London 17.

Nech sa páči!!! :)  Dúfam že sa bude páčiť, nápady do komentárov...  Inak aj vám lezie na nervy to sneženie? U nás od rána padajú maličké husté vločky :( ja už chcem teplo..:(  

-> Louis <-

„ Tak ty mi budeš kradnúť frajerku?“  Ako raz dávno aj teraz som pocítil jeho prsty na mojom krku.  „ Nemožem –hik- za to že je tehot –hik- ná!“ Zakričal som na neho a snažil som sa dostať opäť na nohy. Chlap mal o dve hlavy viac ako ja, a jeho váha zrejme presahovala tú moju. „ Ty idiotský buzerant to decko je moje!“  Držal ma ako bábiku, kopal som nohami, keď ma konečne pustil dopad na tvrdú zem nebolel.  Vzal Eleonor za ruku a kráčal späť ku klubu. Hladina alkoholu  v mojej krvi klesala ale cítil som sa stále horšie. Postavil som sa, trochu ma motalo ale vedel som čo spravím. Po pár nestabilných krokoch som Jesseho chytil za bundu, on sa otočil a ja som mu vrazil.  Päsťou presne do nosa. Nebol by to on keby mi to nevrátil. Prečo som pil?  Mohol som sa brániť, takto som úplne bezmocný. Chuť krvi v ústach som pocítil už po jeho druhej rane. „ Tak chlapček sa chce biť! Tak tu máš!“  Znova sa zahnal päsťou  a ja som a ocitol na studenom mokrom chodníku. Rukou som si prešiel po čele,  niečo lepkavé a teplé, bola to krv?  Z klubu vyletel Zayn s Naillom.  „ Človek ťa chvíľu nechá samého a pozri sa čo stváraš.“ So smiechom ma Zayn zdvihol zo zeme. „ Musíme sa pohnúť –hik-  za pár minút sú tu novinári.“  Posadil ma do taxíka, dopredu sa posadil Naill, Zayn ma chytil pod ruku. Nevedel som kam sa vezieme, krv som mal všade.  „ Za-hik-yn El tam nemô –hik- nemôže ostať.“ Protestoval som, prikývol, pozrel sa na Nailla. „ Zavolaj Paulovi aby vyzdvihol El, potom Harrymu, nech prídu domov za nami.“  V hlave som mal taký veľký zmätok,  slaná chuť  krvi na perách kontrastovala s alkoholom v mojom žalúdku. „ Nikdy mi viac nedovoľte piť prosím.“ Naill telefonoval, zastavili sme na križovatke na červenej.  Taliansky taxikár sa otočil,  každé druhé otvorenie očí mi ho rozdvojovalo. Hlas mal prefajčený „ Nieste vy chlapci z One Direction?“     Zayna neprekvapila jeho otázka. „ Prosím vás nevolajte paparazzov, potrebujeme sa dostať domov.“ Ešte chvíľku sa na nás díval ale prikývol a pustil si hlasnejšie rádio, auto za taxíkom zatrúbilo. Pohli sme sa.

Ťahali ma hore schodmi do izby. „ Ja chcem ísť za Chris-hik-tine.“  Domov sa dovalil aj Liam s Harrym.  Najprv si zo mňa uťahovali, ale keď videli moju rozťatú peru, črtajúci sa monokel a veľa krvi prešlo ich to. Dlho som rozmýšľal, teda dá sa vôbec to že som ležal  a obmieľal stále dookola o Christy a spieval si nazvať rozmýšľaním? Starostlivý Liam do mňa napchal aspirín a pohár vody. Nepamätám si ako som zaspal.

-> Christine <-

Nohy mi začali tŕpnuť,  pomrvila som sa tak aby som si kolená mohla pritiahnuť k sebe.  Keď som prišla domov z práce čakala ma večer a mama za stolom.  Bola jemne nalíčená, ružovkastý lesk na perách jej ubral pár rokov. Blond vlasy mala v veľkých vlnách položené na pleciach. „ Mami tak čo sa deje? A nehovor že nič, vidím to na tebem si iná.“  Odpila si z mätového čaju, ktorý voňal na celý dom. „ Dcéra moja, chcem ti povedať že mám priateľa.“ Začala som kašľať. „ Prosím?  Ako dlho už?“ Otca mama vyhodila pred desiatimi rokmi, odvtedy som ju s žiadnym chlapom nevidela. Očami prechádzala po stole, napravila  obrus ktorý ho prekrýval a podala mi soľničku. „ Osoľ si to, ja som na to zabudla.“  Soľničku som vzala a položila späť na stôl. „ Mami neodbočuj od témy, ako dlho?“   Pozrela sa na mňa. „  Už rok,  mrzí ma to že ti to hovorím takto neskoro, ale stojím pred veľkým rozhodnutím.“  Zaklipkala som očami a napichla si ďalšiu cestovinu. „  Stále ťa počúvam, to že si nám to nepovedala no  aspoň teraz sme sa to dozvedeli, aký je?“   Vložila som vidličku do úst. Mama sa postavila a kráčala po kuchyni. „ Si dospelá, tvoja sestra je tiež už veľká. Onedlho si zbalíte kufre a ja tu ostanem sama, preto som vám to nepovedala, ale teraz Christine dúfam že to pochopíš,  Jamesa veľmi skoro spoznáš, bude tu s nami bývať.“  Prestala som žuť, čo? ČO? „ MAMA?“

Od môjho rozhovoru s mamou prešlo pár hodín,  volal mi Harry. Jeho hlas bol vyplašený. Našťastie presunúť sa do ich domu mi trvalo presne tri minúty aj s obliekaním čiže mi bolo jedno že je vonku tma a prší.  Síce s pochybnosťami ale predsa som išla. Sú to moji kamaráti, mám ich rada, aj keď...  Liam vošiel do Louisovej izby ku mne. „ Určite ho netreba odniesť do nemocnice?“  Posadil sa ku mne na zem, potichu šepkal. „ Nie, bude v poriadku len ho bude bolieť hlava.“  Potichu sa zachichotal. „ Nevadí ti to že si tu Christine?“ Sklopila som oči, veľké mokré kvapky bubnovali na parapetu. „ Som v pohode, ale to neznamená že sa s ním budem baviť keď otvorí oči.“  Nepovedal viac nič, presedel tam so mnou ešte pár minút. Potom odišiel do svojej izby, čakala ho tam Danielle.  Louis vyzeral ako sociálny prípad. V krátkom tričku a s zmaľovanou tváričkou. Bolo mi ľúto čo sa stalo,  prečo to riešil alkoholom?  Toto nie je ten chlapec do ktorého som sa zaľúbila.  Otočil hlavu na bok a ďalej spal, až do rána. Očami som prešla každučičký centimeter jeho tváre. Mala som nutkanie dotknúť sa jeho krvavej pery, no bála som sa že ho prebudí bolesť.  Studené obklady nepomáhali, monokel vyzeral čoraz horšie. S tichým smiechom som sa neho pozerala a predstavovala som si ako sa bude tváriť keď mu predtým ako pôjde von budem nanášať môj make-up pod oko. Chcem ho, chcem byť jeho. Budem bojovať. " Ale ešte ťa máličko potrápim." Sama pre seba som povedala potichu a ľahla som si na kraj postele. Jeho vôňa mi vrazila do nosa okamžite.