London 32.

Ja fakt neviem ako sa vám mám ešte poďakovať, nemám slová.. bez Vás by táto poviedka nebola taká ako je!! Ďakujem !! Ste úžasné že čítate tieto moje výplody fantázie. 

Už som sa rozhodla..mám koniec...ale ešte sa k nemu musím dopracovať :)  ale nesmiete sa na mňa hnevať za to ako to bude, osud - viete on to tak zariadil a Di mi to odklepla tak sa teším :) 

 Odomňa je to pre dnes všetko,  užite si to.. školákom prajem pekný deň v škole a východniarom pekný deň prázdnin :) Krásne 1D sny  

-> Christine <-

Po dlhom týždni v Dubline, dvoch koncertoch som sa vyskákaná,  uzmierená a kvalitne unavená trepala domov s chlapcami. Ich šofér Jack nás vyhodil pred domami.  Veselo som vystúpila a vytiahla som len jedinú bielu tašku.  Chalani sa trepali s kuframi, Liam odomykal dvere.

Zvyšok týždňa v Dubline sme strávili nakupovaním, Louis si domov niesol päť párov nových bačkoriek*,  v obchode s doplnkami som každému z nich kúpila malý darček.  Zrkadielko, zo zadnej strany ho zdobila britská vlajka  a jeho veľkosť  presne sadla do vrecka som kúpila Zanovi,   plyšový hamburger ktorý sa vkladá do chladničky a reaguje na svetlo a po otvorení chladničky kričí – POZOR TÁTO OSOBA VÁM VYPAPKÁ CELÝ OBSAH CHLADNIČKY. Keď ho Naill zbadal smial sa ešte hodinu  a stále chodil otvárať apartmánovú chladničku.  Tešilo ma že sa teší, Harry dostal knihu –  1oo nápadov na úpravu kučeravých vlasov a my sme museli poskrývať všetky nožnice aby to nedopadlo dobre.  Louis sa v jednom obchode pozastavil nad obalom na mobil v tvare oranžovej mrkvičky s obrovským úsmevom. Keď ho chalani prinútili ísť si zaskákať na detskú trampolínu a on sa na to veľmi bavil odbehla som si a kúpila som mu ju. Síce mu do vrecka teraz mobil nevojde ale potešilo ho to.  Večer som mala trochu času keďže One Direction sedeli na preplnenej autogramiáde v centre, tak som sa vybrala pohľadať darček pre Liama. Chodila som po obchodoch dobré 2 hodiny ale až keď som natrafila na maličký strieborný mikrofón – prívesok na mobil  dlho som váhala či to nie je príliš veľa, či som to neprehnala no po špekulovaní som ho predsa len kúpila.  Keď som mu ukradla mobil a vrátila som mu ho už s príveskom prižmúril oči vtisol mi pusu na líce a odišiel telefonovať s Danielle.  Na konci septembra odchádzajú na turné, tak nech na mňa nezabudnú.

London 31.

   Aj u vás sneží? :(   a to  mi tu pod Tatrami sme nemali už vôbec sneh, ešte včera , a teraz? :(  zas je bielo.. joj!

Ženy moje!!!! Chcela by som vás všetky objať, veď tie vaše komentáre toto je nemožné.--ste dokonalé! najdokonalejšie na svete! Milujem vás!

One Direction - Moments :)

Dúfam že sa bude páči, stále sa neviem rozhodnúť ako pokračovať.. špekulujem, bude Liam zamilovaný?  Hope you like it! :)

-> Louis <-

Liam do arény prišiel až tesne pred koncertom a rovno sa zastavil pri mne. „ Bol som s Christy, je v pohode... nejde domov.“ Odľahlo mi, mobil ktorým som poslal už asi stú smsku som odložil do šatne. Hromadné objatie od mojich najlepších kamarátov mi padlo vhod, na pódium sme všetci piati vyšli s úsmevom a dobrou náladou, teda aspoň to tak vyzeralo.  V hlavne som si prehrával tóny  ďalšej pesničky.  Naill sa vznášal ako kozmonaut, Zayn žmurkal na fanynky pod pódiom a ja? Ja som mal zjavne spievať. „ Louis.. spievaj!“ Štuchol do mňa Harold  tak som začal Some things gotta get loud...Cause I'm dying just to know your name ....And I need you here with me now. Cause you've got that one thing. Keby som to tak dokonale nepoznal určite by som bol falošný, vôbec som sa nesústredil. 

London 3o.

Dáte si so mnou hruškový čaj? Sama si ho vychutnávam.. no viete kde bývam nie? tam vedľa ružového domčeka v ktorom kraľuje Ježibaba...  čakám vás :D

„ Áno a to vedľa je jej ..otec.“   Prešiel som tú malú vzdialenosť medzi nami.  Nehovorili nič, pozerali sa na seba a ich oči vyzerali úplne rovnako.   Neprehovoril ani jeden z nás,  Christine stála a dívala sa na otca, potom na mňa. „ Louis ty si to vedel? Preto si ma vzal zo sebou?“  pôsobila zmätene, pokrútil som hlavou. „ Nevedel som že Eleonor je tu, a vôbec záleží na tom?“ Nezáležalo mne nie,  tento týždeň som si chcel užiť aj koncerty, aj moju lásku a potom doma by som riešil El a Jesseho. „ Christine ty mi nepovieš ani ahoj?“ Opýtal sa teraz David. Prehltla a očervenela. Líca sa jej nečervenali pretože sa hanbila, nahneval ju, cítil som to.  Chytil som ju za pás, jej telom prechádzala triaška. „ Čo si to povedal? Ja ..že sa ti nepozdravím?“  Na rukách som cítil celú jej váhu, podlamovali sa jej kolená. „ Christine poďme si sadnúť.“  Otočila sa ku mne. „  Idem domov, prvým lietadlom odchádzam!“ Po lícach sa jej kotúľali slzy, špirálu mala roztečenú a oči červené.  David sa postavil bližšie k nám a položil ruku na Christinine rameno. „ Dcéra moja ty si na mňa úplne zabudla..“  Oči sa mu tiež leskli slzami.  „ Nezabudla som, nemala som na čo zabudnúť .. odchádzam.“ Prinútila ma pustiť ju, škaredo zazrela za otca a prešla späť k stolu. Do frasa!  

London 29.

Sedím a píšem.. a píšem.. tak nech sa páči čítajte..:)  pokračujeme ešte dneska, tvrdnem sama doma čiže vás budem spamovať medzi upratovaním a čumením na 1D :)   Alebo čo ideme robiť? nápady? :D

-> Christine <-

Hneď ako sa lietadlo odlepilo od zeme začali mi klipkať oči. Z pravej strany okupoval moje rameno Liam, jeho pravidelné dýchanie ma uspávalo. Louis mi prstami prechádzal po leme tmavých riflí na vnútornej strane stena a tváril sa blažene. Harold s Zaynom oblbovali dve pekné letušky, a Naill mal ako vždy nos zapichnutý v bielej krabičke slaných orieškov.  O pár minút boj s ťažkými viečkami skončil, hlava mi klesla na Louiího.  Uvoľnil mi bezpečnostný pás a tiež privrel oči. „ Zlatko vstávaj  pristávame..“ Jemne ma pobozkal. V ruke držal lyžičku, na kolenách mal roztopenú čokoládu. Povystierala som si chrbát, popraskala kostičky na prstoch.  „ Zobudíme Liama?“  Neváhala som, nechtom som ľahúčko prechádzala po jeho krku, pomrvil sa. „ Hej prestaň lebo budem žiarliť.“ Louis sa zachmúril a keď zbadal že Liam sa preberá postavil sa . „ Skočím na vécko, nejdeš so mnou?“ iskričky v jeho očiach prezrádzali nebezpečnú kombináciu nás dvoch a úzkeho priestoru v lietadle. „ Nejdem, poslúž si.“ Sklamane ma pustil a odišiel. Svojmu suchému hrdlu som dodala pár glgov chladnej Louisovej minerálky a otočila som sa k Liamovi.  Bol hore, mračil sa a nehýbal sa. „ Zle si sa vyspal?“   Neodpovedal, len sa mračil. „ Payne čo je? Už si hore, nesníva sa ti a večer máš koncert preber sa.“ Drgla som do neho, znova na mňa škaredo pozrel. „ Christine daj to zo mňa preč.“   Má snáď na sebe pavúka? „  Ukáž mi kde ten pavúk je?“ Zasmiala som sa a všimla som si Louisovu čokoládovú lyžičku v Liamovom vrecu na košeli. „  Christine nie pavúka tú.. tú lyžičku.“ Vytiahla som mu ju v vrecka a cítila som ako sa Liam uvoľnil. „ Ja ho zaškrtím.“  V tom momente sa Louií vrátil posadil sa, zapol si pás.   Liam ho škrtil pohľadom a ja som sa chytila za brucho pretože soms a nemohla prestať smiať.  Celú cestu do hotela nás všetkých Liam ignoroval, chalani rozdali pár podpisov, fotiek a úprimných úsmevov a celí šťastní sa zložili v luxusnom hotelovom apartmáne.

London 28.

ĎAKUJEM  slniečka moje vaše reakcie sú úžasné a ja si ich vážim,

 piatok aj vy máte takú radosť ako ja?  Dnes prednáška nie je, a ja môžem ísť oslavovať :)

Ráno som strávila hraním sa s blogom, tak páči sa vám takýto vynovený?  Trošku som to poupravovala... mne sa páči, ale tým obrázkom na boku neviem prísť na chuť, musím si len zvyknúť čo už :)  Hore na lište je odkaz Príbeh? tam nájdete pokope všetky časti.

 Užite si víkend, ak mi niekto nezmení plány ďalší diel bude ešte dnes, uvidíme.. len vás prosím neseďte doma za počítačmi - keď je vonku tak teplo :)   Zase kecám, pardon... enjoy !  ( akú chuť som na čokoládu dostala milka..hmm mňam ) 

Arash feat. Helena - Broken angel  si vypekám od rána :D

-> Christine <-

„ Včera, to si bol ty? Žiaden James? Vie Louis že som tu?“  Vydýchla som a znova som sa celá uvoľnila a spustila som hlavu na vankúš.  Liam sa stále usmieval ako slniečko. „ Nevie že si tu,“ Na chvíľku sa odmlčal, ale pokračoval „ James ti ublížil?“  Vedela som že práve toto sa ma bude pýtať, tak zlé to bolo včera? „ Neublížil mi.. snívajú sa mi čudné sny odkedy býva u nás.“  Neveriacky prižmúril oči a posadil sa. „ Ak by sa niečo stalo povieš mi to?“  Istota z jeho očí priam sálala, prikývla som. „ Áno, ak sa niečo bude diať budeš to vedieť ako prvý.“   Znova sa rozžiaril a z nočného stolíka mi podal novučičkú zubnú kefku. Vzala som si ju „ Môžem použiť sprchu?“  Natiahla som si úzke kávove nohavice, Liam ma vytiahol z postele a dal mi pocítiť silu jeho ramien. Pošepkala som mu tiché „ Ďakujem.“  Stlačil ma.

London 27.

Vaše komentáre  mi dodávajú tak strašne veľa pozitívnej energie... neviem čo povedať... obyčajné ĎAKUJEM mi príde príliš suché... Strááááášne stráááášne veľmi vás zbožňujem...♥ 

K novej poviedke som sa zatiaľ nedostala, ale ak ju začnem písať, najprv sa musíme na "porade" dohodnúť o kom, o čom a tak. Ale to má čas... :) tak čítajte.. a kritiku dole! 

 Viem hučím veľa, ale to ja rada :D ak máte nejaký nápad na logo blogu, alebo pozadie kľudne návrhy.. myslím že by to chcelo zmenu, nie? 

-> Christine <-

Nevládala som viac,  s vôňou domu na mňa znova dopadli všetky problémy. Nebola tu Carmen a jej smiech, chýbalo mi Louisove objatie. „ Ty ale vyzeráš..“  Vzal ma ruky, jeho náruč nebola bezpečná, necítila som sa tak. „ Daj ma dole...“ Nemohla som sa hýbať,  nechcelo sa mi. Hlava sa mi krútila ako na kolotoči. „James! Daj ma dole.“  Neodpovedal, ticho kráčal hore po schodoch k mojej izbe.  „ Nerob sa že nepočuješ..chcem ísť dole.“ Ak by som nevládala prejsť, preplazila by som sa. Všekto by bolo lepšie ako jeho ruky. „ Čuš lebo zobudíš celý dom a bude zle.“ Zložil ma na posteli, vrátil sa k dverám a zatvoril ich. Uštipla som samú seba, teraz sa musíš prebrať a vyhodiť ho von!  „ Choď preč... chcem aby si išiel preč..“ Posadil sa vedľa mňa a začal mi vyzliekať sveter, nebránila som sa. Chcela som, ale moje svaly nespolupracovali s hlavou. „ James ďakujem ti za pomoc ale choď preč.“   Pri pomyslení na to najhoršie mi po 
lícach stekali slzy, nechcem ho tu. „  Vypadni!“  Vyzul mi lodičky,  rozopínal nohavice. „ Vypadni!“  Prečo práve teraz keď chcem kričať nejde to?  Zasmial sa a díval sa na mňa veľkými hnedými očami, počkať nemal modré oči? „ James?“  Prinútil ma ľahnúť si a zakryl ma dekou, nevoňala za mnou, som vôbec doma?  „ Nie je ti zle?  Christine?“ Mierne mnou potriasol tak som otvorila oči. „ Nie je mi zle! Chcem spať, prečo to robíš?“  Smial sa, tichým tlmeným smiechom mi podal pohár a prinútil ma napiť sa. „  Christine? Nebudúce nepi bez  nás prosím ťa.“ Zaostrila som, nebol to James? „ Ako som sa dostala tu?“   Odložil pohár a pohladil ma po líci. „ Spi Christine ráno ti to vysvetlím.“  James? Jeho ryšavé vlasy neboli ryšavé a voňal jemne.

London 26.

Múza ma síce nekopla, ale niečo som zo seba dostala... enjoy!

 A musím sa pochváliť ukončeným semestrom, dnes som sa dozvedela poslednú známku, hurá - v piatok oslavujeme!  ( mali ste ma vidieť skákať a kričať keď som sa dozvedela že som tú poslednú najťažšiu skúšku spravila! ) 

London 25.

Odpustite mi, znova som to spravila... ale ja vás ľúbim :)  Dommy, Raduš - Ďakujem :* 

-> Louis <-

„ Nemôže to byť pravda.. toto nemôže byť pravda.“  Musel som ju objať.  „ Zlatko si si istá že je to tvoj otec?“  Tuho ma stískala. „ David Carrter? Fotograf? Kto iný by to bol?“   Zamračil som sa a znova som si prečítal celý článok, tentokrát dokonca

London 24.

 Zabite ma prosím, vážne neviem prečo sa vždy dopracujem až k dokončenej časti takto večer :)     Dosť bolo presladených častí nie? ...  nech sa páči, čítajte :) 

 Samozrejme chlapcom k včerajšiemu večeru gratulujem, zaslúžili si to!   ľúbim vás 1Directionerky moje :)

-> Christine <-

Všetko sa zdalo byť tak dokonalé, jeho jemné pery prechádzali po mojej sánke. Nezmohla som sa  ani na jediné slovo.  Plamienky sviečok sa ligotali v tlmenom svetle.  Všetky vyznania lásky sme odložili bokom. Bez slov ma vzal za ruku a premiestnili sme sa do obývačky. „ Si hladná?“  Stiahol ma za ruku na gauč k nemu. „ Som hladná...po tvojich bozkoch.“  Zasmial sa ale zvážnel  a úzky priestor medzi našimi perami zmenšil na nič.  Pri pohľade na Louisa si každý myslí že je to blázon od narodenia.  Je to blázon, to nepopieram ale vie byť tak romantický ako nikto.  Prerušil  sladké bozky a otvoril zmrzlinu. „ Osladíme si to ešte viac?“   Lyžičku som opatrne chytila nabrala som kopček zmrzliny a vopchala som mu ju do úst, zamľaskal.  Lyžičku mi vzal, a tento raz  ju zapichol do zmrzliny on. „  Otvor ústa miláčik.“  Poslušne som spravila čo mi prikázal.  Nebezpečná zelená zmrzlina na lyžičke sa približovala  príliš pomaly  ale skončila v mojich ústach. „ Hmmm studené a sladké.“ Milujem zmrzlinu a čokoládovú najviac, ale odkiaľ to vedel? „ Vedel si akú zmrzlinu mám rada, odkiaľ?“    Usmial sa a nabral ďalší kúsok. „ Si ako ja, moja verná kópia s dokonalou povahou.“  Moja hlava klesla mierne doľava, tváril sa ako šťastné šteniatko. „   Som tvoja polovička a spolu tvoríme celok?“ Prikývol a znova ma nakŕmil. Pozerala som sa mu do očí a otvárala som ústa.  Po pár lyžičkách som mala ústa ľadové. „ Loui dosť, je to studené.“  To že som pokrútila hlavou sa stalo osudným mojej bielej košieľke. „ Ouu pardon.“    Čokoláda na nej svietila a Louiho pohľad tiež. „   Dáš mi tvoje tričko?“  Začala som si rozopínať gombíky.  Pohľadom skĺzol po mojom odhalenom hrudníku. „ Nebude ti ho treba ...“  priľahol ma a tým sa skončilo jedenie zmrzliny, orieškov a poháre vína ostali nedotknuté.

London 23.

http://www.filmon.com/channel/11 !!!!!!!!!!! 

 Páči sa? :)   Tu sú sľúbené fotky,  dúfam že som sa trafila do vašej predstavivosti ... pripomienky dole miláčikovia, kritiku tiež :)  a ak máte niečo na srdci  nech sa páči ... ♥

Carmen                                                            Christine 

London 22.

  Moje tvorivé chvíľky odchádzajú nevedno kam. Nejaké nápady? :) ale pekné čítanie, a pre dnešok dobrú noc...♥

 Na tomto fičím od rána  :)  -> http://www.youtube.com/watch?v=F3EG4olrFjY

-> Christine <-

Slnečné okuliare zabraňovali posledným letným lúčom, malou hnedou kabelkou som si krútila do rytmu chôdze. Carmen ma držala za ruku, a keď zbadala piatych nenápadných chlapcov stáť pred Nando´s  sčervenela.  Harry mal na hlave klobúk a jeho modré sako svietilo. Zayn a Liamom  v košeliach, Naill v ružovej mikine s kapucňou. Fakt boli totálne nenápadní, ale ulica bola tichá, čo bolo naozaj divné. Zastavila som tesne pred Louisovými perami, vtisol mi malý božtek. „ Ahojte krásavice.“ Galantný Liam sa nezaprel otvoril nám dvere, nestihla som si všimnúť ako ale k stolu ktorý sme obsadili  si prisadol Nailler už s plnou táckou jedla. Louis mi priniesol hranolčeky s kečupom, chalani si posadali a papali.  S Carmen sme si vymenili pár pohľadov, vyzerali fakt smiešne. 

London 21.

Hope you like it! :) a sladké 1D sny želám... 

-> Louis <-

Prehodil som cez Chris deku a pohľadom som hľadal svoje tričko. „ Zvolám Caroline?“   Chris sa pri mene jej matky strhla, kto je tento chlap? „  Caroline vie že som tu, môže odísť prosím vás?“  Poprosil som ho, našťastie odišiel.  Obliekol som sa a posadil som sa na posteľ. Christy zbierala veci porozhadzované po zemi. „ Pozerám ako ti to ide, prídeš popratať aj nám?“ Zasmiala sa trochu nervózne. Nahádzala veci do skrine, obliekla si tričko a postavila sa k posteli. „  Mal by si odísť Louií, moja mama tu za chvíľku nabehne a bude problém.“ Chytil som ju za stehná, podlomili sa jej kolená. Tvár si zaborila do mojich vlasov. „  Znova si to spravila, provokuješ ma a potom pošleš domov, neodpustím ti to.“ Nahodil som urazený face.„ Choď, zajtra musím ísť do práce ale na víkend niečo vymyslíme aby sme mali pokoj.“ Víkend? Dnes je utorok, výborne. „  Vieš o tom že som spevák? Že mám prácu?“ Začala si hrýzť spodnú peru, vyzerá takto a chce aby som bol  nenadržaný. „ Nezabudla som na to neboj sa,  kedy máte nové turné?“  Jej pohľad zosmutnel. Tohto som sa obával, napriek tomu že ju milujem budem musieť cestovať, nesmiem zabudnúť na svoju skupinu, kamarátov a fanúšikov. „ Na konci septembra sa to začne, máme čas .. a budeme v kontakte  skype, mobil. Mňa sa nezbavíš.“ Dal som jej pusu na oba líca, potom na nos a vášnivým bozkom som to ukončil. „  Ja ťa tu budem čakať, ale budem žiarliť.“ Toto som očakával.  Prehodil som lano dole balkónom a prekročil som zábradlie. „ Christine  veď ja sa nemôžem vzdať randenia s fanúšičkami, to by mi neodpustili.“ Zazrela na mňa akoby som jej zjedol večeru tak som sa rozosmial. Vonku prší a ja sa chcem po lane dostať z balkóna dole?   Šmýkalo sa mi a každým centimetrom som bol nižšie. „  Louií prosím ťa nepadaj.“   Zakričala za mnou, pristál som nohami na tráve. „ Neboj sa Júlia  moja, ráno ti zavolám.“  Kričal som jej späť.  „ Ó Rómeo  teším sa, dobrú noc.“  

-> Liam <-

„ Dobre Harry teraz o pol tóniny vyššie a skús  tomu dať viac šťavy.“   Otočil sa Paul k Harrymu,  ten sa postavil za mikrofón a nasadil si slúchadla.  Naill držal v ruke krabičku  keksov oreo, Zayn sa díval von malým dreveným okienkom – možno ho zaujali vtáčiky sediace na streche domu oproti, no možno sa díval na svoj odraz v skle.  Louis, odkedy sa dozvedel že nebude otec  bol znova ten starý a smiešny blázon.  „  Dobre Harry a teraz si to daj o pol tóniny nižšie a pridaj do rytmu spravíme z toho rokovú baladu.“  Louií napodobňoval Paula a ten sa z toho smial. „   Akú máš dobrú náladu.“   Podpichol do neho a hral sa s gombíkmi na veľkej čiernej doske pred ním, bolo ich tam strašne veľa.  Harryho hlas znel fakt dobre. Louis si všimol čo Paul robí a pridal sa k nemu. „ Pozri sa keď stlačíš toto bude znieť ako šmolko.“  Neváhal, gombík posunul o pár centimetrov vyššie a Harry naozaj spieval ako šmolko. Nechápavo sa na nás pozrel no pokračoval.  Z celého štúdia sa ozýval smiech.    Svoje pasáže sme mali nahraté dávno, chýbal nám Harry a po ňom bude nasledovať refrén. Po chvíli prestalo hranie sa s Harroldovým hlasom Louisa baviť tak odišiel do spoločnej kuchynky.  Vydal som sa za ním.   Prichytil som ho pri vyjedaní orieškovej nutely – lyžičkou priamo z kelímku. „ Dáš si?“ Zaregistroval ma, povzdychol som si a vytiahol som vidličku. „  Môžem sa ťa niečo opýtať?“  na pásikovanom tričku  mu ostal čokoládový fľak. Namočil som utierku a hodil som mu ju. „   Som samé ucho, na aký fakt si zase prišiel?“  Šúchaním  po tričku si spôsobil veľký mokrý fľak musel som sa zasmiať.  „ Louis viem že o tom by som nemal vedieť, no Danielle mi hovorila o otcovi dieťaťa Eleonor.“ Do úst si strčil ďalšiu lyžičku.  „ Hej myslel som si,  klebetnice.“ Usmial sa. „  No a nič na to nepovieš?“ Nechápavo sa na mňa pozrel. „ Čo by si chcel počuť láska moja?“  Vtipkoval, zrejme mu nedošlo o čo sa tu snažím. „  Louis David Carrter je otec dieťaťa Eleonor.“ Prikývol mi na súhlas. „ Ale veď ja viem.“ Nechápal stále,   svoju špinavú vidličku som začal umývať teplou vodou. „ Louis ako sa volá Christine?“  Doplo mu, konečne. Usmial som sa a vypol som prúd tečúcej vody. „ Chalani kde ste, Paul nás volá.“  Vošiel do kuchyne Harold, keď ho uvidel  Louis začal sa  rehotať. Pokrútil som hlavou, zdrapil som Louisa za rukáv a ťahal som ho smerom do štúdia. „ Opýtam sa jej to pri obede, ale ve´d idete s nami do Nando´s nie? “ Dúfal som že na to nezabudne a že tá zhoda mien je len úplne zlá zhoda náhod.  

-> Christine <-

Kaviareň bola preplnená, lietala som hore dole. Kolegyňa Mia si zo mňa začala uťahovať že za mnou vidieť len dym. „   Keby si mi pomohla  tak by sa za mnou nedymilo.“ Odfrkla som a lietala som ďalej.  Čiernu kávu na stôl dva, dva  krát pomarančový koláč na  trojku a stôl sedem chcel tri malé kávy. „ Na osmičke máš nového zákazníka.“ Vzala som si z pultu zápisník a ceruzku a so sklonenou hlavou som pricupkala k stolu. „ Dobrý deň,  čo vám môžem doniesť?“  Počkala som ešte pár sekúnd, ale keďže nebolo počuť ani listovanie strán v malej knižke s ponukou, zdvihla som hlavu. „  Carmen!“ Vyskočila z lavice a objala ma. „ Chýbala si mi, wáu pozri sa aká si mi opálená.“  Otočila sa dookola a zasmiala sa. Pod ľahkými letnými šatami mala biele legínsy a na nohách elegantné papučky. „ SI zmenila štýl alá Louií?“  Spolu sme sa zasmiali, ale bohužiaľ bola som stále v práci. Spoza kuchynského okienka sa ozval Ted, kuchár. „ Christine! Nevykecávaj sa máš málo práce?“  zahanbene som prikývla ale ešte som sa k Carmen otočila. „ Zlatko končím o druhej, ideme s chalanmi na obed poď s nami prosím.“ S radosťou súhlasila a sľúbila mi že o trištvrte na dve ma bude čakať.  Objala ma a pošepkala mi. „ To že si mi nepovedala že ste oficiálne spolu ti neodpustím!“   So smiechom otvorila dvere a odišla. Lietala som ďalej so spokojným úsmevom a myšlienkou na moje srdiečko Louiího. Občas sa pristavili mladšie dievčatá  a trochu hlasnejšie sa rozprávali o tom že ja som TÁ ktorá randí s ich idolom.  O trištvrte na dve sa znova zjavila blond hriva Carmen.

London 2o. B

Konečne! :)  snáď milíon krát  som ju prepisovala, ale hotovo. Nech sa lúbi .. :)  Reakcie - dole.. ďakovala... a všimli ste si to? Nie? Čítajte pozorne! 

-> Louis <-

Počúval som pozorne každé jej slovo. Pôsobilo to na mňa ako story z dobre prešpekulovanej telenovely.  Bil ju, mlátil za každý názor ktorý sa mu nepáčil. Prestal keď zistila že je tehotná. Jej posledná veta povedaná cez vzlyky ma priviedla do rozpakov. „  Nechcela som nič z tohto,  nechcela som zničiť tvoj život a vôbec by ma ani nenapadlo že to skončí bitkou. Mám ťa rada Louis, išlo mi vlastne o to, že ak poviem Jessemu že som tehotná s tebou bude sa báť a nechá ma na pokoji, ale potom sa mi začala páčiť myšlienka že moje dieťa je vlastne tvoje dieťa. Prepáč mi to.“  Nebol som nahnevaný. „ El, chceš mi povedať že to dieťa je jeho?“ Maličká iskrička v mojej hlave ma prinútila začať rozmýšľať o tom že budem šťastný. „ Nie, pamätáš si keď som bola na Floride, fotiť letnú kolekciu pre ten čínsky magazín? “  Nesedelo to, vôbec mi to nesedelo. Videla môj neveriacky pohľad. „ Spala si s ním ešte keď si chodila so mnou.“ Suché konštatovanie, jednou rukou ma pohladila po ruke. „ Prepáč mi to,  pokračovanie zajtra, chce sa mi spať. Prídeš? Prosím.“  Nechcel som ju viac vidieť, nechcel som počuť to čo ma bolelo. Vrátili sa mi spomienky ktoré som prežíval vtedy, keď som ju ľúbil.   „ Ten fotograf? David Carrter?“ Prikývla. „ Louis príď zajtra prosím ťa.“  Nemohol som. „ Eleonor koľko je tých s ktorými si spala? Koľko krát si ma podviedla?“  Stoličku som položil pod okno a odišiel som. Na chodbe ma ale čaká Christine s tým najúprimnejším srdcom aké som poznal.

Všetko, bez detailov kto je otcom dieťaťa a že Jesse je násilník som cestou domov povedal Harrymu a Christine.   Rozprával som o tom ako ma podvádzala. Celý ten čas som Christy stískal ruku a ona sa striedavo usmievala a mračila. Potešilo ju tak ako mňa že sa to skončilo takto. Neskončilo,  aj keď som mimo hry, Jesse nemá právo mlátiť El, nie je to jeho majetok.  Harry nás nechal samých pred domom v aute.  „ Ideš ku mne dozadu?“  Opýtala sa ma Christy, no vtedy som už jednou nohou bol vzadu. S problémom som sa prepchal úzkou škárou medzi prednými sedadlami.  Hlavou som tresol do svetielka na strope auta, zapálilo sa. „ Svetožiara? Si anjel?“ Rukami som sa oprel o opierky na zadných sedadlách. „ Chcem byť tvoj strážny anjel.“  Potiahla ma za kapucňu silnejšie než som predpokladal, až tak že som skončil na jej kolenách. " Christy ľúbim ťa a už nič nestojí v ceste našej láske. Žiadne dieťa, žiadne chyby... len ja a ty. Myslíš že zvládneš nápor fanúšikov ako priateľka Louisa Tomlinsona?"  Sladko sa usmiala, vzala môj mobil a na twiteri napísala odkaz v mojom mene -> Yes, I´m in love with her.  I love you Christine Carrter. Bozkávali sme sa ešte veľmi dlho.  

-> Christine <-

Hneď vo dverách ma čakal krik. „ Ako si to predstavuješ?   Stále bývaš v mojom dome, trochu úcty si nezaslúžim?“  Takýto krik pre to že som nebola doma jeden deň? „ Prepáč mi to mama, už som tu a nikam neodchádzam.“   Sveter som hodila na stoličku a vytiahla som  paradajku. Začala som si ju krájať na mesiačik, keď som si všimla že na stole, za ktorým sedela mama boli položené dve šálky nedopitej kávy. „ Odkedy Ria pije kávu?“  Opýtala som sa mami.  Prestala čítať článok v časopise a usmiala sa na druhý pohár. „  Vidíš nie si doma, nevieš že James sa dnes ráno nasťahoval.“ Prehltla som nasucho, vzala som tanierik s paradajkami a odpochodovala som do izby.

Bol večer, chalani v štúdiu a James u nás. Neporadilo sa mi ešte dostať sa dole do obývačky, nestretla som sa s ním. Vyzliekla som sa a vliezla som do sprchy.  Čerstvé a voňavé kvapky sprchového gélu pôsobili blahodarne.  Horúca voda zaparila zrkadlo. Hlavu som mala čistú, teším sa na spokojnú noc. Louis nebude otec, a my si môžme užívať celú našu lásku. Nedám ho nikomu!   Pochytilo ma však tušenie že som sa z príbehu o El nedozvedela všetko, však to nič ja to z neho vytiahnem. 

V dlhých pyžamových nohaviciach a tielku s potlačou bieleho jednorožca som sedela na posteli so zapnutým twitterom.  Niečo zaškrabalo na okne.  Nereagovala som, možno to bol kocúr možno Kevin alebo nejaký kaminok? Dokonca sa mi to možno len zdalo vonku predsa prší. Napísala som tweet -> Yes, I´m in love with him.  Skontrolovala som ešte profil Carmen, o pár dní sa vráti a konečne budem mať s kým lietať po meste.  Znova sa ozval zvuk od okna, teraz to bolo klopkanie. Presunula som sa a otvorila som balkónové dvere. „ Hej suseda, vieš ako mi to dlho trvalo vyliezť tu a ty neotváraš.“ Obvinil ma a v tom momente som sa ocitla v jeho náručí. V ruke držal koniec starého lane, ten druhý bol priviazaný o časť zábradlia môjho balkóna. „ Zlatko zas ten nešťastný strom?“  pobozkal ma rýchlo, vlasy mal celé premočené od dažďa. „ Poďme dnu, si celý mokrý.“ Vošiel, pretiahol si tričko cez hlavu  a šibalsky sa usmial. „ Nebude ti to vadiť že?“  Posadil sa na moju posteľ. „ Nie je to fér vieš, si tak strašne sexy.“  Neváhal a s vycerenými zubami pokračoval. „ Zjem ťa, môžem?“ Zaútočil na moje ucho, používal zúbky. „ Louis šteklí to.“ Ocitla som sa priľahnutá jeho polonahým telom, z vlasov mu padali kvapky na môj vankúš a vlasy. „ Si šteklivá?“  Prechádzal mi po odhalených rebrách. „ Niee nerob, prosím naozaj.“ Jeho smiech a nálada bola tak nákazlivá že som na nič iné nemyslela. Podarilo sa mi prehupnúť sa tak aby som sedela na jeho bedrách. Z vlasov som stiahla gumičku, padli dole až na Louiího bruško, muselo ho to štekliť. Vyzeralo to ako keby mi čítal myšlienky.  „ Kto tu koho šteklí?“ Potiahol ma za vlasy k sebe. Moje mäkké bruško sa teraz dotýkalo toho jeho pevného. Navzájom sme si skúmali pery.  Jedným jediným ťahom rozopol moju podprsenku a hodil ju na zem, plamienky v očkách začali naberať na intenzite vtedy keď som ho bozkávala po bruchu a jednou rukou som rozopínala gombík premočených nohavíc. Ruky si založil za hlavu, spokojne zavzdychal a šepol „ ľúbim ťa.“   Venovala som mu milión bozkov na bruško, tváril sa tak spokojne.  Vonku bola  čierna tma, v izbe svietila len maličká lampa.  Naše hranie a naťahovanie by pokračovalo keby sa neotvorili dvere na izbe. Stál v nich chlap s ryšavými vlasmi  a veľkými modrými očami. Louis potichu zanadával a prehodil cezomňa deku. „ Prichytení inflagrante? A to sme sa ani nezoznámili.... Som James, ty budeš zrejme Christine. Toto keď sa dozvie mama.“  premeriaval si mňa a Louiho...  

London 2o. A

All day...all night ... stále rozmýšľam ako to bude, ako to napíšem...prepáčte mi že je to smutné... znova mám takú náladu. Sľubujem pri písaní ďalej časti si pustím niečo veselé ... a ďakujem za to že to čítate <3  

Táto časť je rozdelená na dve kapitoly... ;)  nie pre to že je dlhá, to nie.. pretože bude zlomová !  Hope you like it!

-> Christine <-

Po pár minútach bol Louis z kuchyne späť, vyzeral zmätene. Zayn mal svoje nohy preložené s mojimi. „ a potom mi Louis stiahol nohavice a ja som tam stál len v boxerkách.“  Ďalšia historka z koncertu,  začali sa naťahovať o tom koho je to chyba. Naill sa vrchol na Zayna a Harry po nich hádzal jablkovú dreň prstami priamo z kelímku. Nechcela som si ani predstaviť ako si toto dostanú z vlasov. Louis opretý o dvere čakal kedy sa k nemu presuniem. Moje nohy ostali uväznené pod chalanmi.

 „ Pomóóóc.“ Muselo to vyzerať ako kôpka detí hrajúcich twister.  Usmial  sa a keď zbadal ako si Harold vyzliekol tričko  vytiahol ma za ruky, ako malé dieťa, von. Usadila som sa mu na kolenách. „ Mám nejaké povinnosti, pôjdeš so mnou?“  zahryzol so čerstvo ostrúhanej mrkvy. „ Pôjdem domov, aby si si oddýchol ale až po tomto.“  Malú chvíľku som skúmala prstami jeho hladké pery.  Obzvlášť jemne som sa dotkla  rany. Od bolesti zvraštil tvár a svojími prstami zovrel silnejšie moje boky. Netrebalo slová, pohľad do jeho svetlých očí mi spôsobil zimomriavky. Začal ma bozkávať.  S radosťou som spolupracovala. Uvoľnil sa viac, klesol do kresla, neuvedomila som si že niesme v jeho izbe. Celú hru jazykov prerušil až Liam. „ Ehm ehm  nechcel si ísť do nemocnice?“ Louií ma pustil a očami prešiel k Harrymu, ten sa usmieval. Stále len tak sedel na Naillovi, bez trička, prečo tento chlapec nemá frajerku keď vyzerá takto? „ Áno Louisík odveziem ťa rád.“ Harry sa stále vyžíval v novom vodičáku, síce jeho jazdenie niekedy nebolo najlepšie.  Neochotne som sa postavila a nechcela som Louisa obliecť sa.  Pri dverách ma ešte objal a zašepkal mi do uška „ Porozprávam sa s Eleonor, potom napíšem nový tweet a celý svet sa dnes dozvie že milujem len teba.“  So smiechom som pritlačila hlavu na jeho hruď. „ Buď k El dobrý Louis Tomlinson, lebo inak sa celý svet dozvie ako veľmi v noci chrápeš.“   Zasmial sa a otvoril dvere.

-> Louis <-

Celý predný dvor bol plný paparazzov, foťáky, kamery a blesky. Chytil som Christine za ruku a na hlavu som si nasadil kapucňu.  Louis povedzte nám o včerajšok incidente v Resident klube. Pán Tomlinson naozaj ste sa pobili s manažérom vašej priateľky?  Louis povedzte nám niečo o tej bitke. Kto začal?  Pomedzi všetkých tých novinárov sme sa pretlačili až k autu, strach ktorý priam sršal z očí mojej milovanej ma prinútil zastaviť sa. Naložil som Christy do auta a zatvoril som dvere.  Pár sekúnd som ešte váhal, poviem im to? Poviem. Otočka, potom ma zavalili tak že som skoro nedýchal.  „ Louis vyjadrite sa prosím vás.“   Liam stál pri kuchynskom okne a prikývol, žeby tento krát súhlasil s tým čo robím?  Robil som chyby a v posledných mesiacoch ich bolo veľmi veľa.  Novinárka ktorá stála predomnou mala na nose červené okuliare. Zelený kabát a jej fialové vlasy spôsobili chaos, ale späť k tomu čo chcem urobiť. „  Tak počúvajte ma, včera sa stalo pár vecí ku ktorým sa vyjadrí náš manažér. Eleonor a ja sme sa rozišli ale ja sa postarám s naše dieťa.“ Znova padlo tisíc otázok, nasadol som k Harrymu a Christy, vyštartovali sme.  Nepovedala mi ani slovo, domov by sa cez novinárov bez dotieravých otázok nedostala. Musela ísť s nami.

Christine mi stískala ruku, zadný vchod do nemocnice našťastie nebol zablokovaný novinármi, dnu sme sa dostali v pohode.  Pred izbou El nebol nik, lekár súhlasil s návštevou, chcel som aby pri tom bola aj Chris a Harold. Chcel som aby mi pomohli, aby som tam nemusel ísť sám.  „ Louis počkáme ťa tu.“  Christine mi stisla ruku a pustila ju. „ Choď Loui, ak ma budeš potrebovať budem tu.“ Harry prehodil ruku cez jej ramená a ťahal ju k koženým sedačkám. Zatriasol som hlavou a zaklopal som na izbu číslo 4o6. Nechali ma v tom samého. Nie, nie som v tom sám mám El a dieťatko ktoré ma potrebuje. Eleonor  držala za ruku svoju matku  a keď ma zbadala venovala mi úsmev. „ Ja pôjdem El, otec príde o pol hodiny.“  Jej mama okolo mňa prešla bez povšimnutia a tresla dverami.

Posadil som sa na malú bielu stoličku, trošku ďalej od postele a otočil som sa k oknu. „ Včera to bol výkon.“   Skonštatovala, stále keď som roztiahol svoje pery do úsmevu bolelo to. „ To bol nápad biť Jesseho,  tá Christine ti veľmi neprospieva.“  Pohodlnejšie sa oprela o biely, nadýchaný vankúš. Prikrývka jej skĺzla z krku. „ Christine do toho nepleť. Jesse je idiot, Eleonor nechcem aby si sa s ním viac pracovala. Mala by si ma chápať, záleží mi na tebe, na vás.“  Prešiel som pohľadom po izbe a zastavil som na El. Vidím dobre??? Pár krokov k posteli, do dlane som vzal jej ruku. Fialová napuchnutá modrina  na krku kopírovala hrubé prsty – zrejme Jesseho. Cez bielu košielku ktorú mala na sebe jej presvitala ďalšia modrina, prstami som jej odkryl rameno. Pozrela sa mi do očí a rozplakala sa.  „ On ťa zbil?“  Posadil som sa na posteľ, a prstom som stieral slzy ktoré jej padali po lícach. „ Protestovala som, naozaj som ti to chcela povedať  ale o to viac som sa bála, mrzí ma to.“  Bola taká zraniteľná, plakala a mne to bolo ľúto.  „ To nič.. neplač El..“ Objímal som ju. Jej vlasy voňali po cigaretách, pri tomto pachu mi prišlo zle.  Prebehol som na vécko, rovno k umývadlu.  El ma nasledovala.  Ľadová voda bola lepšie ako čokoľvek iné.  „ Louis mal by si si ísť ľahnúť.“  Pohľad na jej bosé nohy na studenej podlahe, košielka odhaľovala polku jej stehien, na pravom sa vynímala modrina taká istá ako mala na ramene. „ El...“ Mal som povedať ako ma to mrzí? Ako to bolí viac ako to bolelo ju?  Bol som ale rád že toto nevidela Christine,  Harold a nik iní. „ Mama o tom nevie, a ty jej to nepovieš, nepovieš to nikomu.“ Vzal som ju späť do postele. „ Prečo? Chceš naďalej trpieť?“  Pozakrýval som ju, a znova som sa posadil na stoličku, tentoraz bližšie. „ Louis klamala som.“ 

London 19.

Užite si to !  Ja som sa fakt snažila, mám pocit že mi tieto romantické pasáže veľmi nejdú.   zajtra pokračujeme..... dobrú noc .. s mrkvovými snami a pásikovaným pyžamom ;)

-> Christine <-

„ Ale nemysli si že keď si dobitý ako pes bude všetko v poriadku.“   Pritisla som pery na jeho líce.  Zrazu som bola kompletná,  moje srdce bilo pre Louisa a v odraze jeho očí som videla to isté.  Stále tu boli komplikácie, bola tu El ale toto všetko som posunula dozadu aspoň pre túto chvíľu. Nikto nebude ubližovať mojej polovičke srdca, nesmie. „ Christine, odpustíš mi? Klamal som, ale bál som sa že zdupkáš keď budeš počuť čo sa mi stalo.“ Viac sa na mňa nepozeral, ľahol si na vankúš a prstom prechádzal po mojom predlaktí. „ Myslíš si že teraz nezdupkám?“ Odtiahla som sa trošku ďalej. „ Nepustím ťa, niečo vymyslím, viac si svoj život bez tvojej prítomnosti neviem predstaviť Christine.“ Prsty obtočil okolo môjho zápästia a pritlačil. Posadila som sa, tak aby som mu sedela chrbtom, stále držal moju ruku.„ Louií ale to dieťa je tvoje, musíš sa o neho postarať.“ Svojím telom okopíroval zo zadu moje, hlavu si oprel o moje rameno. „ Nehovorím o dieťati, budem otec a budem sa snažiť byť dobrý otec, ale nemilujem ju nebudem šťastný ak ma budú tlačiť do toho aby som s El býval.“ Nadýchla som sa zhlboka a opatrne som sa o neho oprela. „ Sľúb mi to, že sa o neho postaráš,  nemôžem žiť s výčitkou že som rozbila rodinu.“  Pozrel sa mi do očí, bolo jasné že zvažuje všetko, ale toto nemôžem žiadať, v prvom rade je podstatné to dieťa. Nemôže za to že sa to stalo, ono je nevinné. „ Sľubujem,  ale ty mi sľúb tiež niečo.“  Prikývla som a keď som sa k nemu pritisla ešte bližšie vzdychol od bolesti. „ Prepáč,  áno? Čo ti mám sľúbiť?“  Náznak úsmevu ma prinútil usmiať sa tiež, bude to dobré?  Začal pomalým bozkom, musela som byť opatrná, bolí ho líce, oko a tú rozťatú peru asi trpí ale sám si za to môže. Moje ruky na jeho krku ho prinútili prestať. „ Sľúb mi že ma budeš bozkávať aj s rozťatou perou a ..“ Nedopovedal, opatrne s miernym ostýchaním som sa na neho nalepila. Rukami ma objímal a v tej chvíli sme boli len my dvaja a nič zlé. 

-> Louis <-

KONEČNE! KONEČNE!  Je možné takto milovať?  Ústa som mal opuchnuté, ale bolo dôležité že je tu a odpustila mi. „ Christine?“ Po krátkom bozku som si ľahol a ona sa schúlila na moje brucho. Jej vlasy som mal pod nosom, šteklili ma. „ Louis?“  Odpovedala vážne a pritiahla si prikrývku ku krku. „  Dal by som si mrvku.“   Rozosmial som ju,  natriasala sa posteľ ale aj my dvaja. Môj úsmev pretrvával keď mi vyhrnula tričko a nechtom mi začala prechádzať po bruchu a kresliť si rôzne tvary. „ Ty nie si hladná?“  odmietavo pokrútila hlavou.  „ Pôjdeme dole?“ Vážne som mal chuť na mrkvu, takú voňavú a chrumkavú.  Prekvapila ma keď sa natiahla na stolík a z malej bielej mištičky vytiahla tenučký plátok mrkvy.  Strčila mi ho do úst a opäť si ľahla. „ Počul som že si začala chodiť do práce, dnes nepôjdeš však?“ Zrazu som si nevedel predstaviť minútu bez jej spoločnosti. „  Nailler nedostane večeru, všetko prezradí, musela som si dnes vziať dovolenku,  deň strávení v posteli s tebou ale za to stojí.“  Hladkal som ju po chrbte, začal som uvažovať o tom či môj žalúdok zvládne niečo teplé.  

Vytiahol som Christy z postele a spolu  s spojenými rukami sme zišli dole. „ No vitajte už sme si mysleli že ste sa tam zazimovali ako zajace?“    Zayna humor neprešiel ani po pretancovanej noci.  „ Odkedy zajace v zime spia?“    Zasmial sa Naill, Zayn sa zatváril urazene tak po ňom Naill šmaril vankúš.  Harry s Liamom zišli dole tiež,jeho pohľad na naše držanie sa za ruky bol čudný, zdvihol obočie a odplával do kuchyne.  Christy sa posadila k Naillovi  na zem. Liam čakal že za ním prídem, tak som šiel. Stál opretý o stôl a pozeral sa von oknom. „ Ako to včera dopadlo s Eleonor? Odviezol ju Paul domov?“  Zasmial sa, nebol to ale spokojný smiech, pôsobil nervózne. „ Louis ako si to predstavuješ?  Že zrazu bude všetko v poriadku pretože tu Christine prišla a odpustila ti? Nemyslíš na Eleonor?“  Postavil som sa k nemu, ale on odstúpil a škaredo na mňa zazrel. „  Myslím, záleží mi na  nej, odpovedz mi na otázku, odviezol ju Paul domov?“  Mám ho rád ako brata, ale niekedy ma jeho starostlivosť privádza do šialenstva.  Otočil sa ku mne, chytil ma za ramená a hnusne povedal „ Nie musel ju odviezť do nemocnice.“ ....

London 18.

 Lásky, zatiaľ takto krátko - mám doma návštevu. Keď budem sama, pustím sa dnes do ďalšej,   čiže pokračovanie ešte dnes.... :* pekné čítanie 

 a ĎAKUJEM ! <3 

-> Louis <-

Bolí ma hlava, bolí ma hlava, bolí ma hlava. Táto veta mi chodila hlavou dookola. Každé klipnutie očami mi spôsobovalo bolesť. Čo sa preboha včera stalo? Svetlo v izbe bolo tlmené, moment ja tu nie som sám? Prikrývka bola nadvihnutá. Otočil som sa. Christine? Ležala schúlená na kraji mojej posteli. Vlasy rozložené po vankúši vyzerali ako čokoládový raj, toto by sa určite páčlo Naillovi.  Jej pravidelný dych sa mi páči, po dlhom čase bola takto blízko a dokonca sa jemne v spánku usmievala.  Keby som tak videl do jej hlavy, keby som vedel či ma stále má aspoň trošičku rada.  Natiahla ruku a položila ju na moje brucho. Prestal som dýchať, nesmie sa zobudiť, nesmie! Chcem sa na ňu pozerať do konca svojho života.  Pomrvila sa a prisunula sa bližšie.  Bolesť ani po polhodine ležania neprechádzala, musím sa napiť vody, nie mrkvovej šťavy.  Pomaly som sa dotkol jej ruky a položil som ju vedľa seba na modrú prikrývku.  Rukou som si prehrabol vlasy, au, na a čele mám zrejme peknú ranu. Ostal som ležať, prečo práve ja musím mať také šťastie? Doteraz ma síce ani nenapadlo rozmýšľať o Eleonor, ale keď ma to už napadlo potreboval som sa chalanov opýtať kde je, čo robí a ako to včera skončilo. Matne sa mi vynárali spomienky na to ako som udrel Jesseho a on  potom do mňa mlátil ako do boxovacieho vreca.  Postavil som sa, najopatrnejšie ako som vedel a odišiel som.  Z obývačky hral televízor  a z kuchyne sa ku mne vinula dosť dobrá vôňa. Pri spomienke na jedlo môj žalúdok zaprotestoval  tak som naklusal do kúpeľne. „ Louis?“  Harryho hlas bol ako hlasné rádio, veľmi hlasné rádio. „ Nekrič prosím ťa.“ Objal ma. „Pomal bolí ma všetko.“ Trochu som ho stisol a potom ma pustil. „ Kamarát čo si to vystrájal? Ako ti mohlo napadnúť opiť sa Louií?“  Celý márny rozhovor ukončil môj žalúdok. Harry  sa nič nepýtal, priniesol mi ďalšiu tabletku od bolesti. Prikázal mi ísť si ešte ľahnúť, nenamietal som.  Poriadne som si vydrhol zuby, pohľadu do zrkadla som sa radšej vyhýbal. Harryho som sa stihol opýtať na EL, povedal že je v poriadku. Cestou do izby som rozmýšľal či si nemám ísť ľahnúť do Harryho izby, ale potom som dostal chuť ešte ju vidieť.  Uložil som sa vedľa nej na to isté miesto ako predtým.  Samozrejme nebol by som to ja, keby som Christy nezobudil. Karamelové očká otovorila, chvíľku sa na mňa pozerala a potom mi rukou prešla po líci. Pri jej dotyku som sa cítil veľmi zvláštne. „ Ahoj..“  Nehnevá sa?  Svoju ruku som položil na tú jej. Zastonala. „ Bolí ťa niečo?“  Opýtal som sa, môj hlas  bol zachrípnutý a strnulý. „ Prečo sa to stále pýtaš mňa, keď si ty ten zranený?“ nemal som slová, nevedel som čo jej mám povedať. „ Porozprávame sa?“ toto jediné som potreboval vedieť, keď som znova čakal na jej odpoveď máličko zdvihla kútiky pier. „ Nerobíme to práve Louií?“    Prikývol som čím som si spôsobil ďalšiu bolesť. „ Chýbala si mi.“ Díval som sa do jej očí a videl som všetko čo potrebujem, jej hlas, vôňa dotyk ruky na mojom líci. Chvíľku ešte pozerala ako smutné mačiatko a potom ma objala.  Celé to bolo prijemné, aj keď s bolesťou. „ Ale nemysli si že keď si dobitý ako pes bude všetko v poriadku.“  Vtisla mi pusu na líce a preplietla si prsty s mojími. 

London 17.

Nech sa páči!!! :)  Dúfam že sa bude páčiť, nápady do komentárov...  Inak aj vám lezie na nervy to sneženie? U nás od rána padajú maličké husté vločky :( ja už chcem teplo..:(  

-> Louis <-

„ Tak ty mi budeš kradnúť frajerku?“  Ako raz dávno aj teraz som pocítil jeho prsty na mojom krku.  „ Nemožem –hik- za to že je tehot –hik- ná!“ Zakričal som na neho a snažil som sa dostať opäť na nohy. Chlap mal o dve hlavy viac ako ja, a jeho váha zrejme presahovala tú moju. „ Ty idiotský buzerant to decko je moje!“  Držal ma ako bábiku, kopal som nohami, keď ma konečne pustil dopad na tvrdú zem nebolel.  Vzal Eleonor za ruku a kráčal späť ku klubu. Hladina alkoholu  v mojej krvi klesala ale cítil som sa stále horšie. Postavil som sa, trochu ma motalo ale vedel som čo spravím. Po pár nestabilných krokoch som Jesseho chytil za bundu, on sa otočil a ja som mu vrazil.  Päsťou presne do nosa. Nebol by to on keby mi to nevrátil. Prečo som pil?  Mohol som sa brániť, takto som úplne bezmocný. Chuť krvi v ústach som pocítil už po jeho druhej rane. „ Tak chlapček sa chce biť! Tak tu máš!“  Znova sa zahnal päsťou  a ja som a ocitol na studenom mokrom chodníku. Rukou som si prešiel po čele,  niečo lepkavé a teplé, bola to krv?  Z klubu vyletel Zayn s Naillom.  „ Človek ťa chvíľu nechá samého a pozri sa čo stváraš.“ So smiechom ma Zayn zdvihol zo zeme. „ Musíme sa pohnúť –hik-  za pár minút sú tu novinári.“  Posadil ma do taxíka, dopredu sa posadil Naill, Zayn ma chytil pod ruku. Nevedel som kam sa vezieme, krv som mal všade.  „ Za-hik-yn El tam nemô –hik- nemôže ostať.“ Protestoval som, prikývol, pozrel sa na Nailla. „ Zavolaj Paulovi aby vyzdvihol El, potom Harrymu, nech prídu domov za nami.“  V hlave som mal taký veľký zmätok,  slaná chuť  krvi na perách kontrastovala s alkoholom v mojom žalúdku. „ Nikdy mi viac nedovoľte piť prosím.“ Naill telefonoval, zastavili sme na križovatke na červenej.  Taliansky taxikár sa otočil,  každé druhé otvorenie očí mi ho rozdvojovalo. Hlas mal prefajčený „ Nieste vy chlapci z One Direction?“     Zayna neprekvapila jeho otázka. „ Prosím vás nevolajte paparazzov, potrebujeme sa dostať domov.“ Ešte chvíľku sa na nás díval ale prikývol a pustil si hlasnejšie rádio, auto za taxíkom zatrúbilo. Pohli sme sa.

Ťahali ma hore schodmi do izby. „ Ja chcem ísť za Chris-hik-tine.“  Domov sa dovalil aj Liam s Harrym.  Najprv si zo mňa uťahovali, ale keď videli moju rozťatú peru, črtajúci sa monokel a veľa krvi prešlo ich to. Dlho som rozmýšľal, teda dá sa vôbec to že som ležal  a obmieľal stále dookola o Christy a spieval si nazvať rozmýšľaním? Starostlivý Liam do mňa napchal aspirín a pohár vody. Nepamätám si ako som zaspal.

-> Christine <-

Nohy mi začali tŕpnuť,  pomrvila som sa tak aby som si kolená mohla pritiahnuť k sebe.  Keď som prišla domov z práce čakala ma večer a mama za stolom.  Bola jemne nalíčená, ružovkastý lesk na perách jej ubral pár rokov. Blond vlasy mala v veľkých vlnách položené na pleciach. „ Mami tak čo sa deje? A nehovor že nič, vidím to na tebem si iná.“  Odpila si z mätového čaju, ktorý voňal na celý dom. „ Dcéra moja, chcem ti povedať že mám priateľa.“ Začala som kašľať. „ Prosím?  Ako dlho už?“ Otca mama vyhodila pred desiatimi rokmi, odvtedy som ju s žiadnym chlapom nevidela. Očami prechádzala po stole, napravila  obrus ktorý ho prekrýval a podala mi soľničku. „ Osoľ si to, ja som na to zabudla.“  Soľničku som vzala a položila späť na stôl. „ Mami neodbočuj od témy, ako dlho?“   Pozrela sa na mňa. „  Už rok,  mrzí ma to že ti to hovorím takto neskoro, ale stojím pred veľkým rozhodnutím.“  Zaklipkala som očami a napichla si ďalšiu cestovinu. „  Stále ťa počúvam, to že si nám to nepovedala no  aspoň teraz sme sa to dozvedeli, aký je?“   Vložila som vidličku do úst. Mama sa postavila a kráčala po kuchyni. „ Si dospelá, tvoja sestra je tiež už veľká. Onedlho si zbalíte kufre a ja tu ostanem sama, preto som vám to nepovedala, ale teraz Christine dúfam že to pochopíš,  Jamesa veľmi skoro spoznáš, bude tu s nami bývať.“  Prestala som žuť, čo? ČO? „ MAMA?“

Od môjho rozhovoru s mamou prešlo pár hodín,  volal mi Harry. Jeho hlas bol vyplašený. Našťastie presunúť sa do ich domu mi trvalo presne tri minúty aj s obliekaním čiže mi bolo jedno že je vonku tma a prší.  Síce s pochybnosťami ale predsa som išla. Sú to moji kamaráti, mám ich rada, aj keď...  Liam vošiel do Louisovej izby ku mne. „ Určite ho netreba odniesť do nemocnice?“  Posadil sa ku mne na zem, potichu šepkal. „ Nie, bude v poriadku len ho bude bolieť hlava.“  Potichu sa zachichotal. „ Nevadí ti to že si tu Christine?“ Sklopila som oči, veľké mokré kvapky bubnovali na parapetu. „ Som v pohode, ale to neznamená že sa s ním budem baviť keď otvorí oči.“  Nepovedal viac nič, presedel tam so mnou ešte pár minút. Potom odišiel do svojej izby, čakala ho tam Danielle.  Louis vyzeral ako sociálny prípad. V krátkom tričku a s zmaľovanou tváričkou. Bolo mi ľúto čo sa stalo,  prečo to riešil alkoholom?  Toto nie je ten chlapec do ktorého som sa zaľúbila.  Otočil hlavu na bok a ďalej spal, až do rána. Očami som prešla každučičký centimeter jeho tváre. Mala som nutkanie dotknúť sa jeho krvavej pery, no bála som sa že ho prebudí bolesť.  Studené obklady nepomáhali, monokel vyzeral čoraz horšie. S tichým smiechom som sa neho pozerala a predstavovala som si ako sa bude tváriť keď mu predtým ako pôjde von budem nanášať môj make-up pod oko. Chcem ho, chcem byť jeho. Budem bojovať. " Ale ešte ťa máličko potrápim." Sama pre seba som povedala potichu a ľahla som si na kraj postele. Jeho vôňa mi vrazila do nosa okamžite. 

London 16.

Naťahujem? Ale keď ja musím!! potom by som tu rovno napísala to k čomu sa chcem dopracovať a nemalo by to zmysel :)   Trošku som to dnes pretiahla, pekné čítanie ...

O pár týždňov..... 

-> Christine <-

 Nastavila som zaostrenie na foťáku. „ Prosím ťa tvár sa trošku normálne.“  Prekrútil oči  a usmial sa tak že odhalil svoj strojček na zuboch. Keď si to uvedomil  zahanbene sklopil oči.  Vyzeral tak smiešne. „ Snažím sa.“  Skonštatoval, stlačila som maličký čierny gombíček.  Z Každej strany bolo počuť len cvaak cvaaak cvaaak.  Nastavila som ho ako modela a prvé dve gombičky košele som sa snažila rozopnúť.  Bohužiaľ mi to moje  úplne ľadové ruky neumožňovali. „ Ukáž ja to spravím.“ Zdvihol hlavu, bol príliš blízko. Zažmurkala som trošku rýchlejšie ako obvykle a odstúpila som. Rozopol sa sám. „ Výborne teraz trošku nakloň hlavu do ľava.“   Cítila som sa ako totálna profesionálka, a on bol dokonalý model. „  Ešte ma budeš dlho trápiť?“   S úsmevom som prikývla a znova som cvakla.  Vo foťáku zábery vyzerali fakt dobre, uvidíme v počítači. „ Nie Naill už sa môžeš zapnúť.“   Poslušne si zapol gombičky a prikradol sa za mňa.  Myškou som klikla na  otvoriť súbory, a čakala som.  Pamäťová karta foťáku otvorila priečinok, a bohužiaľ aj posledný mesiac života ktorú som  sa snažila mať pevne zatvorenú.

Boli to len 3 dni! Najkrajšie tri dni aké som mohla zažiť. Nehnevala som sa pre to, že bude otec. Stáva sa to, mohlo sa to stať snáď Liamovi, alebo Harrymu. Hnevalo ma jedine to že mi to nepovedal.   Keď som si ten večer vypočula odkaz  od Eleonor utiekla som. Najprv som bola nahnevaná na ňu, ale po uvedomení si že dieťa by malo vyrastať s otcom som to pochopila a neriešila viac. Trápila ma však moja hlava,  ako sa „odmilovať“ ?  Nemôžem ho ľúbiť, nikdy mi nebude patriť, má rodinu!  Alebo aspoň takto by to malo byť.   Musí sa o nich postarať. Liam sa mi to ešte v ten večer snažil vysvetliť. Pochopila som, nie som z tých ktorí zničia niečo, čo nadobúda život.  „ Nemôžem sa s ním priateliť, teraz to ešte  nejde.“  Objal ma ako ozajstný priateľ.   Nik iný mi tu doma neostal, spolužiaci zo školy ku mne blízko nemali, Carmen  o pár dní odchádzala za otcom do Európy.   Keď som sa od Liama odtiahla, jeho tričko bolo premočené mojimi slzami.  Poslala som ho domov. Celú noc som pozerala von oknom. Svetlo z vedľajšieho domu  sa vynímalo na trávniku, nezhasol, celú noc svietil.  Na druhý deň som zo seba spravila človeka a rozhodla som sa že si nájdem prácu.  Po otvorení dvier ma na zemi prekvapila kytica krvavo červených ruží.  Vzala som ich aj s obálkou ktorá bola priložená a v kuchyni som ich vložila do vázy. So smutnými očami som sa vybrala hľadať prácu, šťastie stálo na mojej strane, toto mal byť nový začiatok.  Malá kaviarnička na rohu našej ulice potrebovala servírku. S radosťou som  po dohode odchádzala od majiteľa, zastavila som sa v obchode, kúpila som nealkoholické šampanské. Dnes máme čo s Viktorom oslavovať.  Dom sa leskol ako nový, trávnik bol pokosený, dofajčila som ďalší balík cigariet a na nočnej prechádzke som totálne premokla.   Ďalší deň to aj tak vyzeralo, našťastie do práce som mala nastúpiť až v pondelok, horúčka ma prilepila o posteľ.  Keď ma mama videla uplakanú, s kruhmi pod očami  v posteli zhrozila sa, no viac sa nedialo nič.  Každú jednu noc som spomínala na to ako chutili jeho bozky.  

„Táto vyzerá dobre, aj táto pozri.“ Hlavu mal položenú na mojom ramene. Fotky vyzerali fakt dobre.  Preklikávala som ich, zatiaľ čo som spomínala na Louiího.   S Naillerom sme boli sme v našej pivnici, spravila som si tu menší ateliér. Veľa svetiel, biele plátno a pokoj od života. Naill bol jediný s kým som bola ochotná sa baviť. Nepýtal sa ma na Louisa, neobraňoval ho, len sa smial a napchával ma jedol. Každé ráno ma odprevadil až ku kaviarni, bála som sa toho že sa začne mánia ohľadom – Naill z 1D má novú priateľku, ale zatiaľ bolo všetko v poriadku. Pár pohľadov a priateľských viet mi venoval niekedy aj Harry.  Občas som sama seba prichytila ako myslím na to, že sa Harryho pýtam ako sa má Louis, ale nikdy sa tak nestalo.  Každý večer som skontrolovala twitter, žiadne nové tweety som nenašla. Keď sa chalani objavili niekde v televízií  Louií vyzeral byť vysmiaty a šťastný. Po prvých pár sekundách skontrolovania som prepla kanál. 

Blížila sa polovica prázdnin, fotky boli v príprave upravovania. Ráno mama odišla do práce so slovami že sa večer musíme o niečom porozprávať. Nevadilo mi to, zaujímala som sa o to čo chce, posledné dni sa mi zdalo že sa viac usmieva, pár krát bola na rande a naozaj ožila.  Pár minút pred deviatou som dorazila do kaviarne, narýchlo som vypila hrnček čiernej kávy s cigaretou potom som si okolo pása uviazala ružovú zásteru a otočila som tabuľku na dverách na OTVORENÉ.

-> Louis <-

„ Toto bol Louis z 1D, budúci otecko.“   Moderátorka ukončila svoj pozdrav divákom, klapka sa zaklapla, červené svetielko z kamery zhaslo. Postavil som sa s úsmevom som poďakoval všetkým okolo a odkráčal som do šatne. Keď som za sebou zatvoril dvere konečne som mohol odhodiť aj svoj úsmev.   Takéto živé vstupy robila táto televízia každú nedeľu s jedným členom 1D, bol som rád že toto bol môj víkend a ja to mám za sebou.   „  Louis tak ako bolo?“ Opýtala sa ma hneď Eleonor.  V legínach a bielom tričku, vlasy jej padali na ramená sedela s preloženou nohou na stoličke. Jemne sa krútila zľava doprava. „  Dobre, ako ti je?“  Odpovedal som kľakol som si k nej a ruku som položil na jej malé vyčnievajúce bruško. Vedeli to moji rodičia, vedeli to jej rodičia. Nikoho ale netrápilo ako sa cítim všetci sa tešili na bábätko. Chalani museli znášať moje nálady, Harry sa snažil uťahovať si so mnou tak ako niekedy ale nešlo to.  Dospel som alebo som úplne mimo. To si myslel Liam, ale ja som nikdy nebol taký ako on. Nebol som ten poslušný a kľudný chlapec. Niesom pripravený na to starať sa o dieťa.  Dvere šatne sa otvorili dokorán a dnu vošiel Jesse. Keď ma videl kľačať pri El nechutne sa zasmial. Úsmev z tváre zmizol aj El, postavila sa.  Spravil pár krokov, vtisol sa medzi mňa a El a chytil ju za lakeť. „ Ideme domov.“   Nepozrela sa na mňa, nedala najavo nič. Neozýval som sa, raz som protestoval proti tomu ako sa k nej správa a chytil ma pod krk. Nikomu som nič nepovedal, nemá to zmysel. Mal som ale plán, keď sa to dieťa narobí vezmem ho aj s El, a odídem navždy. Chalani zatiaľ o tom nevedeli ale tuším nebudú nadšení.   Ako každý večer som kúpil ruže a položil som ich  pred Christinine dvere aj s kartičkou na ktorej bolo napísané „ Prosím len sa porozprávajme!“   

Večer  som sa rozhodol skúsiť niečo nové. Posadil som oproti sebe Zayna a otvoril som fľašku whisky. Nikdy v mojom živote by ma nenapadlo že práve ja budem skúšať alkohol.  Naill sa k nám pridal po pár kolách, Harry bol s  Liamom von.  Po druhej vypitej fľaške sme sa začali nudiť  tak som zdvihol telefón. „ Harold Styles –hik- kde –hik- si?!“   Hlasná hudba prekrikovala jeho hlas, po chvíľke som to vzdal. Na ulicu sme vyšli v obyčajných bundách s kapucňami na hlavách.    Chlap ktorý strážil dvere klubu si nás obzeral vyzeralo to sľubne, pre istotu som sa tváril vážne, aj keď sa mi nezdalo že sa mi to podarilo. Z otvorených dverí sa vyhrnul hustý obláčik cigaretového dymu zmiešaný s alkoholickým opojením.   Naill sa rehotal ako divý, Zayna zbalila dlhovlasá blondínka a ja som sa pretláčal k baru.  Mám snáď halucinácie? „ Eleonor čo  robíš v bare?“ Dívala sa na mňa smutne, so strachom. Odkedy sme sa rozišli nebolo to viac to usmievavé a bláznivé dievčatko. V očiach mala strach.  Zmenila sa tak ako ja.  Jesse začal po pár mojich upozorneniach a komentároch k pobytu v tomto prostredí na El prostestovať. Keď som ju chytil za ruku a ťahal von, dobehol ma ....

London 15.

-> Christine <-

Celú noc som nemohla spať! Prehadzovala som sa nabok, na brucho – na chrbát a stále dookola.  Po prehratom boji s mojou posteľou som zapla  notebook, twitter. Prelistovala som pár strán noviniek, trochu ma zaskočil Harryho nový tweet „Robí chybu za chybou – príde o to najcennejšie.“  Spozornela som viac, okomentovala to Eleonor  „ a netrpí tým len on.“ Celé sa mi to zdalo čudné, často som sa s Harrym rozprávala niežeby El nemal rád, ale nesúhlasil s jej konaním ba priam ho vytáčalo že sa správala k Louisovi ako k nejakej hračke. Samozrejme, o tomto nik nevedel celý Londýn bol v tom že Louis s El tvoria šťastný pár.  Nemám to prečo riešiť, ja viem ako na tom som a Louis si poradí.   Prestalo ma to baviť tak som noťas vypla a tmavým domom som sa zošuchtala do kuchyne.  Viktor ležal schúlení do klbka na gauči, sladko priadol.  Spravila som si horúci čaj, ulahodil mi natoľko že som sa vybrala späť do postele. Stihla som spočítať dni ktoré ostávajú do návratu mojej rodiny, boli presne tri a potom som hlboko zaspala. 

Ranná smska od Louisa bola milým prekvapením „ Dnes je dlhý deň, ale dúfam že večer stráviš v mojom náruči, ľúbim ťa L.“  Do agentúry som sa dnes vybrala pešo, cestou som si kúpila kávu, zavolala som Carmen a ona s mojím pozvaním na obed súhlasila.  Veľkým prekvapením bol môj šéf, dostala som za úlohu do konca prázdnin spraviť portréty hviezd. Najprv som začala uvažovať o nejakých športovcoch, no potom som to vzdala s myšlienkou  na 1D a predstavila som si ich ako modelov. Musím ich spracovať!  Po veľmi výdatnom obede sme s Carmen prebehli pár obchodov. Neskoro večer som  domov vláčila päť tašiek plných nových vecí a môj spokojný úsmev sa rozžiaril keď som pred vchodom zbadala Louisa. Trošku som sa obávala reakcie Carmen na chlapcov, ale hádam to všetci prežijeme zdraví. Keď ma Louií zbadal pribehol a vzal mi tašky z rúk.  Carmen nedýchala, taký teda mala výraz. „  Dobrý deň pani suseda, nevideli ste tu niekde môjho Kevina?“ Rozosmial sa, s mojimi taškami  sa točil ako kolotoč, prestal až keď si všimol dievča vedľa mňa.  „  Louis môžem ťa predstaviť mojej najlepšej priateľke? Toto je Carmen – a toto je veď vieš ..Louis.“ Carmen vlepila Louisovi pusu na líce a očervenela. On sa len smial z môjho žiarlivého pohľadu. Zachichotala som sa  tiež a odomkla dvere, konečne som mohla ťažkú tašku s fotobookmi hodiť na zem. „ Christine  Naill objednal nejaké jedlo poďme, teda poďte k nám.“  Otočila som sa k kamarátke, tá s neviditeľným výskotom a radosťou prikývala. „ Dobre, ale budete slušní!“   Vo dverách sa objavil Harry s jeho veľkými kučerami a to už Carmen neodolala. „ Híííííííííí toto je úplne perfektné!“  Vtiahla som ju dnu, usadila do ich obývačky a prikázala som im správať sa slušne.  Obkolesili ju ako  deti novú atrakciu na ihrisku. Louis ma za rukáv ťahal hore po schodoch, protestovať som nemohla, nemala som totiž kedy. „ Hmm Tomlinson ty si si upratal izbu.“ Nestihla som dopovedať a ležala som na jeho posteli a on na mne.  Pusinkoval ma, a moje tričko bolo nejakým zázrakom vytiahnuté vyššie. „ Louií nemôžeme, máme dole návštevu po prvé.. po druhé stále nie si single“  Áno bola som do neho šialene paf, on bol dokonalý a jeho bozky ma za tých pár dní dostali do slepej uličky ale na toto máme čas. Zamračil sa ľahol si tak, že jeho hlava ostala na mojom holom bruchu a začal si spievať.

-> Louis <-

Bruško mala teplé, nevadilo mi ani len to že chalani sú dole s Carmen. Pôsobila ako celkom milé dievča.  Christy som jednou rukou hladkal po ramene. Prstami mi vchádzala do vlasov, namotávala ich, proste sa hrala. „ Prečo mi to robíš?“ Prerušil som ticho. Zmätene na mňa pozrela, tak som sa prevalil aby som ležal vedľa nej, chytil som ju za ruku. „ Hráš sa tu na zvodnú, a potom ma odbiješ ako starú mrkvu.“   Rozžiarli sa jej oči, pritisla sa ku mne tak blízko, teplo jej tela ma dráždilo ešte viac.  Ruku som položil na jej zadok. „ Ty si nezbedník.“   Jej bozky boli také vláčne a chutili sladko.  Hrýzla ma do krku, jej vlasy ma šteklili na bruchu. Ja nemám tričko? Zasmial som sa tak zdvihla hlavu a zazrela na mňa.  Keď som sa na ňu teraz díval, chýbala jej jedna jediná vec – krídla. Inak by bola dokonalý anjel.  „ Máš aj ty taký ten pocit dokonalosti keď si uvedomíš že sa deje toto všetko?“ Prikývol som a potiahol som ju za ramienko podprsenky ktoré nezbedne odkrývalo tričko  „ Ľúbim ťa viac ako si vieš predstaviť, len  mala by si ešte niečo vedieť. Sú veci ktoré sú len medzi mnou a chlapcami ale je tu pár detailov, dobre nie sú to detaily. Proste ti musím vysvetliť pár vecí ktoré sa stali.“  Svoj zvodný postoj spustila, posadila sa a čakala. Bál som sa, teraz jej to poviem a ona mi zdrhne. „ Louis poď sa pozrieť na chvíľu dole.“    Povedal Liam cez dvere, pozrel som sa na Christy, naznačila mi aby som šiel.  Schody som bral po dvoch, na poslednom sa mi šmyklo a zletel som.   S rehotom som vošiel do obývačky. Chalani boli nacapení na telke.  Blonďavá reportérka stála vedľa Eleonor, pripravená na rozhovor. Zatajil som dych.   Titulka pod obrazom mala názor -  ELEONOR PREZRÁDZA TAJOMSTVO!  Teraz sa môžu stať len tri veci,  Reportérka sa jej opýta na lásku a El odpovie že miluje svojho manažéra. Opýta sa jej na mňa a Eleonor povie, že spolu čakáme dieťa alebo  sa neopýta na nič a El to proste vyklopí von. Zayn pridal zvuk na čiernom ovládači.  

„ Dnešným hosťom v mojej večernej šou je Eleonor Calder, priateľka jedného z najznámejších chlapcov 21. storočia.  Tak Eleonor prezraď nám ako sa máš?“ Jej úsmev ma prekvapil, nebýva jej ráno zle? „ Ďakujem, všetko je v poriadku môj život začína byť pestrý ale ja som spokojná.“  Tuhla mi krv v žilách kedy sa toto skončí? Po pár otázkach som začal dýchať normálne nespomenula nič čo som si myslel že povie.  Na koniec mala niečo pekné odkázať svojím fanúšikom. Otočil som sa a kráčal som pomaly k schodom. Televízia bola tak nahlas že kričala na celý dom. „ Veľmi pekne ďakujem za podporu,budem ju aj naďalej potrebovať. Tak tu je sľúbené prekvapenie – som tehotná, áno Louis Tomlinson bude otcom.“ Prudko som sa otočil späť k obrazovke. Toto nemôže byť pravda.  Vchodové dvere tresli ako keby bol veľký prievan, toto som pokašľal.  Viac slov El som nevnímal, nevnímal som chalanov, nevnímal som nič. 

London 14.

Kočky moje v prvom rade - Vám patrí veľké ĎAKUJEM!  krásne sa to číta, som veľmi rada že sa vám to páči :)  Na dnes je táto posledná...

 Ale inak ak sa tu niektorá vyznáte v blogoch, potrebujem pomoc :) ako príspevok napísať tak aby bol v kategórii?   A  ako mám vytvoriť zoznam príspevkov aby boli pokope? Viete mi niektorá pomôcť?  Vopred Ďakovala a DOBRÚ NOC :o)

-> Louis <-

„ Louis som taká rada že ťa vidím.“ Objala ma. Voňala parfumom ktorý som jej dal ja. Mala na sebe blúzku ktorú som jej vyzliekol pri prvom milovaní.  Pohľadom som zašiel k Zaynovi smutne na mňa pozrel a pokrútil hlavou. „ Viem bola som tu včera Louis, ale chýbal si mi.“ Čo má toto znamenať?  Chytil som ju za zápästie  a prudšie som ju posadil na gauč. „ El toto nebudeš robiť, budeš si musieť vybrať buď ja alebo Jesse, so mnou sa nebudeš hrať.“  Sklopila oči a otočila sa k Zaynovi. „ Ja som ti to hovorila, vedela som že ma vymenil za tú susedu.“ Jej slová ma tak rozhnevali. Zayn sa posadil k nej a objal ju. „ Nič si z toho nerob, on je zamilovaný.“ Podrýpol do mňa. Toto síce bolo u neho normálne, ako to otočiť na srandu? „ Zayn čo keby si sa o El a to decko postaral ty?“ Nechutne som to okomentoval a vyšiel som na zadnú terasu.  Na trávnik padalo svetlo z Chrstininho okna. Je v izbe moja maličká.  Vrátil som sa späť dnu už kľudnejší. Liam prišiel ruka v ruke s Danielle do obývačky. „  Eleonor tešila som sa na teba.“ Dan objímala El a ja som strácal nervy.  Prečo sa do pekla tvária že je všetko tak ako bolo? Nič tak nie je! všetko je inač! Moje vnútro doslova kričalo.  Cítil som sa ako bábka. Liam sa na mňa pozrel, pohľadom  ma ukľudnil a posadil si Dan na kolená.   „ Vyzeráte tak šťastne ako my dvaja že Loui?“ Pokrútil som hlavou. „ Musím vypadnúť, El o mesiac sa uvidíme, ak by nastali nejaké komplikácie len v tom prípade sa za mnou  zastav inak ťa v tomto dome nechcem vidieť!“ Liam sa zamračil. „ Louis ale hrubý nemusíš byť.“ Neodpovedal som mu,   smädný a hladný som  vyšiel von.   Je mi jasné že Eleonor má v mojich priateľoch tých svojich, ale toto robiť nebude. Nezvládnem to. Christy mi otvorila dvere v zelenom svetríku a tmavých nohaviciach.  Objal som ju a prsty som zakrútil do jej vlasov. „ Chýbala si mi.“  Jej tlmený smiech sa ozýval mojím svetrom. „ Nesmej sa je to pravda.“ Pozdvihol som jej prstom hlavu, v očkách mala slzy. „ Prečo plačeš láska?“  Cez slzy sa usmiala „ Bojím sa.“ Vzlykla si, pritiahla si ma bližšie a začala ma bozkávať. Cítil som všetko – vzrušenie, lásku, smútok ale aj strach. 

Niekoľko hodín sme sa prechádzali studeným Londýnom.  Christy som vyrozprával celý príbeh. O sestre, o tom aká je moja mama, ako som sa tešil z každého úspechu v Xfaktore.   Priznal som sa že som sa zaľúbil do jej krásnych očí a úprimného úsmevu. Smiala sa stále a ja som sa musel smiať tiež.  Jej príbeh bol trochu viac smutný ako môj. Síce mala svoj svet – dokonalé fotografovanie, dobrú školu a pár priateľov na ktorých sa mohla spoľahnúť, kompenzoval to všetko otec, ktorý ju opustil a pred tým matku každodenne bil. Objímal som ju dlho.  Troškou mnou šklbalo keď mi prstami prehrabla vlasy, ale potom sa smiala tak že mi to nevadilo.  Moja princezná ma ale zo sna zobudila, opýtala sa ma čo chcela Eleonor keď sa zjavila včera vo dverách.  Všimla si že som zosmutnel, prečo práve toto je na mne tak vidieť.  „ V podstate nič,  rozprávala mi o novom priateľovi.“  Chytil som ju za ruku a kráčali sme ďalej – smerom domov. „ Louis, chcela som sa ťa opýtať stále si celý svet myslí že chodíš s El, ja viem že som sama povedala že je skoro, ale nebudú z toho ak nás niekde uvidia paparazzi nejaké neprijemné články? Nemusí sa jej to páčiť.“  Odrovnala ma,  čakal by som všeličo. Dokonale chápavá a pozorná. Stáli sme už pred jej domom. Vedľa na schodoch nášho domu sedel Harold,  Christy si ho zrejme nevšimla pretože tomu nevenovala pozornosť. „  Porozprávam sa s El,  môžem?“ Slušne som sa opýtal a pobozkal som ju znova.  Dnes to bolo štvrtí krát čo som cítil jej zamatové pery. „ Dobrú noc.“ Odomykala dvere, čakal som. „ Dobrú noc princezná.“ Venovala mi sladký úsmev a po chvíľke bolo z domu počuť tlmený smiech. 

„ Nehovor mi nič, viem... ale musím to vyriešiť sám Harry. Dnes nebola vhodná chvíľa povedať jej to.“  Posadil som sa k nemu na prvý schod. „ Mám ju rád, je to jedna z mála báb ktoré sú také..normálne.“  Potešil ma, niežeby mi záležalo na tom čo si chalani myslia ale predsa bývali sme spolu pod jednou strechou. „ Poď Harry dáme si mrkvový džús a nakopeme Louisovi zadok vo futbale.“ So smiechom sme vošli domov.