pondelok 13. februára 2012

London 8.

O 3 týždne

-> Christine <-

Celučičké dva týždne som strávila s chlapcami. Ranná káva u mňa, obed v Naillovom obľúbenom Nando´s  a večeri sme trávili v zadnej terase. Vonku bolo prijemných 15 stupňov.   Občas sa k nám pridala moja sestra, tá si veľmi dobre rozumela s Naillom. Najväčšiu srandu sme z toho mali mi dvaja s Harrym. Pohľad na vychutnávajúceho Nailla a večne hladnú Riu mi spôsoboval záchvaty smiechu. S Louiím som sa osamote nerozprávala od posledného večera u mňa. Prebrali sme snáď všetky príčiny rozdochu a Danielinho správania  a ráno keď po prebdenej noci odchádzal zdalo sa mi že všetko chápe.  Novinárom povedal pravdu a od tohto dňa to bola uzavretá téma. Medzitým ako som bola v agentúre, fotila som nenásytného kocúra alebo chalani nahrávali novú pieseň  stihla som prečítať všetko potrebné na internete. Poznala som ich trošku lepšie.  Posledný júlový týždeň sa moja mama vrátila z Ruska, sestra mala zbalený kufor a ja som bola na vážkach či ísť na dovolenku alebo ostať doma. Prácu som mala dokončenú, zaslúžený oddych po nafotení viac ako dvoch tisícok záberov sa mal dostaviť čoskoro. Dokonca som dostala pochvalu za portréty.  1D mali trochu viac práce pretože sa začalo ich turné.   Rozhodla som že ostanem doma, taký oddych mi bude stačiť.  Mama so sestrou si užívali Kanárske ostrovy.  Prešlo pár nudných dní.

Bola streda, z rúry voňala zapekaná krkovička s plnenými zemiakmi. Také som dostali pokyny od Nailla – dnes prídu na dva dni domov a dostali chuť na domáci obed.  Tešila som sa ako malé dieťa že ich uvidím. Chýbali mi! Za tých pár týždňov som si na ich spoločnosť jednoducho zvykla.  Ostávali mi necelé tri hodiny. Osprchovala som sa, natrela som sa voňavým jahodovým mliekom, vlasy som nechala voľne rozpustené. Prichystala som stôl a ešte som stihla otočiť najbližšiu kaviareň s kamarátkou Carmen.  Keď som ju po mesiaci konečne videla naozaj som sa tešila. Porozprávala som jej o nových susedoch. Keď som si všimla čas na veľkých hodinách ktoré viseli na  červenej stene musela som sa ponáhľať. S Carmen som sa rozlúčila so sľubom že ju s chlapcami zoznámim.   Odomykala som dvere a snažila som sa prečítať sms ktorú mi poslala sestra. Mali sa dobre, ostával im ešte celý týždeň oddychu. Niekto mi zakryl oči studenými rukami. „ ooooo Naill čakala som že prídete ale takto..“ Otočil ma k sebe. Nebol to Naill. Jeho pohľad bol tak prijemný a plný zvláštnych iskričiek.   Dival sa mi do očí. Prestala som dýchať. Tento chlapec mi tak neskutočne chýbal. Chýbal mi jeho smiech a nádherný úsmev. „ Kde sú ostatní?“ Opýtala som sa.  Tešila som sa na všetkých, na to ich doberanie sa, vtipkovanie a hašterenie. Neodpovedal, jemne zdvihol kútiky svojich úst vtlačil ma dnu do dverí a....... 

Začína sa mi to páčiť! :) úplne  by som písala nonstop .. ale nejde to mám povinnosti.  Zajtra však do školy nejdem, necítim sa na to ( :D :D )    čiže budem písať :)  

3 komentáre: