London 51.

Damn! dnešok blbý celý.. až na večer. Skúška, no neviem poradila sa? Poviem Vám keď sa dozviem výsledky..

Táto časť.. hmm.. niesom spokojná. Ale je tu, aby ste ma neuškrtili za to, že nepíšem. Mohla som to napísať inak, ale je to takto.. 

Posledné časti dievčatá moje, možno ich ešte bude 5... možno 4.. i don´t know..

Ďakujem Vám za krásne komentáre! ste úplne že briLIAMtné :) 


a dúúúfam že moja Tamarka, mala prijemnú cestu a všetko je OK! Myslím na teba :*

-> Zayn <-

Kým bola Tanya znova v sprche nudil som sa. Vyzlečené veci sa mi v tomto bodreli nechcelo hľadať tak som čakal kým ju budem môcť vystriedať v kúpeľni. Viem, moho som ísť do Liamovej ale on nemá tak dobrý šamón ako ja. Ako sa zabaviť? Zapol som telku a práve hrali našu what makes you beautiful tak som začal skákať a tancovať po izbe. Z plného hrdla som ťahal Hazzove pasáže a pritom som skackal k zrkadlu na jednej nohe. Bože to moje brucho, aké je dokonalé. Ovládač mi slúžil ako mikrofón, ešte som pridal hlas a pustil som sa do refrénu. „Baby you light up my world like nobody else. The way that to flip your hair gets me overwhelmed. But when you smile at the ground it aint hard to tell. You don't know, oh ooooooh. You don't know you're beautiiiiifúúúúúúúúúúl.“ Dotiahol som výšky a žmurkol som na seba do zrkadla, za mnou sa ozýval smiech. „ Tayna už si tu?“ Smiala sa, rukami si držala brucho a kvapkala vodu z mokrých vlasov všade okolo seba. „ Heeej som na smiech?“ So zdvihnutým obočím ma sledovala a potom začala tancovať nejaké divné pohyby. „ Zlatko si v pohode?“ Vrtieť bokmi viem aj ja. Tak som začal znova napodobnil som ju, z telky sa ozývali tóny pesničky I am sexy and I know it. Znova sa začala prehýbať smiechom. Urazene som odul spodnú peru, vypol som telku a ľahol som si na postel. „ Ty fakt nevieš prečo sa smejem?“  Priľahla ma a perami ľahúčko prechádzala po mojej hrudi. „ Nie.“ Usmiala sa a voľnou rukou prešla pod moje brucho. „ Tancoval si nahý Malik a tvoja izba má okná smerom do ulice.“ Vygúlil som oči. Má pravdu. „ Damn!“ Snažil som sa ju opatrne stihnuť nabok, nepodarilo sa. Preletela cez pol postele a uterák obtočený okolo jej bokov ostal na druhom konci. Zatiahol som závesy a neunúval som sa kráčať, pretancoval som k nej a pomedzi bozky na jej malú nôžku som si spieval „You'll understand why I want you so desperately...Right now I'm looking at you and...“ Stačila mi ešte do uška pošepkať „ Zayn znova budem potrebovať sprchu.“ Len som sa zasmial a strčil som jej jazyk do úst.

-> Christine <-

Zayn s Tanyou odišli k nemu domov, ostali sme sami. Zvonil telefón. Nezdvihla som. Melódia Liamovho mobilu sa ozývala na celom poschodí. Prikázal mi zbaliť sa. Ťažkopádne som sa dotrepala k skrini a do fialového kufru som hodila pár tričiek, legíny. Stačili jedni rifle a nepremokavý kabát. Lodičky ? Načo? Nepôjdem nikam. Ak sa bude chcieť ísť Liam niekam zabaviť s priateľmi pôjde sám. Nechcem ísť s ním. Nie. Nechcem. Nechcem ísť ani k jeho rodičom, ale je to lepšia možnosť ako otravovať Riu s babkou, ich súcitné pohľady len prehlbovali moje trápenie. „ Kto volal?“ Vošiel do izby a chytil mobil do rúk. Neznášala som pohľad na jeho utrápené oči a ešte horšie boli jeho ťažké vzdych pri každom pohľade na mňa. „ Chalani nás čakajú v Nando´s chcú sa rozlúčiť.“ Predstava lúčenia sa a objímania? Fuj. Ako môžem byť taká suka? Ako sa mi môžu protiviť moji najlepší priatelia? Premeral si obsah môjho kufra a posadil sa vedľa mňa. „ Obleč sa, pôjdeme ich pozdraviť a potom vyrazíme.“ Vyhýbala som sa akémukoľvek kontaktu, ale nerobilo mi to problém pretože vedľa v izbe spávala Tanya so Zaynom. Nepokúšal sa o nič, niekedy sa letmo obtrel o moje líce, stisol mi ruku alebo ma jednoducho pohladil po líci. Ako sa môže dotyk oddialiť na míle? Má to vôbec zmysel?  Nechal ma samú, miesto obliekania som hlavu položila na vankúš a pevne som zatvorila oči. Márny pokus zabrániť vyliatiu sĺz z mojich očí sa nepodaril a vankúš bez akéhokoľvek namietania vpíjal slané kvapky.  „ Chris ideme?“ Zakričal zdola Liam, s trasúcimi rukami som na seba natiahla rifle a bielu mikinu s kapucňou.  Zatvorila som to nič v kufri a kráčala som dole. Zastavila som až pred ním. Stál na poslednom schodíku a jeho čokoládové oči boli v rovine s mojimi. Usmieval by sa takto aj keby vedel že ja som zabránila tomu aby sme mali dieťa? „ Ideme?“ Prikývla som, dvoma prstami mi zdvihol hlavu a priložil pery na moje. Nie, nerob to Liam, prosím. Horela som, cítila som líca v plameňoch a srdce rozbité na milióny kúskov. 

Ticho mi nevadilo, cestou do Nando´s hrali v rádiu romantickú pesničku. Prepol kanál a ďalej sa venoval šoférovaniu. Rihanna a Eminem, to som zniesla a potom som sa ani neviem ako ocitla v Harryho objatí.  Niallove vlasy voňali po sladkom kečupe, Carmen po drahom parféme. Moja sestra voňala za babkou čo mi znova spôsobilo slzy. Zayn a Tayna už boli preč, na ceste do Bradfordu. Slzy ma ale naozaj zaliali v momente keď ma ovinuli jeho silné ramená a spomienka na tú noc. „ Šśśšš Christy neplač, všetko bude v poriadku.“ Idiot, nič nebude v poriadku. Ty si možno v poriadku s El a malou Eloise ale ja nie! Nepamätá si to! Je to ale lepšie, netrpí tak ako ja. „ Ak ti bude Liam liezť na nervy napíš mi sms a ja po teba prídem, budem v Londýne pri mame aj s El a malou.“ Prikývla som a pocítila som ako ma Louis stisol silnejšie. Prepáč mi to Tommo, prepáč mi to že som taká hlúpa. Žiadne skupinové objatie nenasledovalo. Vedeli že to nie je dobrý nápad, len mi ešte Hazza so sestrou pár krát stisli ruku a potom ma Liam pripol na prednom sedadle vedľa neho a zatvoril okno cez ktoré sa do auta vinul celkom príjemný studený vzduch.

Prešli sme cez Watford, Dunstable až do Birminghamu. Ticho, celú hodinu a pol vládlo ticho. Nerozprával, len sa ma pár krát opýtal či nepotrebujem zastaviť na benzínke alebo či nie som hladná. Nestáli sme, nejedla som ale keď zabočil na výjazd ktorý nás mal nasmerovať na diaľnicu k jeho rodnému mestu nebo sa zatiahlo ešte viac a objavili sa prvé blesky. „ Bude búrka, mám búrky rád.“ Už hodnú chvíľu som mala vyzuté topánky a nohy stiahnuté pod bradou. Pri ďalšom hrmení som sa strhla a on mi položil ruku na koleno.  „ Neboj sa láska nikto ti neublíži.“  Stlmila som rádio a započúvala som sa do kvapiek padajúcich na kapotu auta. Nevládzem musím mu to povedať. Z diaľnice sme zišli a veľká modrá tabuľa oznamovala príchod do Wolverhamptonu za 23 minút.  Prázdna cesta, pár stromov okolo krajnice a lúky, lesy a rieka a poriadna búrka. Všimol si, že sa na neho dívam a usmial sa tým svojím dokonalým úsmevom. Zničím to. Musím. Musí vedieť o našom dieťatku. „ Liam prosím ťa zastav.“ Prvá veta ktorú som povedala po týždni. Nemalo to byť takto. Začudovane zažmurkal ale predsa vyhodil smerovku a zastavil na krajnici. Cítila som jeho pohľad na mojich rukách keď som si odopla pás a predtým než som vystúpila do toho dažďa pretiahla som si cez hlavu kapucňu. Možno sa moje telo začalo triasť, lebo pochopilo čo idem spraviť a možno to bolo len kvôli tým ľadovým kvapkám ktoré za pár sekúnd premočili aj hrubú mikinu, rifle a moje vlasy. Pár metrov k rieke som utekala. Nohy sa mi plietli, hlava točila.  Jediné šťastie boli kvapky padajúce z neba, nebolo cez nich vidieť moje slzy.  Klesla som na kolená na brehu rieky a do dlaní som nabrala dve hrste kamienkov. „ Christine čo to robíš..“  Vytiahol ma k sebe a zložil mi kapucňu. „ Prestaň! Prestaň Liam! Nehraj sa na chápavého!“ Pár krokmi som si vytvorila dostatočnú vzdialenosť a znova som sa otočila k nemu. Moje pľúca nespolupracovali, dýchanie mi neprijemne ničili a tak som si predstavila chuť jemnej marlborky na mojich perách. Musím si ísť kúpiť cigarety. „ Stoj tam kde si prosím ťa.“ Prešiel pár krokov ale poslúchol ma a ostal stáť.  Obaja sme stáli premočený do nitky a čakali. Ako mu to mám povedať? „ Prosím..poďme do auta.“ Pokrútila som hlavou a každým krokom čo spravil som ho nasledovala a kráčala som od neho, dozadu. Veľký kameň zabránil môjmu poslednému kroku a znova som pocítila tupú bolesť pádu. „ Prečo? Povedz mi prečo nemôžme ísť do auta?“ Pretože tam by videl moje slzy a mohol by ma objať, tu som mohla ujsť a precítiť tú bolesť sama. Natiahol ruky a chcel ma zdvihnúť, pokrútila som hlavou. „ Budeš chorý Liam choď domov.“ Začal sa smiať. „ Hádam si nemyslíš že by som ťa tu nechal? Je mi jedno, že budem chorý... nechápeš ľúbim ťa! Som tu!Neodídem! Poďme!“

-> Liam <-

Mal som väčšiu silu, prudko som ju ťahal k autu a bolo mi fuk, že sa správam ako idiot. Je chorá, nešťastná a nevie že to viem. Tak jej to poviem.  Zastavila a vytrhla si ruku z mojej. „ Ja nejdem nikam! Nikam ! Nepôjdem nikam s tebou!“   Jej oči boli červené, plače a snaží sa to zamaskovať dažďom? Nad našimi hlavami hrmelo a blýskalo a ona to zneužíva. Prstami som jej zovrel bradu a hrubou silou som ju prinútil pozerať sa mi do očí. „ Christine Carrter teraz ma pozorne počúvaj! Viem že si o to dieťa prišla! Nebola to tvoja vina! Boh to tak zariadil!“ Chcela niečo povedať, umlčal som ju dlaňou na ústach a pokračoval som v kričaní„ Ticho hovorím ja!  Skús sa zamyslieť prečo celý týždeň trucuješ a prečo tu teraz šaškujeme v tejto búrke! Ja ťa milujem, ale asi si si to nevšimla keďže si myslíš že sa trápiš sama a ty jediná si nešťastná! Do pekla! Mohol som sa na to všetko vykašlať ale ja ťa potrebujem! Chcem byť s tebou a hoci som doteraz toleroval tvoje trucovanie a výpadky stačilo! Počuješ stačilo! Trápim sa aj ja! To malé bola časť aj zo mňa...“  Dychčal som ako po dlhom behu, z hlboka som sa nadýchol a dodal som. „ Ak ma nemiluješ a povieš mi, že ťa mám odviezť domov, pôjdem a nechám ťa..ale ak nie..“ Zložil som ruku z jej tváre a pustil som ju. Teraz je to na nej. Ja viac nemôžem spraviť. Povedal som jej všetko čo cítim. Priblížila sa a pohladila ma po líci. Zmoknutá ako pes stále s veľkými očami a teplým pohľadom vyzerala ako anjel. Pery sa nám spojili v krátkom bozku z ktorého som cítil strach ale i bolesť.  Jej útly pás dokonale padol do mojich dlaní a v momente keď o pár centimetrov klesla, ďakoval som že mám ruky tak kde sú. Nespadla. Odtiahla sa, prstom som zotrel kvapôčky dažďa na jej mihalniciach. „ Nie Liam..ja ťa milujem ale my dvaja nemôžeme..