London 2.

S plným bruškom po obede sa mi bude písať dobre hlavne o Naillerovi, nie? :D  ... Dobrú chuť !

" Nemyslíš to vážne že? Vieš kto sme? Našimi plagátmi je oblepený celý Londýn! No tak!" Rozkrikoval sa Louis, ale ja som vážne nevedela čo a vlastne kto stojí predomnou a ešte lepšie býva vedľa nás! " Dobre dobre počkaj, vy že ste 1D?"  Listovala som cez môj playlist, nie tam neboli. V meste som nebola dlhý čas keďže kaviareň aj rýchle občerstvenie som bola po ceste do školy. Väčšinu času trávim v prírode, v parkoch. Môj zmätený pohľad ich rozosmial. Ozval sa blond chlapec s očami modrými ako letná obloha. " Chalani skúsme to inak..."  začal spievať "  Now I´m climbing the waaalls, but you don´t notice at all...." Päť lahodných hlasov sa k nemu pridalo a spievali. V živote som tú pesničku nepočula, ale páčila mi sa.  Cítila som ako mi ťahá na nohy. Huňaté, biele ponožky neboli dostatočná ochrana aj keď bola vonku takto krásne. Chalani prestali spievať.   " Keeeeeeeevin !" Vrieskal Louis keď Viktor letel s holubom v papuli cez malé dvierka dnu do domu.  Nechápavo som sa na neho pozrela a potom mi docvaklo. " Ouu... ja musím, inak bude po ho...Kevinovi, Ahojte."   Vletela som do dveri. Vybrala som sa hľadať to biele stvorenie ktoré mi zrejme práve pohnevalo susedov.  Pár schodov na poschodie som zvládla raz dva, dvere do môjho kráľovstva boli pootvorené presne na veľkosť akou sa dokázal Viky prepchať dnu.  Z dolého poschodia sa ozýval buchot. " Nezatvorila som balkón?" s hundraním popod nos som sa otočila späť k schodom, zídem dole a zavriem ich lebo to kocúrisko zase niečo zožerie.  Zastavil ma pohľad na kučeravého chlapca ktorý držal v ruke papierové vrecúško, za ním stál Louis. " Zachránila si môjho Kevina?" Jeho pohľad bol taký sklamaný a smutný až mi ho prišlo ľúto. " Takže to ste búchali vy? Ehm..nie práve sa o to idem pokúsiť." Otočila som sa a vtedy som si uvedomila že stojím v pyžame s potlačou ružových lízaniek, strapatá a predpokladám že mám odtlačok od vankúša ešte stále na líci a to je už obed! a v mojom dome stoja dvaja chlapci ktorých pozná celý svet. Očervenela som až po korienky vlasov a otvorila dvere do izby. Posteľ bola rozostlaná, na skrini svietili dva veľké škrabance od Viktorových pazúrov a hore na najvyššej poličke trónil Kevin. " Keeeevin!"  Pozná ten chlapec aj iné slová?"   Louis vzal holúbka do ruky a nahnevane kráčal späť dole k balkónu.  Viktor sa driapal po záclone, teda už sa to nedalo nazvať záslonou. Kučeravý chlapec mi podal ruku. " Prepáč, on Louis je na Kevina trochu citovo  naviazaný. Inak som Harry."  Vtisol mi jemnú pusu na líčko. Hovorila som že som si predtým pripadala ale debil? ako sa mám cítiť teraz? Do kelu! " Teší ma, Chris." Díval sa mi priamo do očí a ja som ostala bez slov, A čo teraz? Stáva sa mi častejšie že než nad niečím rozmýšľam je to vonku a moja veta potom nedáva zmysel. " Dáš si raňajky?"  Zase sa to stalo, Spomenula som si na suché tousty a moju kávu ktorá ostala ktovie kde. Harry sa usmial a zišiel dole po schodoch. " Nie ďakujem máme skúšku... ale rád by som.. no veď to je jedno ešte sa uvidíme suseda."  Odišiel a ja som počula zvuk zatvárajúcich  sa dverí. Dnes mal byť výnimočný deň? Usmievala som sa ako slniečko vyluxovala som celý dom, ale ani ma nenapadlo ísť si zapáliť. Čo ak ich znova stretnem? 

O 16.3o sa domov dotrepala moja sestra. Najprv elegantne vyjedla celý obsah chladničky a potom vyhlásila že ide k starej mame lebo je ešte stále hladná.  Mama dnes príde až v noci má pracovnú večeru.  Znova bolo v dome počuť len mňaučanie nespokojného Viktora a hučanie môjho počítača. Prelistovala som twitter ale nenašla som nič dôležité a tak som do googlu hodila názov skupiny mojich susedov. Milióny odkazov ktoré mi našlo som začala preklikávať jeden za druhým, možno sa niečo dozviem. Ostala som riadne prekvapená že neviem čo sa deje v meste kde žijem.   Na fotke ich prvého albumu som spoznala Harryho, Louisa a Zayna.  Potom som sa dočítala že sladký hnedooký chlapec je Liam, a blondiak je Naill.   Smiala som sa na faktoch a keď som sa dostala k fotke Hai Louis I am here! your Kevin. Šlo ma rozpučiť od smiechu, ľahala som si na zem a pučila som a dobrú polhodinu. Kevin bol viac populárny ako Justin Bieber. Ako som ostala ležať na zemi Viktor sa pritúlil ku mne. Bola som unavená z upratovania a začínala ma neskutočne bolieť hlava.  Po štyroch som sa dovliekla do kuchyne, potrebujem vodu lebo umriem. Zazvonil znoček a ja som cítila  štyri labky na mojej hlave. Kocúrovi som poslúžila ako odrazový mostík pretože trielil k dverám.  " Teraz sa musíš postaviť a ísť sa pozrieť kto zvoni!" Prikázala som sama sebe  a naozaj som sa postavila a kráčala som. Zvonček zazvonil ešte raz počkala som pár sekúnd a otvorila som dvere. " Ahoj.." Usmial sa na mňa. Stála som s otvorenými ústami a dívala som sa do jeho zamatových očí.

Kritiku dole :) ďakovala... idem zo seba spraviť človeka, možno pôjdem vonku...ale určite dnes ešte nejaká časť bude <3 byee byee