Here you are! Hádam sa bude páčiť
Rozhliadla som sa
dookola. Nikde žiadne menovky ani nič, čo by mi povedalo, kde sme a čo tu
chceme. Dvere sa otvorili a v nich stálo dievča okolo dvadsať päťky,
s blond vlasmy, perfektnými handrami a make-upom. Usmiala sa na Zayna
a potom zmätene pozrela na mňa. „Molly, toto je Amy, moje dievča,“
vysvetlil Zayn. Keď povedal “moje dievča,“ skoro som vybuchla do rehotu. Len
som sa pousmiala a snažila sa tváriť normálne. „Poďte dnu,“ kývla nám
a prezrela si ma. „Veľmi ma teší!“ usmiala sa na mňa, ja som sa usmiala
tiež a povedala: „aj mňa.“ „Už prišli aj ostatní?“ spýtal sa Zayn. „Nie,
ste tu prví.“ Ničomu som nerozumela. Ako vždy. Viedla nás cez obývačku
do druhej miestnosti, kde boli kreslá, zrkadlá a obrovské množstvo
kozmetiky. Obzerala som sa okolo seba a musela som vyzerať ako totálny
idiot. Niekto zazvonil a Molly šla otvoriť. „Zayn, kde to sme?
A prečo?“ spýtala som sa, keď sme boli sami. „Molly je naša stylistka...“
chcel ešte niečo dodať, ale spomínaná došla aj s Harrym. Vyzeral hrozne.
Bol úplne bledý, s obrovskými kruhmi pod očami. Akoby už niekoľko dní
nespal. „Čaute,“ pozdravil a zvalil sa do jedného z kresiel. Žiadne
otázky, čo tu ja robím? Pozrela som nechápavo na Zayna a ten len pokrčil
plecami. Prišla som za Harrym. „Si v poriadku?“ nemohla som si odpustiť
otázku. „Nemyslím,“ povedal a viac si ma nevšímal. „A kde máš svoju mladú
krásavicu?“ spýtal sa Zayn, ktorý tiež nechápal, čo mu je. „Caroline nepríde.
Rozišli sme sa,“ povedal a skoro sa rozplakal. „Našla si mladšieho?“
spýtal sa Zayn a zachechtal sa. Nepochopila som jeho poznámku, ale bolo mi
jasné, že to bolo hnusné. „Zayn, prestaň byť hnusný!“ „Ale čo?! Zastávaš sa
Harolda?“ „Hádam len nežiarliš!“ obidvom nám mykalo kútikmi úst a keď sme
si to všimli, rozosmiali sme sa.
Vošla Molly. „Všetci do
kresiel! Okamžite. Kým začneme?“ Nikto sa nehlásil, tak sa pobrala k Zaynovi.
„Amy, ty si zatiaľ obleč šaty.“ „Teraz? To musím byť celý deň v šatách?“
„Nediskutujeme o tom! Obleč sa a sadaj do kresla. O zvyšok sa
postarám sama.“ „O čo sa plánuješ postarať?“ „O tvoje vlasy a make up
predsa.“ Len som na ňu pozerala, no niekto zaklopal. „Amy, skočíš otvoriť? Zayna
teraz nemôžem pustiť a Harry tam nedojde.“ Pozrela som na Harryho
a naozaj nevyzeral, že dokáže chodiť. Nemá náhodou večer spievať?
Povzdychla som si a šla k dverám. Stáli tam Louis, Niall a ešte
jeden chalan s babou, ktorých som nepoznala. Keď ma Niall zbadal, vyvalil
oči. Kývla som im nech vôjdu a šla späť za Molly. „Kto je to?“ „Louis, Niall a ešte dvaja
ďalší.“ Zdvihla obočie. „No čo, tých dvoch nepoznám.“
Všetci štyria vošli,
Louis držal dvojlitrovú coca-colu a poriadne ňou hrkal. „Uvedomuješ si, že
keď to ovtoríš, buchne to?“ spýtala som sa. „Ó áno, uvedomujem si to,“
škodoradostne sa zachechtal, „ len ty si zrejme neuvedomuješ, že to všetko
skončí na tebe!“ A vtedy otvoril flašu a hrdlo otočil smerom ku mne.
Asi minútu sme nikto nič nevraveli, len sme pozerali na seba. Potom sa Louis
rozrehotal. Niall, Zayn a tí dvaja neznámi sa k nemu pridali. „Kto si
a čo si mu spravila?“ spýtal sa ten neznámy chalan. „Nič som mu
nespravila! A som Amy.“ „Moje dievča!“ spoza mňa vykríkol Zayn. Keď som ho
počula, začala som sa smiať. Nemohla som si pomôcť. „Ty že si nič nespravila?!
Netvár sa ako neviniatko!“ Louis sa na mňa mračil. „Ty si na mňa nahnevaný pre
ten fór? Lebo to nebola len moja práca a ani môj nápad.“ „Ale čo, takže na
koho to zhodíš?!“ „Na nikoho to nechcem zhodiť, ide o to, že sme si
z teba vystrelili traja, ale colu som schytala iba ja!“ Tí dvaja na mňa
pozerali ako na idiota, Molly upravovala Zaynove vlasy a Harry bol totálne
mimo.