London 46.

-> Christine <-

„ Povedz mi drahá prečo ale pre ten list ignoruješ Liama? Na vine je David, a nie on. Nerozumiem ti“ Pýtala sa ma babka, kým ja som sedela za stolom a ona krájala syr na chlebíky. „ Ja musím, pretože ho nechcem stretávať. Opustil ma aj mama, odišiel a ..“ Položila nožík na drevenú doštičku a prerušila ma. „ Christine ale čo s tým má spoločné Liam? Je to nevinný chlapec.“ Pohľad na jedlo mi stále spôsoboval obracanie žalúdka, tak som hypnotizovala hrnček čierneho čaju. „ a ľúbi ťa! S otcom sa nemusíš stretávať keď nechceš, nik ťa nebude nútiť ale vieš čo si myslím?“ Krájala ďalej a pritom sa spod okuliarov dívala na mňa. „ Za vinu že otec odišiel môžeš dávať mame. Ona má podiel na tom, vlastne ona ho vyhodila.“ Nemala som viac síl pokračovať v tomto rozhovore. Hoci mi na babkinom názore záležalo a ona patrila k tým pár osobám na ktorých som zakladala svoj názor ale na dnes som mala dosť. „ Dokončíme to zajtra, ostávaš u nás však?“ Usmiala sa a podišla ku mne, tak som ju objala. „ Áno ostanem kým sa mama nevráti.“  Vtisla mi bozk do vlasov a neomohla si odpustiť babičkovský štúpanec do líčka.  

Ľahla som si a miesto toho aby som mobil položila na stolík vzala som ho do dlane a stiahla som gumičku z svojich vlasov.  Malá Pearl sa skrútila do klbka a pohodlne sa usalašila na vankúšiku od Liama. Z maličkej guličky sa postupným vykrmovaním stávala elegantná mačička plná života. Telefón ma v ruke pálil. „ Nestresuj on nespravil nič.“ Ešte raz som sa zhlboka nadýchla a vydýchla a vytočila som ho. Zdvihol hneď „ Ahoj.“ Jeho hlas pôsobil na moje zranenia ako med. „ Chýbaš mi.“ Je vhodné ak po takom dlhom ignorovaní poviem že mi chýba? „ Aj ty mi chýbaš.“ Nehovoril viac,  pocit opusteného šteniatka ma premohol viac ako keď som bola s Louisom. Louis, môj veľký brat. Hrali sme sa na lásku a pritom sme sa neľúbili. Teda ľúbili, ale ako brat a sestra. Ticho som prerušila prvá. „ Som chorá, nič sa nedeje.“  Snažila som sa upokojiť ho, a myslím že sa mi to podarilo. Poviem mu teda pravdu? „ Budeš v poriadku? Mám sa vrátiť?“ Jeho starostlivosť nemala konca. „ Nie Liam zvládnem to a čoskoro predsa budete doma. Pozbieram sa ale chcem ti niečo povedať.“ Napadla ma myšlienka – určite si pomyslí že som tehotná a zachichotala som sa. V jeho hlase bolo počuť strach. „ Christine však to nie je tak ako si myslím.“ Bože, bude si myslieť že som totálne na hlavu, začala som sa smiať. „ Niee neboj sa...“  Ďalší záchvat smiechu spôsobil jeho spokojné odfuknutie. „ Hovor a nesmej sa.“ Aby som zvážnela zahryzla som do rožku vankúša. „  Otec mi napísal list a ja sa s ním nechcem stretávať, preto som uvažovala a špekulovala.“  Vzdychol si, zatvorila som oči a počúvala jeho pravidelný dych. „ Nemusíš sa báť Liam, som okej. Ešte dva týždne a znova ma budeš objímať.“  Usmievala som sa sama pre seba. „ Verím ti, ale sľúb mi že ak sa niečo stane zavoláš mi a nebudeš ma ignorovať.“ Po jeho stonaní mi prišlo ľúto, prečo som ja taká hlúpa.  „ Sľubujem, pôjdem si ľahnúť zavoláš mi zajtra?“  Súhlasil, poprial mi pekné sny a ja som spokojná odložila mobil a zatvorila oči pevnejšie.

Dva týždne ubehli ako voda. S Liamom som s a rozprávala každý večer, a spolu sme sa úspešne vyhýbali téme môj otec. Skúška z histórie fotografie bola presne v deň príchodu mojich najlepších priateľov. Za celé dva týždne som stihla navšíviť Eleanor presne dva krát. Malá Eloise rástla ako z vody, a s El sme sa zhodli na radosti z dovolenky chlapcov, celý mesiac budú doma a potom znova odchádzajú. Na ako dlho, to nevedia ani oni.

-> Louis <-

Haroldovi niečo je! Harold niečo vie! Musí! Je iný! Napchal som do poslednej cestovnej tašky – už piatej poslednú plyšovú mrkvu a posadil som sa na kufor. „ Haaaaarold.“  Môj piskľavý hlas určite počul, ale zakričal som pre istotu ešte raz. „ Háááááááárold!“   Pomrvil som sa na veľkom zelenom kufri a prstami som nahmatal zips, nešiel zapnúť preto som potreboval jeho pomoc.  Bola to ale len zámienka ostať na chvíľku sám s jeho kučerami a opýtať sa na to čo sa deje. Liam sa dnes ráno znova spokojne usmieval.  Chalani blbi pri twitteri a ja som balil. El ma vyhrešila a to som jej povedal len o polovice nákupov pre malú.  Každý deň – ráno naobed aj večer mi poslala fotku mojej dcéry. Bola tak krásna, najkrajšie dieťatko na svete.  Harry sa konečne dotrepal a uchopil sa zapínania môjho kufra. „ Seď kľudne Louií lebo inak to nepôjde.“ Mrvil som sa, mal som nervy z mojej otázky. Vlastne, ani som nevedel prečo sa ho to chcem opýtať. „ Hazza?“ Dozipsoval kufor a posadil sa ku mne. „ Viem čo mi chceš povedať.“  Stiahol pery do čiarky a pohrával sa s zipsom. „ Povedala ti to sama?“ Čo mi mala povedať? Sama? Christine? „ Čo mi povedala?“ Prišiel na to že sa preriekol, a mne doplo že sa niečo deje. Znova. „ Harry je v poriadku?“  Naučeným pohybom zatriasol hlavou a prstami si upravil kučery. „ Je, má problémy s otcom. Vyrieši sa to keď budeme doma,  nehovor mi Louis že ti to Liam nevyklopil?“   Záporne som otočil hlavou. „ Nie, nepovedal mi nič, fajn to je jedno. Idem dojesť mrkvu a môžeš zavolať taxík.“ Harry sa postavila  prešiel k mojím hotelovým dverám. Pokýval oboma rukami a šťastne sa usmial „ Ideme domov hurá.“ Rozosmial som sa, zoskočil som z kufra a zatvoril som za ním dvere. „ Aj tak ti neverím.. neviem prečo.“ Tešil som sa na moje dievčatá a celý mesiac na svoje otcovské povinnosti, ale zároveň ma premohol strach o Christine, znova. Harry klame.

-> Christine <-

Dnes! Dnes! Dnes! Ráno ma zobudila Carmen potešujúcim telefonátom  že dnes je deň D. Nie, žiadna svadba. Dnes sa vráti, objíme ma a všetko bude okej. Klameš samú seba ty hus! Nahlas som sa zasmiala a pomalým naťahovaním ruky som prekĺzla kefou cez svoje vlasy.  Ešte pár krát som zopakovala pohyb rukou a zhodila som uterák. „ Teraz sa natrieš mliečkom a budeš voňavá.“ Hovorila som sama seba ako psychopat a z skrinky nad umývadlom som vytiahla čokoládové telové mlieko.  Uterák klesol k mojím nohám na podlahu a do dlane som si vtrela malý kúsok voňavej zmesi.  Natrela som každučičký centimeter svojho tela, za uši som si striekla voňavku a zo stoličky som vzala čipkovanú podprsenku a tenučké tangá. Ako som sa obliekala môj pohľad padol do veľkého zrkadla na dverách.  Tvár som mala oddýchnutú, horúca voda na ňu pôsobila dobre. Malý noštek  sa mi leskol krémom.  Vlasy som nežehlila tak teraz vo veľkých vlnách padali na môj úzky pás. Zastavila som sa očami na mierne vypuklom brušku.  Skúmala som svoje stehná, lýtka a prsty na nohách a potom som sa znova vrátila k bruchu. Zasmiala som sa a natiahla som na seba konečne aj nohavičky. Pohľad som odvrátila a rýchlym krokom som prešla do svojej izby. Počítaš zle, určite si zabudla na svoje dni.  Mobil ukazoval nový zmeškaný hovor od Carmen.  Zrejme už stojí pred domom a netrpezlivo ma čaká.  Nevenovala som viac pozornosť svojej perióde ale rýchlo som zo skrine vytiahla svoje obľúbené červené nohavice  a bežala som jej otvoriť.