Prepáčte, že mi to toľko trvalo, ale naozaj nič
nestíham. Ale v piatok nejdem do školy (hurá), takže budem písať ďalej,
nápady by boli, len ich nejak hodiť na papier. Tak dúfam, že sa bude páčiť.
Pomaly som prišla domov a
moja nálada bola niekde na bode mrazu. Zajtra bude najhorší deň v mojom
živote! Ale musím tam ísť, pôjdem tam, kôli Zaynovi. Zapla som si notebook,
potrebovala som prísť na iné myšlienky. Nebolo až tak neskoro, možno bude
niekto na fb. Veľa ľudí tam síce nebolo, ale človek, ktorého som potrebovala,
áno. Chcela som jej napísať, ale predbehla ma. Dole sa mi otvorilo okienko so
správou: „Neverím, že si tu =D“ nemusela som sa ani pozrieť na meno, hneď som
vedela, kto to napísal. Človek, ktorý mi tu chýbal asi najviac. „A ahoj máš
kde?“ začala som si ju doberať. Lenka bola moja najlepšia
kamarátka, kým som žila na Slovensku. Písali sme si vyše hodiny, zväčša
o Eliške. Lenka ju má už viac než dva mesiace a ja som ju ešte
nevidela. Poslala mi síce fotku, ale to nebolo ono. Chcela som ju držať
v ruke a počuť. Je nádherná a celá čierna. Lenka ju zbožňuje, má
z nej nesmiernu radosť a ja sa teším s ňou. Konečne má svoju
gytaru a nemusí kradnúť sestrinu. Ale pomenovať gytaru Eliška... vždy sa
pousmejem, keď si na ňu spomeniem. A to som myslela, že po klavíri menom
Marek ma nič neprekvapí.
Postupne sme sa od Elišky
dostali, ani neviem ako, ku škole a podobným otravným témam. Pri týchto
debatách som úplne zabudla na Zayna a aj na to, čo ma na druhý deň čaká.
Nespomenula som si na neho do chvíle, kým mi neposlal správu: „Would u mind not
going to school tomorow?“ „Why should I do that???!!!“ Čo odo mňa chce?!
„C'mon don't be mad at me Just asking I've got better plan than going to school
that's all“ „And can u tell me what would we do?“ „Well, som kind of
preparing for evening“ „Give a minute“ napísala som mu a rozmýšlala.
O čo prídem, keď sa ulejem zo školy? Keď som si spomenula na referát,
ktorý som mala zajtra aj s Jennifer doniesť, rozhodla som sa. „OK what
time are we going to meet?“ „I don't know what about 10:00?“ „Sure and where?“ „Can
I come to your place?“ „Yep“ čo mám ešte napísať? Už viem. „ I have
to go now. See ya tomorrow.“ Odoslala som, potom som sa rozlúčila aj
s Lenkou. Vypnem počítač a idem spať. Išla som kliknúť na na krížik
v pravom hornom rohu, keď mi blikla správa. Od Zayna. „Can't wait until
tomorrow“ „Really funny“ napísala som mu a zrušila fb skôr, ako mohol
odpísať. Nastavila som si budík na ôsmu, nech nestraší skoro ráno, ale zase
nech sa stihnem dať do poriadku. Sprcha, zuby a spať! Pomyslela som si
a hneď som to aj urobila.
V DEŇ VEČIERKU
Zobudila som sa
s obavami, čo ma asi čaká. Snažila som sa ich potlačiť, ale nešlo to. Tak
som sa strachovala ďalej a popritom som sa snažila dať do poriadku. Umyla
som si a vyžehlila vlasy, make-upom som zakryla tmavé kruhy, čo som mala
pod očami, teda, aspoň som sa o to pokúsila a trochu som si ho
naniesla aj na zvyšok tváre. Linky, špirálu a hotovo. Viem, že tam, kam
idem by som mala vyzerať neviemako úžasne, ale to v mojom prípade nie je
možné. Obliekla som si rifle a biele tričko s modrými pásikmi.
Pozrela som na hodinky – bolo ešte len deväť. Wow, som rýchla, ale čo mám teraz
hodinu robiť? Vzala som malú tašku a pobalila do nej
všetko, čo som považovala za potrebné. Mobil, peňaženku, okuliare (dúfam, že
zostanem celý deň pri šošovkách a nebudem ich potrebovať), ďalej
zrkadielko a pár šminiek. Keď budem odchádzať, dám tam ešte kľúče.
A potom som si uvedomila, na čo zásadné som zabudla. So Zaynom sme
včera boli síce kúpiť šaty, ale na taký “detail“ ako topánky sme nepomysleli. Otvorila
som skriňu a dúfala, že tam objavím neexistujúce lodičky. No tá zívala
prázdnotou. Aspoň čo sa lodičiek týka. Iných topánok tam bolo dosť. Čižmy,
tenisky, sandále, žabky, balerínky... ale čo z tohto si môžem obuť na
nejaký nóbl večierok? Sadla som si na posteľ a chytila hlavu do dlaní.
Toto sa môže stať iba mne! Nádych, výdych, nádych... upokoj sa, nejako to
dopadne, bude to v pohode... nádych, výdych... takto som strávila asi
hodinu. Prestala som sa upokojovať, až keď sa ozval zvonček pri dverách.
Hlboký nádych, otvorila
som a usmiala sa na Zayna. Vošiel dnu a silno ma objal. „Si úžasná,
neviem, čo by som robil bez tvojej pomoci. Vlastne, neviem, čo by som robil bez
teba.“ „Ešte sa neteš. Máme tu malý problém. Vlastne, hneď niekoľko problémov.“
Uvoľnil objatie. „Ale nevrav. A nevyhováraš sa, náhodou?“ „Náhodou nie,“
zamračila som sa naňho, „za čo ma máš? Slúbila som, že ti pomôžem, tak ti
pomôžem. Môžeš mi skúsiť veriť?“ „Nehnevaj sa, samozrejme, že ti verím!“
povedal a sadli sme si na môj “gauč“. „Takže, aký je problém?“ „Tak po
prvé, netuším, kde sú tie šaty.“ Zayn len pokrútil hlavou a podal mi
igelitku. „Tak, to by sme mali, čo ďalej?“ „No, druhý problém je v tom, že
aj keď si už teraz mám čo obliecť, nemám si čo obuť. No nepozeraj tak na mňa, naozaj
nemám nič vhodné!“ „To ti tak uverím!“ uškrnul sa. „Ty si pekný kamarát! Nemali
by si kamaráti veriť? No tak sa poď pozrieť!“ otvorila som svoju poloprázdnu
skriňu. Zdvihol obočie (mala som silné tušenie, že sa pokúšal zdvihnúť len
jedno, no nevyšlo mu to) „A kde máš ostatné veci?“ „To je všetko“ cítila som sa
naozaj blbo, prečo ma má za idiota? „No poď,“ ťahal ma za
ruku k dverám, no ja som nevedela, kam chce ísť. „Kam ma ťaháš?“
„Zopakujeme si obchody!“ Vzdychla som si. „Čo je, ty sa netešíš na nákupy?“
„Ani nie“ „Ty si snáď jediné dievča, čo nerado nakupuje!“ „No vidíš! Nikdy si
nič poriadne nekúpim, ale nachodím sa ako debil. Povedz, na čo je to dobré?!“
„Dnes si určite niečo kúpiš! Koniec-koncov,
nemáš inú možnosť, teda okrem tohto,“ so smiechom ukázal na moju skriňu. „Som
rada, že aspoň ty sa dobre bavíš!“ zamrmlala som a rýchlo sa obula. Keď
som zamkla a vyšli sme von, spýtal sa ma: „Zavolám taxi alebo sa
prejdeme?“ „Ja by som sa radšej prešla, ak nemáš nič proti.“ Pokrútil hlavou
a zamierili sme smerom do centra. „Do akého obchodu chceš
ísť?“ „Do prvého, ktorý uvidíme.“ „Tak v tom prípade sme tu!“ ukázal na
malý zastrčený obchodík pár metrov pred nami. „Tak poďme, nech to mám za
sebou!“ povedala som viac pre seba, ako pre neho. Chytil ma okolo pliec
a vošli sme. V obchode som si, našťastie, našla normálne topánky.
Tmavomodré, rovnaký alebo veľmi podobný odtieň, ako majú šaty. Jednoduché,
s malou mašličkou a opätkami, na ktorých sa určite zabijem. Dala som
za ne všetky svoje peniaze, no nemohla som dovoliť Zaynovi, aby mi ich kúpil,
aj keď chcel. „A čo máš v pláne teraz?” spýtala som sa, keď sme vychádzali z obchodu. „Takže, v prvom rade mi dáš tú tašku,” povedal a natiahol sa za taškou s topánkami, ktorú som niesla
v ruke. Dala som ju nabok tak, aby na ňu nedočiahol. „jednu tašku hádam
unesiem,“ povedala som mu. Rezignovane pokrútil hlavou a viedol ma ďalej.
„Tak si tú tašku nes a poď za mnou,“ povedal a ťahal ma cez mesto,
s obrovskými slnečnými okuliarmi a otrasnou čapicou na hlave. „Je
táto maškaráda nevyhnutná?“ spýtala som sa po chvíli. „Prečo? Hanbíš sa za
mňa?“ zazubil sa. „Nie. Skôr ťa ľutujem. To vždy, keď vyjdeš von, musíš vyzerať
takto?“ „Uvedomuješ si, že po dnešnom večeri sa možno budeš tiež musieť
maskovať?“ Vypúlila som naňho oči, neschopná slov a on prikývol.
Zvyšok cesty sme sa
nerozprávali, pretože som bola zabratá do svojich úvah a nevšímala si
okolie. Po tom, čo som si asi tretíkrát nevšimla, že Zayn niekam odbočil
a pokojne som šla ďalej, ma chytil za ruku a ťahal za sebou. Keby som
to bola schopná zaregistrovať, asi by som sa potešila. No ja som bola stále
mimo. Naozaj to tak dopadne? Budú si ma ľudia všímať na ulici, ukazovať si na
mňa ako na dievča slávneho Zayna... počkať, ako sa vlastne volá priezviskom?
Som ja pekná kamarátka. Ale naozaj budem pre všetkých len Zaynovo dievča?
A čo keď si ja niekoho nájdem? (no dobre, to nie je veľmi pravdepodobné),
ale čo ak si niekoho nájde Zayn? Zahráme sa na rozchod alebo čo? Pozrela som na
Zayna. „Už si späť?“ spýtal sa. Späť? A kde som ako bola? Nechápavo som
naňho pozrela. „Doteraz si bola úplne mimo, tak sa pýtam či si späť.“ Zamyslela
som sa. Som späť? „Áno, už som späť.“ „To je dobre, pretože už sme na mieste.“
„A to je?“ „A to je tu!“ „A čo presne je to tu?“ „Vždy si taká zvedavá?“
„Niekedy aj viac!“ „To si nedokážem ani predstaviť.“ Prevrátila som oči
a on sa len uškŕňal a ťahal ma do obrovskej budovy. Vyšli sme na
piate poschodie a zaklopali na jediné dvere, čo tam boli.
Asi takto nejak si predstavujem tie šaty, len
s dvomi malými výhradami. Tá mašľa má byť biela a to čo trčí spod
šiat (je to spodnička?) by malo byť biele tiež.
oooch ..zase raz krásna čast ..už ani neviem čo ti sem mám písat ..na každú jednu čast vymýšlat nové ohodnotenie :D .asi len jedno ..že sa teším na novú čast ..a hlavne na ten večierok ..kde už dúfam bude aj Niall :)
OdpovedaťOdstrániťďakujem a neboj sa Niall sa už objaví a bude to skôr ako na tom večierku =D
OdstrániťKikuš <3
nechcem ni čhovoriť ale ti ešaty na tom obrázku vizeraju hrozne dáš mi email ja ti pošlem šaty ake by jej určite vybrali a k časti zase úžasna ty tanečnica!:D a nestresuj z treningami daš to len si telo musi zvyknuť take prve 2-3 mesiace budu najhoršie :* :)
OdpovedaťOdstrániťsom veľmi zvedavá na tvoju predstavu šiat, na googli je dosť obmedzený výber (len cca zo tri milióny možností) a toto sa najviac podobalo mojej predstave =D email mám k.lalikova@azet.sk tak pošli, teším sa =D ďakujem za podporu ty plavkyňa, ale myslím, že už som si zvykla (po dvoch týždňoch)a až na tú mega svalovicu je to okej... a dnes sme mali súťaž a... musím sa pochváliť, PRVÉ!!!! nechápem, ale teším sa =D a ďakujem veľmi pekne, som rada, že sa páčila.. ako pozerám, trošku som sa rozpísala, hádam nevadí =D
OdstrániťKikuš <3
vidím, že nevidno dobre ten mail, tak za tým K-čkom hneď na začiatku je bodka =D
Odstrániťneboj sa! vzykneš si aj mi mame preteky teraz cez víkend tak uvidim ako zaplavem lebo mám dať limit na majstrovstva europy! :) a šaty nejdem pozerať cez google! :) ja mám lepšie stránky :* <3 dal aj facebook ked chceš! :)(neboj sa nejsom pedofil) :D:D:D:D:D
Odstrániťani by som to na teba nepovedala =D tak ti budem držať palce, ty to dáš!!! <3 http://www.facebook.com/kika.lalikova a nesmiať sa za to meno, už to nejde zmeniť =/
Odstrániťakurát som kukla tvoj FB .:) a ty s kade poznáš Sofiu Markovú ? :) ved ona chodí do tej istej školy ako ja ..ibaže je o rok mladšia :) .
Odstrániťnepoznám,to som určite ja nebola! :D ja som toto http://www.facebook.com/profile.php?id=100000050142402 keby dačo!! :D a dneska som spravila limit A-čkový! olééé
Odstrániťmilujem takéto náhodné objavy, keď každý každého nejako pozná =D poznám ju z tanečného zo Xoany =D ale nemusíš jej o tomto hovoriť, nechcela by som, aby ľudia, čo ma poznajú vedeli, že toto píšem ja =D logika potom čo sem dám fb, však??? ale my dve asi budeme bývať niekde poblíž, keď tak nad tým uvažujem, možno sme sa už aj stretli a nevieme o tom =D
OdstrániťKikuš <3
a Caroline gratulujééééém <3 vedela som, že to dáš <3
OdstrániťKikuš <3
ja som z Kanianky ..:) tipujem že ty z pd ? :D .neboj .budem mlčat :)
OdstrániťSebedražie, ak vieš, kde to je =D a ďakujem
OdstrániťKikuš <3
samozrejme že viem kde to je ..:) nemáš začo :D
Odstrániťsuper...tie šaty sú pekné....a časť dokonalá...pri mene Eliška som 5 minút pozerala (tiež sa volám Eliška) a potom som vybuchla do smiechu...som zvedavá, čo bude na tom večierku...:)
OdpovedaťOdstrániťEli
no tak tá gitara je pomenovaná po tebe =D je to písane podľa skutočnej osoby, ktorá má naozaj gitaru menom Eliška a klavír Mareka =D som rada, že som ťa pobavila, aj že sa to páčilo =D ďakujem <3
OdstrániťKikuš <3
aj ja som pozerala, že čo, aká Eliška? :D a klavír Marek :D :D je to krásne, som zvedavá kam idú :) už zase naťahuješ týý!! :D inak páči sa mi, že je to vlastne iba o takej obyčajnej babe, a že je to také reálne :) aj keď, neviem či by sme normálne mali za suseda Nialla, ale to by bolo pekné :D:D love yaa♥
OdpovedaťOdstrániťEliška a Marek skutočne existujú u mojej kamarátky =D ďakujem, som rada, že sa páči <3 a čo ty vieš, možno sa aj ty raz nasťahuješ pri Nialla alebo niekoho iného z 1D =D ale to ti hneď prídem na návštevu a zoznámiš nás =D
OdstrániťKikuš <3
páni :D je to úžasné :) úplne dokonale píšeš :) ak budeš mať čas mrkni aj na môj blog :) sú to len také amatérske :) ale nevadí http://ohmygoodness.blog.cz/ :)
OdpovedaťOdstrániťamatérske? sorry zlatko, ale čo si myslíš, že je toto??? no pekne si ma pobavila, ale neboj, kuknem <3 a ďakujem veľmi moc, som rada, že sa páči =D btw už teraz sa mi páči ten názov =D
OdstrániťKikuš <3
Je to nádherné!<3 Píšeš lépe než J. Rowlingová!:D Těším se na další část! Vždycky když vidím, že je napsaná nějaká nová část těším se jak pětileté dítě na Vánoce!:D Miluji tvoji povídku!:)
OdpovedaťOdstrániťtoto ti nikdy neodpustím!!! =D urážať J. K. Rowling?! to ako čo je, práve si sa stretla s najväčším fanúšikom Harryho Pottera, tak tíško =D ďakujem veľmi pekne a musím sa priznať že podobne reagujem aj ja, keď je nejaká nová časť nejakej z mojich obľúbených poviedok (ktorých je cca 20)a tak isto pri takýchto komentároch <3 ďakujéééém
OdstrániťKikuš <3
Krásne to je! :D Ja už sa neviem dočkať kedy sa s Naillom stretnú :D Len tak dalej :D Úžasné
OdpovedaťOdstrániťďakujem a nemaj strach, Niall je už na ceste =D
OdstrániťKikuš <3
kedy bude nová ?? :) .ooch ..daj sem dnes aj dve ..ked je sobota (psie oči ) :D :D
OdpovedaťOdstrániťzas psie oči??? tak tomu sa nedá odolať, snaha bude, sľubujem, uvidíme, či to ale bude stačiť =D
OdstrániťKikuš <3
ja som bola ticho :D-kika
Odstrániťďalšiu...ale to je tvoja vina :D lebo toto je ako droga a ty si náš díler :D takže sa na nás nemôžeš hnevať..dnes idem na oslavu, ale dúfam, že ak sem zajtra v polospánku prídem bude tu blikať min. 13. časť :) :) som náročná ?? nie to je len absťák :D :D ..Janii
OdpovedaťOdstrániťtak absťáky, keď mi niekto nepridáva časť poznám a momentálne píšem o sto šesť tak uvidíme, či sa to bude dať čítať =D a uži si oslavu =D a veľmi ďakujem
OdstrániťKikuš <3
no kedy bude tá nová čast ??? :)
OdpovedaťOdstrániť