London 3o.

Dáte si so mnou hruškový čaj? Sama si ho vychutnávam.. no viete kde bývam nie? tam vedľa ružového domčeka v ktorom kraľuje Ježibaba...  čakám vás :D

„ Áno a to vedľa je jej ..otec.“   Prešiel som tú malú vzdialenosť medzi nami.  Nehovorili nič, pozerali sa na seba a ich oči vyzerali úplne rovnako.   Neprehovoril ani jeden z nás,  Christine stála a dívala sa na otca, potom na mňa. „ Louis ty si to vedel? Preto si ma vzal zo sebou?“  pôsobila zmätene, pokrútil som hlavou. „ Nevedel som že Eleonor je tu, a vôbec záleží na tom?“ Nezáležalo mne nie,  tento týždeň som si chcel užiť aj koncerty, aj moju lásku a potom doma by som riešil El a Jesseho. „ Christine ty mi nepovieš ani ahoj?“ Opýtal sa teraz David. Prehltla a očervenela. Líca sa jej nečervenali pretože sa hanbila, nahneval ju, cítil som to.  Chytil som ju za pás, jej telom prechádzala triaška. „ Čo si to povedal? Ja ..že sa ti nepozdravím?“  Na rukách som cítil celú jej váhu, podlamovali sa jej kolená. „ Christine poďme si sadnúť.“  Otočila sa ku mne. „  Idem domov, prvým lietadlom odchádzam!“ Po lícach sa jej kotúľali slzy, špirálu mala roztečenú a oči červené.  David sa postavil bližšie k nám a položil ruku na Christinine rameno. „ Dcéra moja ty si na mňa úplne zabudla..“  Oči sa mu tiež leskli slzami.  „ Nezabudla som, nemala som na čo zabudnúť .. odchádzam.“ Prinútila ma pustiť ju, škaredo zazrela za otca a prešla späť k stolu. Do frasa!  

Vymenil som si pohľad s El, David sa posadil k nej na stoličku a sklonil hlavu do dlaní. Pomalým krokom som sa vrátil k chlapcom, zbierali sa na odchod. „ ideme za Christine..“ Povedal Naill.  Vzal som si veci, zaplatil a keď sme odchádzali zastavil som sa pri Eleonor a Davidovi. „ David mal by si sa s Eleonor porozprávať.“ Pozrel sa na ňu, potom som sa otočil k nej „ El povedz mu pravdu, ak je on otcom toho dieťatka musí vedieť pravdu.“ Nemohol som mu to povedať ja, aj keď som chcel. Musím teraz nájsť Christine, po desiatych rokoch sa stretla s otcom, a rovno aj s Eleonor. Muselo ju to vziať. Vyšiel som von veľkými drevenými dverami,  začalo pršať.

-> Liam <-

Dvere na izbe Louisa a Christy sa zatvorili rovno pred mojím nosom.  Jej vzlyky bolo počuť aj cez hrubé drevo, čo sa jej stalo? Otvoril som ich, bez klopania.  Hádzala veci do tašky a plakala, všimla si ma. Rozhodila rukami „ Stretla som otca, s budúcou macochou.. idem domov.“     Eleonor bola tu?  Nechápavo som ju zastavil. „ Mám nápad, ale počkaj nebaľ sa.“  Najprv som jej z líc poutieral posledné slzy a zatlačil som ju na posteľ.  Skontroloval som hodiny, ostávajú celé dve hodiny do koncertu, to si poriadia bezomňa. „ Čo chceš robiť?“ Striedavo pozerala na mňa a na svoju cestovnú tašku. Potrebujem si vyvetrať hlavu tak ako ona, a potom odspievame koncert sa ja a porozprávam s  Louisom, zaujímalo by ma či toto bol jeho zámer, mala sa Christy tu v Dubline stretnúť s otcom? Chytil som ju za obe ruky. „ Poďme von..  máme celé dve hodiny, mňa nebudú zháňať a ty aspoň potrápiš Louisa.“ Nesmelo prikývla, potešilo ma to. „ Oblečiem sa, ale rýchlo pretože oni sa určite vrátia.“  Pohladil som ju po vlasoch a odišiel som sa obliecť. Z kufra som vytiahol sivé nohavice, conversy a čiernu budnu s kapucňou. Počkal som ešte chvíľu, odpísal som Danielle na správu, že idem von a nakukol som do izby v ktorej bola.   Stála tam len nohavičkách a podprsenke s vlasmi ako malá morská panna. Jemná čierna čipka sa jej tiahla cez dekolt, nohavičky boli také isté. Pozeral som sa na ňu a ona na mňa,  bez slov.. bez čohokoľvek iného.  Cítil som zvláštnu elektrickú energiu c celej izbe. Liam vpadni lebo to nedopadne dobre! „ J-ja prepáč..počkám vonku.“  Nepovedala nič len sa zachichotala.  Rýchlo som sa spratal a privolal som výťah.   Hneď vedľa vchodu do nášho apartmánu bolo schodisko, ale predsa len bude pohodlnejšie zviezť sa výťahom.  Výťah zastavil a vyšla z neho staršia pani v elegantnom fialovom kostýme. „ Dobrý deň.“ Slušne som sa pozdravil, s perami stiahnutými do čiarky pôsobila prísne. „  Jediný mladý muž ktorý je slušný! Dobrý deň.“ Odpovedala vysokým  hlasom takmer nahnevane,  výťah sa zatvoril  a svetielko ukazovalo že opäť klesá k recepcii.  No super.  „ Niekto nás nahneval? Pomôžem vám?“  Rukami si uhládzala krátke sivé vlasy zopnuté do  dokonalého drdola. „ Och, nie ďakujem..ale tí štyria chlapci čo bývajú zrejme s vami by mohli byť slušnejší! Jeden mi navrhoval rande! No chápete to!“ Spomenul som si na to ako Zayn rád rýpe do Harryho, smiech som zakryl dusivým kašľom, z dverí nášho apartmánu vyšla Christine. „ Aspoň ten výťah je tu načas.“ Skonštatovala, otočil som sa k svetielku ktoré ukazovalo šieste poschodie – to pod nami. Elegantná pani spomínala chlapcov? Mojich spolubývajúcich?  Zdrapil som Christine za rukáv vetrovky a vtiahol som ju na schodisko. Dvere sa za nami zatvorili práve keď sa otvorili tie výťahové a na poschodie vošli chalani. Nechápala ma, vystrašene otvorila ústa už už chcela kričať. Strčil som jej pred nich ruku. Úzky priestor medzi nami sa zaplnil úplne. „ Nehýb sa... svetlo funguje na pohyb nie je tu vypínač..ticho..“ šepkal som, ona čakala.. a chichotala sa.

-> Christine <-

Bola som nahnevaná, hovorila som predsa Louisovi už predtým že ak sa raz stretnem opäť s otcom, tak sa na to musím psychicky pripraviť.  Nejde to len tak postaviť ho predomňa v kaviarni. Nie som na to pripravená. Nie ešte nie. Prezliekala som sa, Liam  chcel ísť von, fajn prechádzku zvládnem.  Lepkavé a uslzené tričko som zhodila dole a potom  aj nohavice, chcem sa prezliecť.  Vošiel dnu a zastavil, skĺzol po mne pohľadom a ja hläpa hlupaňa som si predstavila aké by to bolo keby ma bozkával? Ako chutia jeho pery? Och nad čím to rozmýšľam, červeň mi stúpla do líc. Konečne žmurkol. „ J-ja prepáč..počkám vonku.“   Ospravedlnil sa a odišiel. Musela som sa zasmiať, čo am to len napadlo. Obliekla som si  modrú košeľu, legíny, čižmy pod kolená a do vrecka na tenkej vetrovnke som hodila mobil a nejaké drobné, keby niečo. Keď som sa konečne vytrepala na chodbu Liam konverzoval s staršou dámou, červené svetielko svietilo na 6 – výťah prichádza. „ Aspoň ten výťah je tu načas.“ Pery som roztiahla so úsmevu, no Liam sa mračil.  Chcela som sa opýtať čo je, či som zase niečo spravila zle, ale len ma potiahol za rukáv  a zabuchol za nami dvere.  Začalo sa mi točiť v hlave. Svojou rukou zakryl moje ústa, prečo preboha tak dobre vonia? A prečo sa na mňa díva tými jeho veľkými očami? Chcela som sa pohnúť no pritlačil ma k stene ešte viac.  „ Nehýb sa... svetlo funguje na pohyb nie je tu vypínač..ticho..“  Zachichotala som sa, na chodbe sa ozýval Louisov smiešny spev a komentovanie Harryho.  Liam sa čokoládovým pohľadom vpíjal do mojích očí. Niee... niee.. Christine Carrter si šibnutá prestaň! Liam ľúbi Danielle .. Liam je ten zodpovedný.  Toto neprichádza do úvahy. Opakovala som si posledné vet v duchu ešte pár krát.  Pohol sa až vtedy keď na celej chodbe ostalo ticho, zatvorili sa dvere – chalani boli „doma“.  Pustil ma, zhlboka som sa nadýchla.

Vonku sme vyšli zadným vchodom, maličké studené kvapky mi padali na tvár celú prechádzku. Nohy nás ale nedoviedli ďaleko, len sme kráčali a nehovorili nič. Ak má človek toho druhého rád, chápe aj jeho ticho. Slová ktoré vlastne neboli slová len jemné kvapkanie na mojej kapucni a teplá Liamova ruka v mojej. Nikto nás nepoznal, nikoho sme nezaujímali. Celú tú hodinu na nohách sme len kráčali, sem tam mi stisol ruku, alebo sa len pohrával s mojími prstami, prekrúcal strieborný prsteň po babičke. Louis, spravil to naschvál? Alebo sa znova hnevám a nemám na to dôvod. Eleonor je slobodná ženy, možno bola náhoda že sme sa stretli práve v Dubline. Pred očami som mala smutný Louiho pohľad keď som mu surovo oznámila že idem domov a otcove oči, vlastne boli to moje oči len v zrkadlovom pohľade.. čo mám robiť? 

Liama som odprevadila k aréne kde mali koncert, milióny  nažhavených fanúšičiek nás prinútili vojsť dnu zadným vchodom. Vonku sa zotmelo a my obaja sme boli premočený do nitky. Jeho prezlečú  a upravia maskérky ale ja vyzerám hrozne. Ešte chvíľku som sa prechádzala sama.. potom som to vzdala  a prezvonila som Paulovi, aby ma pustil dnu. Musím sa porozprávať s Louisom, odkedy poznám chlapcov z One direction, odkedy si každý deň spievam ich songy a odkedy moje srdce patrí len Louisovi je všetko zle.. všetko ostatné je zle.