začal hrať. Začal som spievať svoju pasáž.. až sme sa
všetci spolu dopracovali k refrénu..
You know I'll be your life, your voice,
your reason to be
My love, my heart is breathing for this
Moment, in time
I'll find the words to say
Before you leave me today...
My love, my heart is breathing for this
Moment, in time
I'll find the words to say
Before you leave me today...
Nialler pokračoval, potom refrén a znova
všetci spolu. Chvíľkami sa mi zdalo že v tme vidím jej tvár, že z šušťana
listov počujem jej smiech. Chýba mi tak strašne.
->
Christine <-
Vedela som že raz príde ten deň a mne David
povie tú obávanú vetu. „ Vráť sa domov Christine.“ V lietadle som samozrejme nespala. Celý dvanásť
hodinový let z Čína do Londýna som rozmýšľala o ňom. O farbe jeho
očí, o jeho zamatovom hlase.. chýba mi tak strašne.
Bolesť ktorú som mu
spôsobila som nevydržala. Po 4 rokoch plných trápenia a ubližovania sebe ale aj jemu som odišla. Odišla som za otcom, s radosťou ma prijal,
získala som prax a zarobila peniaze. Každý piatok som mu ráno poslala
email, stále mi odpísal a pripísal aj svoju vetu. Miluje ťa tak prečo sa
nevrátiš? Chcela som, naozaj som chcela, ale on sa na mňa tak súcitne pozeral,
on tak dúfal že budem v poriadku a len to zhoršoval. Chápal to, že
sme prišli o dieťa a nechcel pripustiť že za to môžem ja. Bola to
moja vina. Po pol roku som nechala
plávať všetko tak, moje srdce začalo znova naberať svoj pôvodný stav ale Liam
mi chýbal stále viac. Tie chvíle na
našej chate pred 4 rokmi. Naša komunikácia viazla, ale nebolo to tým že sme sa
nemali o čom rozprávať, alebo žeby sme nechceli. Potrebovala som sa mu
pozerať do očí on cítil to isté. Sedeli sme na kožušinovej podložke pred krbom,
oheň kopíroval polienka tenko narúbaných triesok a on sa mi díval do očí.
Dokázal to robiť celú noc. Celé noci sa
na mňa pozeral a keď si myslel, že spím spieval.
Milujem ho, mám sa
vrátiť? Nevidela som ho rok! Jeden dlhý hnusný rok! Sama pre seba som sa smiala na tejto vete, kufre som zložila v mojej
starej izbe a vyliezla som von na balkón s cigaretou v ruke.
Pohľad ktorý som videla mi spôsoboval kolabujúce srdce, ale neprestala som sa
pozerať.
Tanya sedela na drevenej hojdačke, nohy
preložené spolu s Zaynovými. Usmievali sa, on mal v jednej ruke
pohárik a druhou hladkal jej bruško. Harry a moja sestra. Nalepený na
sebe, ponorený do bozkávania striedali zamilované pohľady s spievaním piesne.
Niall s gitarou v ruke, po jeho pravici moja najlepšia priateľka
Carmen s krátkymi vlasmi a americkým úsmevom. Dívala sa do očí tomu
malému Írovi a bolo vidieť, že je zamilovaná. Louis s Eleanor tancovali
v prítmí ohňa. Opito sa kývali jeden vedľa druhého a Louis spieval
Eleanor priamo do uška. Stála som tam v tielku a dívala sa na tú
dokonalosť.
Jeho som si nechala na koniec. Dlho nebol u kaderníčky,
hnedá štica mu padala do očí. Sedel na lavičke a vyzeral tak zraniteľne.
Odpil si z pohárika, na ruke sa mu zaleskol prsteň. Presne taký istý, aký
som nosila ja. Strieborný prstienok z Paríža ktorý mal na vnútornej strane vyryté L + Ch.
Prstami som nahmatala svoj prsteň, pretočila som ho a zahasila som
cigaretu. Tóny končiacej gitary a jeho jemný hlas ma sprevádzal po ceste
do kuchyne, na balkónik a na terasu. Všimol si ma až keď zdvihol pohľad zo zeme,
pretože Niall prestal hrať. „ Christine?“ Rýchlo som spravila dva kroky, bolo
jasné že ma nečakali, nikto nevedel, že prídem. Objal ma. Silnými ramenami
stískal moje telo najviac ako vedel. Spoza môjho chrbta sa ozýval šum a hlasy
mojich priateľov, ale teraz existoval len ja a on. Jeho čokoládový pohľad
a drevistá vôňa parfumu, ktorý používal. Mala som len jednu jedinú otázku a bola dôležitá. „Can we try one more time to make it all
better?“ Jeho očká zažiarili,
pevne stisol moje ruky a venoval mi bozk, ktorý znamenal začiatok niečoho
nového.
Sedeli sme spolu a pozorovali hviezdy,
ticho som prerušila ja. „ Budeme spolu navždy?“ Opierala som sa o jeho rameno
a cítila som ako sa zasmial. „ Navždy spolu a navždy v Londýne len ty a ja."
♥ The End ♥
To je tak... krásne.. Prepáč ale ja , naozaj nemám slov.
OdpovedaťOdstrániťBude mi tento príbeh chýbať..ani nevieš ako.. Cez slzy sa ťažko píše..
Dokonalosť ... na viac sa nezmôžem..
Nemám slov. Krajšie zakončenie som nevidela. Normálne nevidím cez slzy. Ach, bude mi tento príbeh chýbať. Veľmi...
OdpovedaťOdstrániťSmile* (smilelove.blog.cz)
oh my carrot.. musím to napísať, kým to cítim.. od začiatku som si tento príbeh zamilovala.. vlastne, už si ani nepamätám, ako som naň narazila :) postupne som sa utvrdzovala, že túto dokonalosť musí písať osoba rovnako dokolaná :) a? potvrdilo sa mi to.. moja krásna, bez Londonu by som ťa nepoznala.. a to by bola škoda.. veľká škoda, nemyslíš? :-* moje nádherné maličké stvoreniatko, teším sa na ten deň, keď sa stretneme :)
OdpovedaťOdstrániťale vrátim sa k London-u.. mňam.. sladký, nádherný, dokonalý koniec.. krása, krása.. dochádza mi slovná zásoba.. najskôr Christine a Louis potom Christine a Liam.. och.. ♥♥♥
a teraz budem trošičku sebecká, ale keď som tam videla meno "Tanya" tak som skoro vyletela z kože :) moja moja moja..
Paynovci.. Tomlinsonovci.. Horanovci.. Malikovci.. Stylesovci.. bože všetky tieto dvojice sú úplne úžasné.. sú, pretože v mojej hlave bude London stále aktuálny :) ťažko sa mi čítali slová THE END, pretože si neviem pripustiť, že to končí.. a to je jedine tvoja zásluha.. musíš, počuješ, MUSÍŠ vydať knihu! a nie jednu.. niekoľko! veľa!
trošku soms a rozpísala no.. :) musela som.. London je jednou z mojich najmilovanejších poviedok (a nie je ich veľa).. naozaj ťa veľmi veľmi obdivujem, že si stvorila niečo takéto.. och.. Jaja, Jajuška, J.S., idem čítať odznova :) stále dookola :-* ďakujem za niečo tak nádherné, ako LONDON.. ♥ xx
P.S.: neplakala som :) nie teraz, keď som unavená.. verím, že keď si to zajtra prečítam, tak.. :) tak neviem! ale ľúbim ťa! mňam.. ♥ och!idem ešte raz! ;)
:O Nedá sa opísať aké to je dokonalé, na to neexistujú slová. Usmievala som sa keď som to čítala!! Pomedzi slzy pravdaže.. úžasné. Bude mi to veľmi, veľmi chýbať.. <3
OdpovedaťOdstrániťNedá sa neplakať :) je to nádherné :) milujem túto poviedku aj budem :) sokonalo napísaná každá jedna časť, všetky sú bombové :) slzy som jednoducho nedokázala zastaviť :') ďakujem ti za túto poviedku :) veľa ma naučila a vždy ma bavilo ju čítať, takže nemyslím si, že som ju čítala posledný krát :) Jedno veľké ĎAKUJEM :) <3
OdpovedaťOdstrániťJA ŤA PROSTE MILUJEM!! :) keď som čítala ten začiatok, tie jeho spomienky.. achh ani nevieš ako veľmi som chcela ten tvoj sľúbený happy end.. a on tam je! :) zase raz úžasná, dokonalá časť pri ktorej som mala slzy v očiach.. každý deň som sem chodila snáď milión krát pozrieť či si nedala novú časť.. veľmi mi bude tá poviedka chýbať :/ zároveň sa vsak teším že budeš konečne písať 1DP :) .. tvoja verná čitateľka Raduška :* :))
OdpovedaťOdstrániť...Ach...Jajuš,toto mi nerob...plačem a usmievam sa zároveň...je to taká krása...celý tento príbeh prečítam ešte asi 1000x,ale veľmi mi to bude chýbať...je to dokonalosť,na takéto ničo by sa oplatilo čakať aj roky:)...stále si v hlave držím tvoju vetu-Keep smiling- a preto sa aj usmievam...presne takýto happyend som si predstavovala...ďakujem,že ťa napadlo písať poviedky a že som sa dostala na tento blog...každá jedna časť mi spríjemňovala deň...bude mi to chýbať,ale teraz dúfam,že sa budeš naplno venovať 1DP :)...už sa nejdem vykecávať,takže,je to krása,ja revem jak malá,a klaniam sa pred tebou za to,že si niečo takéto napísala...
OdpovedaťOdstrániťYour Fan Eli :)
panebože ..to je také kráááásne ..neviem ako by som to opísala ..:) pamätám sa ked som čítala prvú čast s tohto príbehu o Christine a jej nových susedoch ..a o kevinovy ..a nepomyslela som na to že raz sem budem písat takýto komentár k poslednej časti ..:/ .bude mi chýbat tento príbeh :/ velmi .ale teším sa na dalšie časti 1DP ..takže verím že sa ešte len budem rozplívat nad tvojími častiami :)
OdpovedaťOdstrániťkoniec Londonu :'( netušim ako som sa dostala na tento blog, ale viem že tu vtedy bolo 19.časti Londonu ... prečitala som prve dve časti.. (ja totiž nečitam všetky tieto poviedky s 1D,ja čitam len vynimočné ;) )hed som mala prečitane všetky časti čo tu boli... zamilovala som sa do tejto poviedky,každy den som klikala na tento blog či si už pridala čast...bude mi chybať tato užasna,perfektna,skvela poviedka. London ♥ určite si ho raz (o 3 mesiace, o 5, možno o rok)určite si ho ešte raz prečitam.. :)
OdpovedaťOdstrániťNiki ;)
Dommy_xxx:Je to nádherné,lepší koniec si vymyslieť nemohla..naozaj..plačem,lebo od polovice som si myslela,že sa nevráti...a potom tá veta...bože,prečo sa toto nemôže stať NAOZAJ??!!Je to dokonalé...ako sa poznám,budem to čítať stále dokola,over and over again...bože,ja tomu neverím,že sa to už skončilo..
OdpovedaťOdstrániťDokoooonnallle :DDDDDDDDD Budem to čííítať stále dookola :D A usmievam sa aj ked sa mi v očiach lesknú slzy. Aj keď to nie je skutočné :D Je too nenahraditeľné :D Kráááásne :D -Saa-
OdpovedaťOdstrániťOh, my dear :( neplačem, neplačem zatlieskaj mi! :D iba slzy v očiach, ale to som nechcela...
OdpovedaťOdstrániťNa túto poviedku som narazila ešte v úplných začiatkoch, ani neviem ako, skrátka hneď po prvej kapitole som sa zamilovala :) a potom stále viac a viac :) polovica myšlienok vždy patrila milovanému London-u a dokonalej spisovateľke :) a neviem to vysvetliť, zdá sa mi ako by ubehol len jeden deň, od toho čo si začala písať :)
som smutná, kvôli koncu, ale samozrejme otvorená novému začiatku :) hlavne NEPRESTAŇ písať! toto ťa na kolenách prosím, tak obrovský talent sa nedá len tak premárniť :)
ako som ti už písala, pre tvoju knihu pobežím ani keby čo bolo, budem stáť prvá v rade, len aby som ju mala :)
strašne mi to bude chýbať, asi sa opäť vrátim ku všetkým častiam a budem s úsmevom spomínať :) ako som sa smiala, plakala, všetky moje slovami nevyjadrené emócie, ktoré som zažívala s touto poviedkou :)
myslím, že si ma aj niečo naučila :) NIKDY sa nevzdávať a dúfať v to najlepšie :) a za to ti patrí jedno veľké ĎAKUJEM :) ďakujem za to, že píšeš, že nás tešíš každým tvojím slovkom a ach... strácam slová :)♥
P.S.: Prepáč za tie kecy, ale musela som to niekde dať :) I LOVE YOU!♥♥♥♥♥
nikdy som nechcela, aby tento príbeh skončil, ale ak má byť koniec, tak musí vyzerať presne takto!! také dokonalé, smutné a veselé zároveň, pri niektorých častiach som sa rehotala ako blázon, na to, ako Louis, Harry a Niall obliali Liama a Zayna žltou farbou nikdy nezabudnem, obraz Louisa, ktorý lezie od Christine z balkóna tiež nikdy nedostanem z hlavy, alebo keď hľadali Kevina a Louis spadol zo stromu... tú časť som čítala asi dvadsaťkrát a ešte si ju určite prečítam ♥ a keď som každých päť minút otvárala túto stránku, či si náhodou niečo nepridala, ale ten úžasný pocit, keď sa objavil nápis LONDON a nové číslo a mne sa až triasli ruky, len aby som to čím skôr otvorila... a vždy som si každú kapitolu prečítala aspoň trikrát, lebo prvýkrát som bola totálne zvedavá a nedočkavá, takže mi polovica vecí akosi ušla... nikdy nezabudnem na to, ako som mala strach, čo bude ďalej, čo sa stane, keď si kapitolu ukončila na tom naj(ne)vhodnejšom mieste... ♥ tento príbeh mi tak prirástol k srdcu, rovnako ako všetky jeho postavy (áno, viem, že väčšina nie je skutočná) Vždy som milovala a zároveň nechápala, ako sa môžem na jednej kapitole chvíľku smiať, až padám z postele a o chvíľu si netrpezlivo obhrýzať nechty a so strachom a vypleštenými očami sledovať, čo je ďalej... a ja ĎAKUJEM tebe, že si písala tieto úžasné príbehy, ktoré mi vždy zlepšili náladu a ktoré tak neskutočne MILUJEM ♥ a neplač prosím, KEEP SMILING :) práve (vzhľadom na to, že to čítam mierne opozdene to asi nie je zrovna najvhodnejší výraz, ale iný po ruke nemám) si dopísala úžasnú knihu, hotový bestseller a umelecké dielo, tak sa z toho teš, ja ti GRATULUJEM ♥ a veľa šťastia pri Princess directioner a aj pri novom príbehu (ktorý MUSÍ byť) určite to bude rovnako dokonalé ♥
OdpovedaťOdstrániť----Kika----
bože môj.. slzy v očiach, ale.. ale :) ľúbim ťa! ten príbeh.. celý LONDON bol, je a vždy bude dokonalosťou :) ja teraz nemám slov.. ďakujem.. obrovitánske ďakujem za to, že si to písala.. a dievčatá nadomnou komentovali, že si napísala hotový bestseller.. súhlasím! absolútne súhlasím! kráska, držím palce pri ďalších poviedkach (tuším, že neostane len pri 1DP) ;) ♥♥♥
OdpovedaťOdstrániťLáska moja, verím, že nie som prvá ani posledná, ktorá ti napíše, že ťa zbožňuje :) tak veľmi ako Christine, Liama, Louisa, Carmen and so on... :) je mi absolútne do plaču, keď si uvedomím, že hoci to tu budem preklikávať každých päť minút, ďalší London už nebude :( ale všetko má svoj koniec a tento si budem pamätať ešte veľmi dlho♥ čo dlho, celé veky :) Premýšľam nad tým, ako sa to všetko vyvýjalo a ako si to pekne zamotala a musím ti povedať, že pri prvých dieloch by som nebola povedala, že Christine skončí s Liamom, ale som šťastná, že skončila. ♥ A jedna z najdôležitejších vecí- táto poviedka mi umožnila spoznať ťa♥ si úplne úžasná osoba a teším sa na ten kysucký (alebo žilinský) masaker :D :) ... ako ti už povedala tehuľka, musíš vydať knihu! veľa kníh! :) a do každej jednej chcem vlastnoručne napísané venovanie♥ :) óóóóch, ja nechcem, aby bol ešte koniec....
OdpovedaťOdstrániť„ Budeme spolu navždy?“ Opierala som sa o jeho rameno a cítila som ako sa zasmial. „ Navždy spolu a navždy v Londýne len ty a ja." ♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥
Ja nebudem plakať,ja nebudem plakať....Á co čerta !! už tečú Niagáry ! Prepáč mi to :D Inač úúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúžastné !! zbožňujem tvoje príbeh len píš,píš,píš a píš ;)
OdpovedaťOdstrániťNádherné :D Je mi strašne ľúto , že to msuelo skončiť:( obľúbila som si tento príbeh ... ako ekby som prežívala všetko s Christy:( si dokonalá spisovateľka :)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem... krásny príbeh
OdpovedaťOdstrániťNemám slov!!!!! dokonalé!! Nevidím na klávesnicu ale píšem ti že je to bohovské!! London som milovala!!♥ Je to niečo neskutočné!! ešte sa dá niečo povedať iné ako to že je to dokonalé? NIE! ♥ LOve Ya.
OdpovedaťOdstrániťNemám slov.Nádhera . Celú túto časť som preplakala . Ale nádherné !!! Niečo z teba bude ;) ♥
OdpovedaťOdstrániťDokonalé ♥♥
OdpovedaťOdstrániťPoslední díl... nedokázala jsem nic dělat bez toho, abych si to nedočetla... hltala jsem část po části od 1. až sem... Za 4 dny jsem to přečetla, protože London je nejdokonalejší povídka kterou jsem kdy četla... od začátku téhle části jsem brečela, na konci jsem měla opuchlé oči a pod sebou jezero ze slz! Žádná jiná povídka není taková jako London! Smekám, protože se sama snažím psát a tak krásně psát, jako ty snad nikdy nezvládnu! :))
OdpovedaťOdstrániťoch joj :) tak velmi som sa báala konca, tak velmi..celá poviedka je krásna..neskutočná..píšeš užasne, len tak dalej! :) a..ten koniec..najkrajší..najkrajší koniec aky si len mohla vymyslieť..dokonalosť ! ďakujem ti :)
OdpovedaťOdstrániť... prvý príbeh, ktorý ma naozaj rozplakal ...je to krásne ♥ (Romana, 19)
OdpovedaťOdstrániťVieš čo si týmto docielila? Že plačem ...je to tak krásne a zároveň smutné, ani neviem prečo ...možno preto, že už nebudem mať čo čítať (: ĎAKUJEM! ♥
OdpovedaťOdstrániťKrásne dokonalé, wáu :)
OdpovedaťOdstrániťTak jsem dočetla..nee..nebrečela jsem, jenom krokodýli slzy se mi valily po tváři. Prostě bomba! Není nad to mít připojení k wifi, a číst si od 1 do 4 v noci. :) Díky Jaja za krásně strávené první prázdninové noci. :) Vrhám se na Amy, a těším se na tvoji další tvorbu. :)
OdpovedaťOdstrániťLentilka