nedeľa 12. februára 2012

London 6.

-> Christine <- 



Ráno bolo neobykle tiché, vstala som skôr pretože ma čakali v redakcii a chceli vidieť ďalšie fotky.  Nebývam z takýchto stretnutí nervózna ale dnes sa mi triasli kolená a v hrdle som mala hrču.  Mamin spýtavý pohľad  keď mi podávala hrnček s kávou hovoril za všetko – chce vysvetlenie. „ Mami prepáč mi ten včerajšok. Noví susedia mali problém s ich Kevi.. ehm holubom a našou mačkou tak som sa ho snažila vyriešiť.“  Nahodila som psie očká a čakala.  Na stôl položila tanier s ceráliami pre sestru Riu a bez akejkoľvek reakcie odišla. Počula som len buchnutie dverí a potom zvuk odchádzajúceho auta.  Ria zjedla svoje raňajky, vložila som jej do  batohu asi  polkilovú desiatu a potom musela utekať na autobus. Ako každý deň, opakovala som svoj rituál. V pyžame a hrubom svetri som skončila na terase s pripálenou cigou. Jedným očkom som skontrolovala terasu vedľa ale nič. Zayn nefajčil, Louis nenaháňal Kevina.  Obliecť, namaľovať sa nakŕmiť kocúra mi zabralo ďalšiu hodinu a v tom som počula jemné zaklopanie na vchodové dvere.

„ Dobré ránko Christy“ Slušne sa pozdravil Naill. Mal oblečené len pyžamo a župan. Musela som sa zasmiať. „ Dobré ráno sused, poď ďalej.“ Pozvala som ho dnu, vošiel a s trocha zahanbený pohľadom  sa ma opýtal. „ Ako si sa vyspala?“ To budem mať každý deň chlapcov z 1D vo svojom dome? „  Ďakujem celkom dobre, a ty? Prečo si prišiel? Je Louis v pohode?“  Možno že prišiel preto, aby ma vyhrešil za včerajšok, čakala som na odpoveď kráčajúc do kuchyne s Naillom v pätách. „ Mám na teba jednu prosbu, ale je mi to strašne trápne.“  Tak nie, mýlila som sa. Povedal im vôbec Loui čo sa tu stalo? „ Kľud, aj ja som len človek ..počúvam ťa.“ Strašne ma zaujímalo čo chce. „ Máte doma niečo jesť? Zayn všetko zjedol a ja som hladný a o pol hodinu máme odísť na skúšku.“ Rozosmiala som sa no keď sa na mňa  pozrel ako hladný vlk neodolala som. Koho mi asi tak pripomína. Vie moja sestra že 1D býva vedľa nás?  Ukázala som smerom na chladničku „ Poslúž si ja sa musím zbaliť a ponáhľam sa, ale buď ako doma.“  Usmial sa, vrhol sa na chladničku a mňa si viac nevšímal.   Do tašky som hodila foťák, novú pamätovú kartu pre prípad núdze, a dva fotobooky. Do kuchyne som sa vrátila práve keď sa Naill chystal odísť. „  Napapal si sa?“  Bol strašne zlatý, ako cukrík. „ Ďakujem za toto ťa pozývam na večeru k nám, Liam bude robiť špagety.“  Prikývla som a obula som si aj druhú topánku. „ Fajn, tak večer a peknú skúšku.“  Stihol mi zakývať a s dvoma taniermi cerálií a šunky s syrom otváral dvere ich domu.  Naštartovala som a naladila som rádio. Dnes musím prejsť všetky ich pesničky, všetky!

-> Louis <-

Svoju pasáž som odspieval raz, druhý krát a na tretí krát som to vzdal a vyšiel som von z miestosti. Chalani si robili svoju prácu, len Harold stál a čakal. Čaká na to čo mu poviem. Možno to už tuší. Rozvalil som sa na červený gauč a on si sadol za stôl kde boli rozložené pasáže piesne.  „ Louis, povieš mi o tom? Chcem vedieť čo ťa trápi.“ Uvažoval som, celú noc som uvažoval o tom že ak to niekomu poviem dostane sa to vonku. Na druhej strane El sa s svojím novým priateľom nebude chcieť skrývať a potom budem za blbca ja pretože som o tom že viac nie sme spolu nepovedal nikomu. Ani svojím najlepším priateľom. Rozišli sme sa. Jedna veta ktorá to všetko zmení. Usmial som sa. „ Harry dnes za El pôjdem a všetko bude v poriadku, uvidíš tak ako vždy porozprávame sa, dokonca som jej kúpil darček.“  Bol som aspoň trochu presvedčivý? Myslím že väčší zmysel malo klamať rodičom než Harrymu.  Pozbieral na kôpku všetky papiere na stole. „ Prečo si jej ten prsteň nedal na večeri minulú stredu Louis? Nie je to moja vec, ale trápi ma to.“  Tak teraz ma dostal, čo mu poviem? „ Harry, neviem necítil som sa na to, a to že ťa to trápi.. aj ja ťa mám keby sa niečo také dialo s tebou a tvojou priateľkou určite by to trápilo aj mňa. Ďakujem Harry.“  Hľadel pred seba a otočil sa ku mne až vtedy keď mi zavibroval mobil. „ Píše ti El? Pozdrav ju, idem dokonči svoj úsek potom zájdeme do Nando´s nie? Naill bude mať radosť, dnes bol totiž na raňajkách u Christy.“ Pri spomienke na Christy som sa usmieval, ale my sme predsa mali plnú chladničku prečo bol u nej Naill? Zatriasol som nechápavo hlavou.  Harry ale dokonale odbočil od témy a mne z srdca odpadol veľký balvan. Musím to proste zahrať a potom im to poviem raz.  Ostal som sám, vytiahol som z vrecka nohavíc mobil – sms od El. Stále som ju mal uloženú v mobile so srdiečkom. Do  frasa!  Stlačil som tlačítko prečítať a znova som pocítil tu veľkú bolesť. LOUIS MUSIME TO POVEDAŤ MÉDIÁM, JA SA NECHCEM VIAC SKRÝVAŤ. 


Dobrúúú noc!!!!!! :) Zajtra mám prvú prednášku v letnom semestri - nuda bude - budem písať :) 

4 komentáre:

  1. velmi dobree len tak dalej... :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Je to fakt dobrý :D Začala jsem to číst a vypadá to dobře :D Akorát Není to NAILL ale NIALL :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem ;) Ano, potom som opravila a písala už správne, sorry :)

      Odstrániť