London 32.

Ja fakt neviem ako sa vám mám ešte poďakovať, nemám slová.. bez Vás by táto poviedka nebola taká ako je!! Ďakujem !! Ste úžasné že čítate tieto moje výplody fantázie. 

Už som sa rozhodla..mám koniec...ale ešte sa k nemu musím dopracovať :)  ale nesmiete sa na mňa hnevať za to ako to bude, osud - viete on to tak zariadil a Di mi to odklepla tak sa teším :) 

 Odomňa je to pre dnes všetko,  užite si to.. školákom prajem pekný deň v škole a východniarom pekný deň prázdnin :) Krásne 1D sny  

-> Christine <-

Po dlhom týždni v Dubline, dvoch koncertoch som sa vyskákaná,  uzmierená a kvalitne unavená trepala domov s chlapcami. Ich šofér Jack nás vyhodil pred domami.  Veselo som vystúpila a vytiahla som len jedinú bielu tašku.  Chalani sa trepali s kuframi, Liam odomykal dvere.

Zvyšok týždňa v Dubline sme strávili nakupovaním, Louis si domov niesol päť párov nových bačkoriek*,  v obchode s doplnkami som každému z nich kúpila malý darček.  Zrkadielko, zo zadnej strany ho zdobila britská vlajka  a jeho veľkosť  presne sadla do vrecka som kúpila Zanovi,   plyšový hamburger ktorý sa vkladá do chladničky a reaguje na svetlo a po otvorení chladničky kričí – POZOR TÁTO OSOBA VÁM VYPAPKÁ CELÝ OBSAH CHLADNIČKY. Keď ho Naill zbadal smial sa ešte hodinu  a stále chodil otvárať apartmánovú chladničku.  Tešilo ma že sa teší, Harry dostal knihu –  1oo nápadov na úpravu kučeravých vlasov a my sme museli poskrývať všetky nožnice aby to nedopadlo dobre.  Louis sa v jednom obchode pozastavil nad obalom na mobil v tvare oranžovej mrkvičky s obrovským úsmevom. Keď ho chalani prinútili ísť si zaskákať na detskú trampolínu a on sa na to veľmi bavil odbehla som si a kúpila som mu ju. Síce mu do vrecka teraz mobil nevojde ale potešilo ho to.  Večer som mala trochu času keďže One Direction sedeli na preplnenej autogramiáde v centre, tak som sa vybrala pohľadať darček pre Liama. Chodila som po obchodoch dobré 2 hodiny ale až keď som natrafila na maličký strieborný mikrofón – prívesok na mobil  dlho som váhala či to nie je príliš veľa, či som to neprehnala no po špekulovaní som ho predsa len kúpila.  Keď som mu ukradla mobil a vrátila som mu ho už s príveskom prižmúril oči vtisol mi pusu na líce a odišiel telefonovať s Danielle.  Na konci septembra odchádzajú na turné, tak nech na mňa nezabudnú.

Zakývala som im, Louisovi som poslala vzdušný bozk a zasunula som kľúčik do dverí. Pred odchodom som nechala pootvorené dvierka pre kocúra a granule položené na stole, aby ho James nezabudol nakŕmiť.  S úsmevom som vošla do domu hodila tašku a zarazila som sa hneď ako som zabuchla dvere. Moment.. chýba starý tmavomodrý koberček v predsieni.. skrinka.. chýba tu fotka mňa, mami a Rii ktorú som dala zväčšiť a zarámovať ako obraz. Chýba stojan na kabáty.. čo to? Prešla som do obývačky nebolo tam nič. Ani pohovka, ani stolík s telkou ani sklenená skrinka s pohármi a maličkosťami.  Jediné čo tam ostalo boli závesy, ktoré boli starostlivo zatiahnuté.  Horné poschodie  bolo tiež úplne prázdne.  V mojej izbe ostal statív na ktorom bol položený biely papierik, otvorila som ho „ Foť ďalej kráska fakt ti to ide.“  Prehltla som nasucho, čo je to dopekla?   Ostávala mi kuchyna, z bundy na chodbe sa ozývala zvučka môjho mobilu, ignorovala som to. Kuchyňa bola prázdna úplne, maličkosti ktoré tu boli porozkladané po celej izbe mi chýbali, chladnička, umývačka,  drevené skrinky boli  odmontované, v strede izby ostala len stolička na ktorej bola položená krabica.   Z vrecka som vytiahla cigaretu a roztrasenými rukami som si zapálila až potom som si čupla a zodvihla vrchnák.  Slzy mi zaliali oči, čo za sviňa toto mohla spraviť? Ako sa to mohlo stať?  Veľký chumáč bielych chlpov a znova lístoček „ Nemám rád mačky.“  Prudko som si potiahla s cigarety a posadila som sa na studenú dlážku. Ruky sa mi triasli tak že som mamine číslo vyťukala správne až na tretí krát.

„ Mama ...vykradli nás.“  Zhíkla ale oznámila mi že za hodinu a pol im to letí domov, mám zavolať políciu a ísť ku babke.  Kľúče od auta bývali v skrinke, ktorá visela na chodbe, a keďže som viac nebola určite nemám už ani auto. Vyťukala som číslo na políciu a meravými krokmi som prešla k dverám na vedľajšom dome.  

-> Liam <-

„ Idem s Naillerom do Nando´s potrebujem normálne jedlo čaute.“ Tresli dverami hneď ako si zložili  kufre.  Zayn s Harrym sa pustili do video hry, ja som len sedel a smial sa keď sa jeden z nich pomýlil a náhodou mi kolo pingpongu nevyšlo.  Volala Danielle „  Macko, o hodinu končím nepozrieme si nejaký film ? Spolu? Sami dvaja?“  Spokojne som sa usadil v kresle. „   Nájdeš si na mňa čas? Bude mi potešením tráviť večer s vami pani dokonalá.“ Zasmiala sa mi do ucha tým jej zvonivým smiechom.  Niekto zazvonil na zvonček pri dverách. „ Dannie počkaj.. Styles choď otvoriť.“ Naozaj sa mi nechcelo, sedel som nohami prehodenými cez operadlo a za hlavou som mal vankúš. „ Nemám čas zabíjam Zayna.“ Zaškeril sa, musel som sa postaviť a ísť.  Danielle mi zatiaľ šepkala do telefónu názvy filmov ktoré by chcela vidieť.  Prsty som obtočil okolo kľučky na vchodových dverách a potiahol som.  Keď som ju zbadal zľakol som sa „ Danielle prepáč zavolám ti.“ Zložil som a vtiahol som ju dnu, protestovala. „ N-nie nemôžem...Lia..Liam je Louis doma?“ Hapkala cez slzy, to dievča prelialo toľko sĺz odkedy nás pozná že to až nie je pekné.  „ Poď dnu  a vysvetli mi prečo plačeš.“ Pokývala hlavou a striasla moju ruku z jej. „ Niee prídu policajti.“ Policajti? Prečo?  Obul som sa a vyšiel som za ňou von. „ Louis išiel do Nanda s chalanmi,  poď sem.“ Potiahol som ju k sebe. Na ulici zaparkovalo čierne novinárske auto. No tak toto je zlé. „ Christine musím ísť dnu, inak sa nevyhneme otázkam.“ Prikývla a otvorila dvere ich domu. Vošiel som, nebolo tam nič..ani len koberce. „  Čo to preboha je?“   V skratke mi rýchlo povedala čo sa stalo, keď sa na ulici ozvali policajné majáky. Ja som vedel že ten James bude hajzel, ale až takýto?  Odľahlo mi ale pri pomyslení na to že sa nič iné nestalo, mohlo to dopadnúť inak keby Christine ostala doma. Objímal som ju, a keď som ju chcel chytiť za ruku mala pevne zovretú päsť. „ Ukáž, otvor..“  Otvorila ruku a na dlani mala čosi biele? „ Čo je to? Oh..preboha..“ Kocúrove chlpy, ozvali sa kroky a búchanie na dvere. Strhla sa a privinula sa ku mne ešte bližšie. „ Neplač, Christine zvládneš to povedať polícii? Alebo mám ja?“ Prstami som zotrel slzy z jej ľadového líca a otvoril som dvere.

 Sedeli sme v policajnom aute, dom bol obkľúčený vyšetrovateľmi a policajnými psami. Poručík Salvatore sa pýtal na všetko, na jej vzťah k mame, kde bola. Kde sa nachádzala jej sestra, ako dlho s nimi James býval a ako sa správal.  Po tejto poslednej otázke  sa Christine otočila ku mne. „ Liam..prosím počkaj ma vonku.“ Nemôžem odísť, ona ma teraz potrebuje. „ Nejdem preč, hovor prosím ťa.“  Bolo mi jasné že niečo skrýva.  Počúval som ju slovo po slove. James ju obchytkával a dával jej nemravné návrhy. Vyhrážal sa, celá sa triasla a ja som ju objímal. Na okienko auta zaklopal Louis, napísal som mu správu nech hneď príde, ale  mesto bolo preplnené novinárov tak sa zdržali, ako naschvál. 


* bačkoriek -  aké smiešne slovo, ale keď som písala napadlo ma práve ono, tak som ho použila, veď viete aké nosí bačkorky Louií nie? :D :D