Tak toto je teda byt.
Takéto niečo si nikdy nebudem môcť dovoliť. „Amy?“ zamával mi rukou pred očami.
Mala som čudný pocit, keď ma oslovil. Už by som si na to meno mohla zvyknúť.
V skutočnosti sa volám Amélia (bŕŕŕŕ), ale všetci kamaráti ma vždy volali
Mell. Odkedy som v Anglicku sa síce predstavujem ako Amy, je to tak
jednoduchšie, no ľudia v mojom okolí väčšinou nemajú potrebu ani dôvod
oslovovať ma. Niall mi znova zamával pred očami a ja som sa vrátila do
reality. „Prepáč, zamyslela som sa.“ Uškrnul sa. „Ale, a na čo prevratné
si prišla?“ „Že nechápem, prečo so mnou strácaš čas.“ „Nemyslím si, že strácam
čas.“ Znova sa uškrnul, no mne to nebolo o nič jasnejšie. „Nemáš niekoho
lepšieho, s kým by si mohol byť?“ Začal nado mnou krútiť hlavou. „Musíš to
riešiť? Ber to tak, že chcem stráviť večer so svojou kamarátkou.“ Neveriacky
som na neho pozrela. „Ja som tvoja kamarátka?“ Nepochopil, ako to myslím.
„Myslel som, že by sme mohli byť kamaráti, keď sme si to už vyjasnili. Ale ak
nechceš tak...“ Už som ho nemohla počúvať. Bože, som taká nevďačná. Rýchlo som
ho objala. Šokovaný je len slabý výraz v porovnaní s tým, ako sa
zatváril. „Mrzí ma to, viem, som hlúpa a nevďačná. Len ma nenapadlo, že by
si sa mohol chcieť kamarátiť so mnou.“ Pokrútil hlavou a nič nevravel.
Vtiahol ma do dverí za
sebou a ocitla som sa v obývačke. Obrovskej, asi 4-krát takej veľkej
ako celý môj byt. Mal to tam perfektné a ja som tam stála a zízala.
Pravdepodobne ako idiot, s otvorenými ústami, lebo Niall sa pri pohľade na
mňa rozosmial. Rýchlo som sa prebrala a vykoktala niečo ako že má pekný
byt. Pripadala som si ako magor a nepripadala som tak iba sebe, ale aj
Niallovi, ktorý sa na mne stále rehotal. „Čo si pozrieme? Máš rada horory?“
spýtal sa, keď sa konečne dosmial. Mám mu povedať pravdu alebo si rýchlo niečo
vymyslieť? Za idiota budem tak či tak, tak nech som aspoň čestný idiot. „Ešte
som žiaden nevidela, takže neviem.“ Neveriacky na mňa pozrel. „No čo, na to,
aby som horor pozerala sama, odvahu nemám a nepoznám nikoho, kto by mal
horory rád.“ Znova sa zasmial. Vie aj niečo iné? „Takže, teraz už poznáš
niekoho, kto má rád horory, už sa z toho nevykrútiš!“ Zasmial sa. Zas?!
Najprv to bolo otravné, ale teraz je to smiešne. Vložil DVD-čko do prehrávača
a sadli sme si na gauč. Vystrašene som na neho pozrela. „Ale ak by som sa veľmi bála tak to vypni,
prosím.“ Nevedela som, čo mám od toho očakávať. Niall prevrátil oči, chytil ma
za bradu a otočil k televízoru. Keby to urobil hociaký iný chalan,
asi by mi to vadilo. Ale pri ňom nie, on bol kamarát. Smiešne, ešte pred
polhodinou som ho nenávidela.
Film ešte ani poriadne
nezačal a Niall ho už stopol.
Utekal do kuchyne so slovami, že potrebuje niečo na jedenie. Rozmýšlala
som či mu mám pomôcť alebo tu na neho počkať, no skôr, než som sa rozhodla bol
späť s asi piatimi balíkmi chipsov. Rýchlo som mu bežala na pomoc, pretože
to vyzeralo, že mu to všetko vypadne. Nechápala som, načo toho toľko berie, ako
to chce všetko zjesť. No do pol hodiny to bolo všetko preč. Ja som mu vôbec
nepomohla, tak ako väčšina ľudí v Anglicku, aj on jedol chipsy s octovou
príchuťou. Blééé, veď to je úplny humus, ako to môžu jesť? Niall musel film ešte dva
razy prerušiť, lebo mu došlo jedlo. Uvažovala som či aj vie, o čom bol
film alebo len vnímal chipsy pred sebou. Odtrhla som od neho oči a začala
som pozornejšie sledovať film. Myslela som, že horory sú strašidelnejšie.
A nemala by byť krv “krvavo“ červená? Táto bola oranžová. A ten krik!
Vôbec neznel vystrašene. Znelo to ako, ako... niečo mi to pripomínalo, ale ešte
si spomenúť, čo. Mám to! Niallove
faninky takto jačia, keď ho vidia. A tie určite nie sú vystrašené.
Uškrnula som sa. Nemohla som si pomôcť. Niall sa na mňa čudne pozrel. Podľa
neho bol ten film strašidelný. „Čo sa smeješ? Veď ich práve rozsekali.“
Zamrmlal a oči mal znova nalepené na obrazovke a vytreštené. „Nič,
prepáč,“ zamrmlala som zahanbene a sledovala ďalej film. Ignorovala som
okolie vrátane chrúmajúceho Nialla a pozorovala ľudí umierajúcich na
obrazovke. Práve tam bola dlhonohá,
prsnatá blondína a utekala pred niečim zeleným a nechutným. Všade
mala oranžovú krv a z jej oblečenia už toho veľa nezostalo. Nenápadne
som pozrela na Nialla, zaujímalo ma, kam sa pozerá. Presne ako som čakala, do
blondínkinho, poriadne hlbokého výstrihu. Tí chalani sú nepolepšiteľní!
Pomyslela som si a pozorovala tú zelenú vec, ako si pochutnáva na zvyškoch
blondíny.
Už tam zostali len dvaja
ľudia a ja som si bola istá, že prvý umrie ten vysoký (a pekný)
čiernovlasý chalan. Skoro som sa rozosmiala, keď sa všade rozprskla jeho
(oranžová) krv. Drobný chalan, ktorý stál pri ňom umrel o pár sekúnd
neskôr a tým sa film skončil. Pozrela som na hodinky – bolo pár minút po
polnoci. „Mala by som ísť, je už naozaj neskoro“ vstala som a konečne si
vystrela nohy. Niall na mňa vypleštil oči. „To ma tu necháš samého? Po tomto?“ ukázal
na telku, kde pomedzi titulky kvapkala “krv.“ Aspoň už bola červená. Vyprskla
som smiechom. „Hádam sa...len-len ne,nebojííííš!“ nejako som zo seba vysypala
pomedzi záchvaty smiechu. Urazene na mňa pozrel a hodil po mne vrecúško
z chipsov, ktoré, samozrejme, nedoletelo, ale dopadlo k jeho nohám na
zem. Pokúsil sa ma zavraždiť pohľadom, kedže vrecúško zlyhalo a potom mi
urazene povedal: „Tak počúvaj, ty hrdinka! Za to, že to nemáš v hlavičke
v poriadku a nevieš, čo je to strach, ešte nemusíš byť múdra!“
Vyplazila som mu jazyk. „Ale no tak, tak tam zomrelo pár deciek. Ale veď to
nevyzeralo reálne. Napríklad tá krv. Bola oranžová ako.... ako....ako mrkva!“
Zamračil sa na mňa. „Čo máte všetci s tou mrkvou?!“ „Spomínal tu niekto
mrkvu?“ ozval sa veselý hlas od dverí. Obaja sme pozreli tým smerom.
Kikuš :)
uzasna...uzasne pises
OdpovedaťOdstrániťje to super ;) teším sa na ďalšiu :) áá prichádza Louis však? :D
OdpovedaťOdstrániťLouiiiiiiiiiiiiiiiiiis :D :D :D :D
OdpovedaťOdstrániťoooch ..rýchlo novúú :D teším sa na Louisa ..ako ako ako ..Louis na mrkvu ..:D .fuu ..pekná čast :)
OdpovedaťOdstrániťako Louis na mrkvu?? čítaš mi myšlienky???
Odstrániť----Kika----
:D :D nie nečítam .asi náhoda :)
Odstrániť