London 16.

Naťahujem? Ale keď ja musím!! potom by som tu rovno napísala to k čomu sa chcem dopracovať a nemalo by to zmysel :)   Trošku som to dnes pretiahla, pekné čítanie ...

O pár týždňov..... 

-> Christine <-

 Nastavila som zaostrenie na foťáku. „ Prosím ťa tvár sa trošku normálne.“  Prekrútil oči  a usmial sa tak že odhalil svoj strojček na zuboch. Keď si to uvedomil  zahanbene sklopil oči.  Vyzeral tak smiešne. „ Snažím sa.“  Skonštatoval, stlačila som maličký čierny gombíček.  Z Každej strany bolo počuť len cvaak cvaaak cvaaak.  Nastavila som ho ako modela a prvé dve gombičky košele som sa snažila rozopnúť.  Bohužiaľ mi to moje  úplne ľadové ruky neumožňovali. „ Ukáž ja to spravím.“ Zdvihol hlavu, bol príliš blízko. Zažmurkala som trošku rýchlejšie ako obvykle a odstúpila som. Rozopol sa sám. „ Výborne teraz trošku nakloň hlavu do ľava.“   Cítila som sa ako totálna profesionálka, a on bol dokonalý model. „  Ešte ma budeš dlho trápiť?“   S úsmevom som prikývla a znova som cvakla.  Vo foťáku zábery vyzerali fakt dobre, uvidíme v počítači. „ Nie Naill už sa môžeš zapnúť.“   Poslušne si zapol gombičky a prikradol sa za mňa.  Myškou som klikla na  otvoriť súbory, a čakala som.  Pamäťová karta foťáku otvorila priečinok, a bohužiaľ aj posledný mesiac života ktorú som  sa snažila mať pevne zatvorenú.

Boli to len 3 dni! Najkrajšie tri dni aké som mohla zažiť. Nehnevala som sa pre to, že bude otec. Stáva sa to, mohlo sa to stať snáď Liamovi, alebo Harrymu. Hnevalo ma jedine to že mi to nepovedal.   Keď som si ten večer vypočula odkaz  od Eleonor utiekla som. Najprv som bola nahnevaná na ňu, ale po uvedomení si že dieťa by malo vyrastať s otcom som to pochopila a neriešila viac. Trápila ma však moja hlava,  ako sa „odmilovať“ ?  Nemôžem ho ľúbiť, nikdy mi nebude patriť, má rodinu!  Alebo aspoň takto by to malo byť.   Musí sa o nich postarať. Liam sa mi to ešte v ten večer snažil vysvetliť. Pochopila som, nie som z tých ktorí zničia niečo, čo nadobúda život.  „ Nemôžem sa s ním priateliť, teraz to ešte  nejde.“  Objal ma ako ozajstný priateľ.   Nik iný mi tu doma neostal, spolužiaci zo školy ku mne blízko nemali, Carmen  o pár dní odchádzala za otcom do Európy.   Keď som sa od Liama odtiahla, jeho tričko bolo premočené mojimi slzami.  Poslala som ho domov. Celú noc som pozerala von oknom. Svetlo z vedľajšieho domu  sa vynímalo na trávniku, nezhasol, celú noc svietil.  Na druhý deň som zo seba spravila človeka a rozhodla som sa že si nájdem prácu.  Po otvorení dvier ma na zemi prekvapila kytica krvavo červených ruží.  Vzala som ich aj s obálkou ktorá bola priložená a v kuchyni som ich vložila do vázy. So smutnými očami som sa vybrala hľadať prácu, šťastie stálo na mojej strane, toto mal byť nový začiatok.  Malá kaviarnička na rohu našej ulice potrebovala servírku. S radosťou som  po dohode odchádzala od majiteľa, zastavila som sa v obchode, kúpila som nealkoholické šampanské. Dnes máme čo s Viktorom oslavovať.  Dom sa leskol ako nový, trávnik bol pokosený, dofajčila som ďalší balík cigariet a na nočnej prechádzke som totálne premokla.   Ďalší deň to aj tak vyzeralo, našťastie do práce som mala nastúpiť až v pondelok, horúčka ma prilepila o posteľ.  Keď ma mama videla uplakanú, s kruhmi pod očami  v posteli zhrozila sa, no viac sa nedialo nič.  Každú jednu noc som spomínala na to ako chutili jeho bozky.  

„Táto vyzerá dobre, aj táto pozri.“ Hlavu mal položenú na mojom ramene. Fotky vyzerali fakt dobre.  Preklikávala som ich, zatiaľ čo som spomínala na Louiího.   S Naillerom sme boli sme v našej pivnici, spravila som si tu menší ateliér. Veľa svetiel, biele plátno a pokoj od života. Naill bol jediný s kým som bola ochotná sa baviť. Nepýtal sa ma na Louisa, neobraňoval ho, len sa smial a napchával ma jedol. Každé ráno ma odprevadil až ku kaviarni, bála som sa toho že sa začne mánia ohľadom – Naill z 1D má novú priateľku, ale zatiaľ bolo všetko v poriadku. Pár pohľadov a priateľských viet mi venoval niekedy aj Harry.  Občas som sama seba prichytila ako myslím na to, že sa Harryho pýtam ako sa má Louis, ale nikdy sa tak nestalo.  Každý večer som skontrolovala twitter, žiadne nové tweety som nenašla. Keď sa chalani objavili niekde v televízií  Louií vyzeral byť vysmiaty a šťastný. Po prvých pár sekundách skontrolovania som prepla kanál. 

Blížila sa polovica prázdnin, fotky boli v príprave upravovania. Ráno mama odišla do práce so slovami že sa večer musíme o niečom porozprávať. Nevadilo mi to, zaujímala som sa o to čo chce, posledné dni sa mi zdalo že sa viac usmieva, pár krát bola na rande a naozaj ožila.  Pár minút pred deviatou som dorazila do kaviarne, narýchlo som vypila hrnček čiernej kávy s cigaretou potom som si okolo pása uviazala ružovú zásteru a otočila som tabuľku na dverách na OTVORENÉ.

-> Louis <-

„ Toto bol Louis z 1D, budúci otecko.“   Moderátorka ukončila svoj pozdrav divákom, klapka sa zaklapla, červené svetielko z kamery zhaslo. Postavil som sa s úsmevom som poďakoval všetkým okolo a odkráčal som do šatne. Keď som za sebou zatvoril dvere konečne som mohol odhodiť aj svoj úsmev.   Takéto živé vstupy robila táto televízia každú nedeľu s jedným členom 1D, bol som rád že toto bol môj víkend a ja to mám za sebou.   „  Louis tak ako bolo?“ Opýtala sa ma hneď Eleonor.  V legínach a bielom tričku, vlasy jej padali na ramená sedela s preloženou nohou na stoličke. Jemne sa krútila zľava doprava. „  Dobre, ako ti je?“  Odpovedal som kľakol som si k nej a ruku som položil na jej malé vyčnievajúce bruško. Vedeli to moji rodičia, vedeli to jej rodičia. Nikoho ale netrápilo ako sa cítim všetci sa tešili na bábätko. Chalani museli znášať moje nálady, Harry sa snažil uťahovať si so mnou tak ako niekedy ale nešlo to.  Dospel som alebo som úplne mimo. To si myslel Liam, ale ja som nikdy nebol taký ako on. Nebol som ten poslušný a kľudný chlapec. Niesom pripravený na to starať sa o dieťa.  Dvere šatne sa otvorili dokorán a dnu vošiel Jesse. Keď ma videl kľačať pri El nechutne sa zasmial. Úsmev z tváre zmizol aj El, postavila sa.  Spravil pár krokov, vtisol sa medzi mňa a El a chytil ju za lakeť. „ Ideme domov.“   Nepozrela sa na mňa, nedala najavo nič. Neozýval som sa, raz som protestoval proti tomu ako sa k nej správa a chytil ma pod krk. Nikomu som nič nepovedal, nemá to zmysel. Mal som ale plán, keď sa to dieťa narobí vezmem ho aj s El, a odídem navždy. Chalani zatiaľ o tom nevedeli ale tuším nebudú nadšení.   Ako každý večer som kúpil ruže a položil som ich  pred Christinine dvere aj s kartičkou na ktorej bolo napísané „ Prosím len sa porozprávajme!“   

Večer  som sa rozhodol skúsiť niečo nové. Posadil som oproti sebe Zayna a otvoril som fľašku whisky. Nikdy v mojom živote by ma nenapadlo že práve ja budem skúšať alkohol.  Naill sa k nám pridal po pár kolách, Harry bol s  Liamom von.  Po druhej vypitej fľaške sme sa začali nudiť  tak som zdvihol telefón. „ Harold Styles –hik- kde –hik- si?!“   Hlasná hudba prekrikovala jeho hlas, po chvíľke som to vzdal. Na ulicu sme vyšli v obyčajných bundách s kapucňami na hlavách.    Chlap ktorý strážil dvere klubu si nás obzeral vyzeralo to sľubne, pre istotu som sa tváril vážne, aj keď sa mi nezdalo že sa mi to podarilo. Z otvorených dverí sa vyhrnul hustý obláčik cigaretového dymu zmiešaný s alkoholickým opojením.   Naill sa rehotal ako divý, Zayna zbalila dlhovlasá blondínka a ja som sa pretláčal k baru.  Mám snáď halucinácie? „ Eleonor čo  robíš v bare?“ Dívala sa na mňa smutne, so strachom. Odkedy sme sa rozišli nebolo to viac to usmievavé a bláznivé dievčatko. V očiach mala strach.  Zmenila sa tak ako ja.  Jesse začal po pár mojich upozorneniach a komentároch k pobytu v tomto prostredí na El prostestovať. Keď som ju chytil za ruku a ťahal von, dobehol ma ....