London 19.

Užite si to !  Ja som sa fakt snažila, mám pocit že mi tieto romantické pasáže veľmi nejdú.   zajtra pokračujeme..... dobrú noc .. s mrkvovými snami a pásikovaným pyžamom ;)

-> Christine <-

„ Ale nemysli si že keď si dobitý ako pes bude všetko v poriadku.“   Pritisla som pery na jeho líce.  Zrazu som bola kompletná,  moje srdce bilo pre Louisa a v odraze jeho očí som videla to isté.  Stále tu boli komplikácie, bola tu El ale toto všetko som posunula dozadu aspoň pre túto chvíľu. Nikto nebude ubližovať mojej polovičke srdca, nesmie. „ Christine, odpustíš mi? Klamal som, ale bál som sa že zdupkáš keď budeš počuť čo sa mi stalo.“ Viac sa na mňa nepozeral, ľahol si na vankúš a prstom prechádzal po mojom predlaktí. „ Myslíš si že teraz nezdupkám?“ Odtiahla som sa trošku ďalej. „ Nepustím ťa, niečo vymyslím, viac si svoj život bez tvojej prítomnosti neviem predstaviť Christine.“ Prsty obtočil okolo môjho zápästia a pritlačil. Posadila som sa, tak aby som mu sedela chrbtom, stále držal moju ruku.„ Louií ale to dieťa je tvoje, musíš sa o neho postarať.“ Svojím telom okopíroval zo zadu moje, hlavu si oprel o moje rameno. „ Nehovorím o dieťati, budem otec a budem sa snažiť byť dobrý otec, ale nemilujem ju nebudem šťastný ak ma budú tlačiť do toho aby som s El býval.“ Nadýchla som sa zhlboka a opatrne som sa o neho oprela. „ Sľúb mi to, že sa o neho postaráš,  nemôžem žiť s výčitkou že som rozbila rodinu.“  Pozrel sa mi do očí, bolo jasné že zvažuje všetko, ale toto nemôžem žiadať, v prvom rade je podstatné to dieťa. Nemôže za to že sa to stalo, ono je nevinné. „ Sľubujem,  ale ty mi sľúb tiež niečo.“  Prikývla som a keď som sa k nemu pritisla ešte bližšie vzdychol od bolesti. „ Prepáč,  áno? Čo ti mám sľúbiť?“  Náznak úsmevu ma prinútil usmiať sa tiež, bude to dobré?  Začal pomalým bozkom, musela som byť opatrná, bolí ho líce, oko a tú rozťatú peru asi trpí ale sám si za to môže. Moje ruky na jeho krku ho prinútili prestať. „ Sľúb mi že ma budeš bozkávať aj s rozťatou perou a ..“ Nedopovedal, opatrne s miernym ostýchaním som sa na neho nalepila. Rukami ma objímal a v tej chvíli sme boli len my dvaja a nič zlé. 

-> Louis <-

KONEČNE! KONEČNE!  Je možné takto milovať?  Ústa som mal opuchnuté, ale bolo dôležité že je tu a odpustila mi. „ Christine?“ Po krátkom bozku som si ľahol a ona sa schúlila na moje brucho. Jej vlasy som mal pod nosom, šteklili ma. „ Louis?“  Odpovedala vážne a pritiahla si prikrývku ku krku. „  Dal by som si mrvku.“   Rozosmial som ju,  natriasala sa posteľ ale aj my dvaja. Môj úsmev pretrvával keď mi vyhrnula tričko a nechtom mi začala prechádzať po bruchu a kresliť si rôzne tvary. „ Ty nie si hladná?“  odmietavo pokrútila hlavou.  „ Pôjdeme dole?“ Vážne som mal chuť na mrkvu, takú voňavú a chrumkavú.  Prekvapila ma keď sa natiahla na stolík a z malej bielej mištičky vytiahla tenučký plátok mrkvy.  Strčila mi ho do úst a opäť si ľahla. „ Počul som že si začala chodiť do práce, dnes nepôjdeš však?“ Zrazu som si nevedel predstaviť minútu bez jej spoločnosti. „  Nailler nedostane večeru, všetko prezradí, musela som si dnes vziať dovolenku,  deň strávení v posteli s tebou ale za to stojí.“  Hladkal som ju po chrbte, začal som uvažovať o tom či môj žalúdok zvládne niečo teplé.  

Vytiahol som Christy z postele a spolu  s spojenými rukami sme zišli dole. „ No vitajte už sme si mysleli že ste sa tam zazimovali ako zajace?“    Zayna humor neprešiel ani po pretancovanej noci.  „ Odkedy zajace v zime spia?“    Zasmial sa Naill, Zayn sa zatváril urazene tak po ňom Naill šmaril vankúš.  Harry s Liamom zišli dole tiež,jeho pohľad na naše držanie sa za ruky bol čudný, zdvihol obočie a odplával do kuchyne.  Christy sa posadila k Naillovi  na zem. Liam čakal že za ním prídem, tak som šiel. Stál opretý o stôl a pozeral sa von oknom. „ Ako to včera dopadlo s Eleonor? Odviezol ju Paul domov?“  Zasmial sa, nebol to ale spokojný smiech, pôsobil nervózne. „ Louis ako si to predstavuješ?  Že zrazu bude všetko v poriadku pretože tu Christine prišla a odpustila ti? Nemyslíš na Eleonor?“  Postavil som sa k nemu, ale on odstúpil a škaredo na mňa zazrel. „  Myslím, záleží mi na  nej, odpovedz mi na otázku, odviezol ju Paul domov?“  Mám ho rád ako brata, ale niekedy ma jeho starostlivosť privádza do šialenstva.  Otočil sa ku mne, chytil ma za ramená a hnusne povedal „ Nie musel ju odviezť do nemocnice.“ ....