nedeľa 19. februára 2012

London 2o. B


Konečne! :)  snáď milíon krát  som ju prepisovala, ale hotovo. Nech sa lúbi .. :)  Reakcie - dole.. ďakovala... a všimli ste si to? Nie? Čítajte pozorne! 

-> Louis <-

Počúval som pozorne každé jej slovo. Pôsobilo to na mňa ako story z dobre prešpekulovanej telenovely.  Bil ju, mlátil za každý názor ktorý sa mu nepáčil. Prestal keď zistila že je tehotná. Jej posledná veta povedaná cez vzlyky ma priviedla do rozpakov. „  Nechcela som nič z tohto,  nechcela som zničiť tvoj život a vôbec by ma ani nenapadlo že to skončí bitkou. Mám ťa rada Louis, išlo mi vlastne o to, že ak poviem Jessemu že som tehotná s tebou bude sa báť a nechá ma na pokoji, ale potom sa mi začala páčiť myšlienka že moje dieťa je vlastne tvoje dieťa. Prepáč mi to.“  Nebol som nahnevaný. „ El, chceš mi povedať že to dieťa je jeho?“ Maličká iskrička v mojej hlave ma prinútila začať rozmýšľať o tom že budem šťastný. „ Nie, pamätáš si keď som bola na Floride, fotiť letnú kolekciu pre ten čínsky magazín? “  Nesedelo to, vôbec mi to nesedelo. Videla môj neveriacky pohľad. „ Spala si s ním ešte keď si chodila so mnou.“ Suché konštatovanie, jednou rukou ma pohladila po ruke. „ Prepáč mi to,  pokračovanie zajtra, chce sa mi spať. Prídeš? Prosím.“  Nechcel som ju viac vidieť, nechcel som počuť to čo ma bolelo. Vrátili sa mi spomienky ktoré som prežíval vtedy, keď som ju ľúbil.   „ Ten fotograf? David Carrter?“ Prikývla. „ Louis príď zajtra prosím ťa.“  Nemohol som. „ Eleonor koľko je tých s ktorými si spala? Koľko krát si ma podviedla?“  Stoličku som položil pod okno a odišiel som. Na chodbe ma ale čaká Christine s tým najúprimnejším srdcom aké som poznal.

Všetko, bez detailov kto je otcom dieťaťa a že Jesse je násilník som cestou domov povedal Harrymu a Christine.   Rozprával som o tom ako ma podvádzala. Celý ten čas som Christy stískal ruku a ona sa striedavo usmievala a mračila. Potešilo ju tak ako mňa že sa to skončilo takto. Neskončilo,  aj keď som mimo hry, Jesse nemá právo mlátiť El, nie je to jeho majetok.  Harry nás nechal samých pred domom v aute.  „ Ideš ku mne dozadu?“  Opýtala sa ma Christy, no vtedy som už jednou nohou bol vzadu. S problémom som sa prepchal úzkou škárou medzi prednými sedadlami.  Hlavou som tresol do svetielka na strope auta, zapálilo sa. „ Svetožiara? Si anjel?“ Rukami som sa oprel o opierky na zadných sedadlách. „ Chcem byť tvoj strážny anjel.“  Potiahla ma za kapucňu silnejšie než som predpokladal, až tak že som skončil na jej kolenách. " Christy ľúbim ťa a už nič nestojí v ceste našej láske. Žiadne dieťa, žiadne chyby... len ja a ty. Myslíš že zvládneš nápor fanúšikov ako priateľka Louisa Tomlinsona?"  Sladko sa usmiala, vzala môj mobil a na twiteri napísala odkaz v mojom mene -> Yes, I´m in love with her.  I love you Christine Carrter. Bozkávali sme sa ešte veľmi dlho.  

-> Christine <-

Hneď vo dverách ma čakal krik. „ Ako si to predstavuješ?   Stále bývaš v mojom dome, trochu úcty si nezaslúžim?“  Takýto krik pre to že som nebola doma jeden deň? „ Prepáč mi to mama, už som tu a nikam neodchádzam.“   Sveter som hodila na stoličku a vytiahla som  paradajku. Začala som si ju krájať na mesiačik, keď som si všimla že na stole, za ktorým sedela mama boli položené dve šálky nedopitej kávy. „ Odkedy Ria pije kávu?“  Opýtala som sa mami.  Prestala čítať článok v časopise a usmiala sa na druhý pohár. „  Vidíš nie si doma, nevieš že James sa dnes ráno nasťahoval.“ Prehltla som nasucho, vzala som tanierik s paradajkami a odpochodovala som do izby.

Bol večer, chalani v štúdiu a James u nás. Neporadilo sa mi ešte dostať sa dole do obývačky, nestretla som sa s ním. Vyzliekla som sa a vliezla som do sprchy.  Čerstvé a voňavé kvapky sprchového gélu pôsobili blahodarne.  Horúca voda zaparila zrkadlo. Hlavu som mala čistú, teším sa na spokojnú noc. Louis nebude otec, a my si môžme užívať celú našu lásku. Nedám ho nikomu!   Pochytilo ma však tušenie že som sa z príbehu o El nedozvedela všetko, však to nič ja to z neho vytiahnem. 
V dlhých pyžamových nohaviciach a tielku s potlačou bieleho jednorožca som sedela na posteli so zapnutým twitterom.  Niečo zaškrabalo na okne.  Nereagovala som, možno to bol kocúr možno Kevin alebo nejaký kaminok? Dokonca sa mi to možno len zdalo vonku predsa prší. Napísala som tweet -> Yes, I´m in love with him.  Skontrolovala som ešte profil Carmen, o pár dní sa vráti a konečne budem mať s kým lietať po meste.  Znova sa ozval zvuk od okna, teraz to bolo klopkanie. Presunula som sa a otvorila som balkónové dvere. „ Hej suseda, vieš ako mi to dlho trvalo vyliezť tu a ty neotváraš.“ Obvinil ma a v tom momente som sa ocitla v jeho náručí. V ruke držal koniec starého lane, ten druhý bol priviazaný o časť zábradlia môjho balkóna. „ Zlatko zas ten nešťastný strom?“  pobozkal ma rýchlo, vlasy mal celé premočené od dažďa. „ Poďme dnu, si celý mokrý.“ Vošiel, pretiahol si tričko cez hlavu  a šibalsky sa usmial. „ Nebude ti to vadiť že?“  Posadil sa na moju posteľ. „ Nie je to fér vieš, si tak strašne sexy.“  Neváhal a s vycerenými zubami pokračoval. „ Zjem ťa, môžem?“ Zaútočil na moje ucho, používal zúbky. „ Louis šteklí to.“ Ocitla som sa priľahnutá jeho polonahým telom, z vlasov mu padali kvapky na môj vankúš a vlasy. „ Si šteklivá?“  Prechádzal mi po odhalených rebrách. „ Niee nerob, prosím naozaj.“ Jeho smiech a nálada bola tak nákazlivá že som na nič iné nemyslela. Podarilo sa mi prehupnúť sa tak aby som sedela na jeho bedrách. Z vlasov som stiahla gumičku, padli dole až na Louiího bruško, muselo ho to štekliť. Vyzeralo to ako keby mi čítal myšlienky.  „ Kto tu koho šteklí?“ Potiahol ma za vlasy k sebe. Moje mäkké bruško sa teraz dotýkalo toho jeho pevného. Navzájom sme si skúmali pery.  Jedným jediným ťahom rozopol moju podprsenku a hodil ju na zem, plamienky v očkách začali naberať na intenzite vtedy keď som ho bozkávala po bruchu a jednou rukou som rozopínala gombík premočených nohavíc. Ruky si založil za hlavu, spokojne zavzdychal a šepol „ ľúbim ťa.“   Venovala som mu milión bozkov na bruško, tváril sa tak spokojne.  Vonku bola  čierna tma, v izbe svietila len maličká lampa.  Naše hranie a naťahovanie by pokračovalo keby sa neotvorili dvere na izbe. Stál v nich chlap s ryšavými vlasmi  a veľkými modrými očami. Louis potichu zanadával a prehodil cezomňa deku. „ Prichytení inflagrante? A to sme sa ani nezoznámili.... Som James, ty budeš zrejme Christine. Toto keď sa dozvie mama.“  premeriaval si mňa a Louiho...  

13 komentárov:

  1. Veľmi pekné ešte jednu :))))

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ty kokossss :D Zaujímavé ! tešim sa na dalšiu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Čo sííííííííí :D :D Jak sa smejem :D :D Óóóóóch!!! Opaltilo sa mi čakať :-p Hh... A počúvla si ma, ďakujem ♥

    OdpovedaťOdstrániť
  4. týýý :D zase raz niečo úžasné :) a do riti, toto asi nedopadne dobre :D:D

    OdpovedaťOdstrániť
  5. a inak ešte otázka :P čo či sme si všimli? :D:D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. je tam jedna vec :D tú si treba všimnúť, ale nemôžem vám prezradiť viac :D

      Odstrániť
    2. co sme si mali vsimnut? :O plssss povedz :(

      Odstrániť
  6. David Carrter? ..Christine Carrter?? ...toto bude zaujimave ešte :D ..inač ten James sa mi už teraz nepači :D ..inač časť užasna zase :) -Raduliatenko-

    OdpovedaťOdstrániť
  7. JO !!!! Raduliatenko - jediná si si to všimla? :) :D :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. očividne :D:D ..jooj jaka som zvedava na pokračovanie že čo tam vymsliš na to :D

      Odstrániť
  8. omg, ved ten fotograf má take iste priezvisko ako Christine!! Carrter.. žeby, jej otec? :O a je to krááásne :)

    OdpovedaťOdstrániť