London 1.

Vidíte ten obrázok? Ten Vám trošku priblíži o čom to bude :)  moje milované direction-love-rky!   Taktiež ma pochytila infekcia One direction,  a to keď mamka videla chytila sa za hlavu a okomentovala to asi takto " Preboha máš 2o rokov a si na vysokej ako môžeš počúvať takých pubertiakov!"   Tak som ju sfúkla - Nie nemám ešte dvadsať, a čo že sú pubertiaci! sú takí mackovia..  na mačkanie a pučenie ( ďalšia moja úchylka - tmavé očká  a dlhšie vlasy ma dostanú do kolien a je jedno koľko mám rokov!)  späť k príbehu.  Vlastne načo ešte reči - čítajte!

              Bolo skoro 11 hodín keď som sa vytrepala z postele. Dlhšia doba, ktorú som trávila doma mi začínala preliezať cez hlavu už poriadne. Skončený semester znamenal presne 4 mesiace voľna a nová stáž. Budem si užívať len ja a môj foťák.  Nenazdala som sa ako a prešli prvé dva týždne, samozrejme čo som robila? Dospávala. Fotografická univerzita ktorú navštevujem mi veľa spánku neposkytuje, čiže sa to snažím dospať takto.  Na kuchynskej linke mi mamka nechala pripravené raňajky a studenú kávu s odkazom  " Pekný deň slniečko! nezabudni na dnešok!". Milujem ju - tú kávu, ale na čo som nemala zabudnúť? Neviem budem musieť mamke poobede zavolať.  Spolu s hrnčekom som sa došuchtala k stolu, posadila sa a výhľad z okna ma prekvapil.   Kde to som? Je toto vážne to mesto v ktorom som vyrástla? Londýn? a vonku svieti slnko? to naozaj? Prvé čo mi prebehlo mysľou - dnes je výnimočný deň!  A ak nie, tak si ho taký spravím.   Keďže moja milovaná mamka vyhlásila že nemôžem len tak ležať a skoro štvrť roka nerobiť nič, mám si hľadať prácu.  Zadívala som sa na fotobook na stole. Najnovšie fotky ktoré som fotila sa dostali do rúk známemu anglickému časopisu a páčili sa im. Nefotím ľudí, nemám na to. Milujem fotenie zvierat.   Väčšinou fotím prírodu  a veci okolo nás, niekedy mi zapózuje sestra a niekedy je mojou hlavnou obeťou náš kocúr Viktor.  Moje telepatické myšlienky ho prinútili obšmietať sa mi okolo nôh a potom skočil rovno na okno a spolu so mnou sa neveriacky díval von.  Na teplomer som sa radšej  nepozrela, nemôžem predsa očakávať zázraky.  Znova sa vo vedľajšom dome niečo dialo, dievčatá pobehujúc okolo  schodov skákali a pišťali ako o život. Zrejme máme nových susedov. Inak ulica vyzerala úplne ticho a prázdno. 


S spokojným úsmevom som na seba navliekla veľký sivý sveter a cestou na zadnú terasu som sa zastavila  v izbe.  Bola celá moja,  moje milované veci a hlavne obláčik vône ktorú som tak milovala. Z kabelky som vytiahla cigaretu a zapaľovač a kráčala som von.    Keby moja mamka vedela že fajčím asi by som sa obesila na šnúrke od foťáka v pivnici.  So smiechom som otvorila dvere, vonku naozaj nebolo najteplejšie.  Sveter som privinula tuhšie k svojmu krku, Viktor  sa prechádzal po parapete a tváril sa ako neskutočná šelma keď sa vrhol na holuba ktorý sa opaľoval na zábradlí.  " Ohh Kevin odleť!"  Ozval sa škrekot z  vedľajšej záhrady. Je to nevýhoda bývať v radových domov, človek nemá súkromie.   Boli to noví susedia ktorých som si nestihla všimnúť keďže som 2 týždne len spala a jedla.   Stáli tam dvaja chlapci, mohli byť tak v mojom veku?  Najprv mi pohľad venoval chlapec, ktorému hnedá štica padala do očí a veľké oči s dokonalým úsmevom  prebodávali môjho kocúra. "  Tvoja mačka chcela  zožrať môjho holuba!"   Jemne a s údivom som nadvihla obočie, kto to preboha je?  Druhý chlapec  sa otočil a  začal sa smiať ako blázon. " Kevin ale odletel no tak Louis! Mal by si sa predstaviť našej novej susede a nie hneď ju obviňovať, požičiam ti zapaľovač?"  Natiahol sa že mi pripáli cigaretu.  Louis, ako som sa z tých dvoch viet dozvedela to s kyslým výrazom na tvári komentoval. "  Dievčatá nie sú pekné keď fajčia!" Vyplazila som ju jazyk a zapálila som si sama. Obláčik bieleho dymu sa vznášal okolo mňa.  Stále som sa pozerala na dvoch chlapcov ktorí mali zábavu z môjho kocúra a ich holuba Kevina. Kto dáva meno holubovi?  Louis sa díval do oblohy a slnko mu svietili rovno do očí, jeho vlasy chytili nádych zlatého piesku a takú farbu som ja milovala.  Tok mojich myšlienok prerušil tmavovlasí chlapec. " No fajn takže si zrejme jediná ktorá nevie kto sa vedľa teba nasťahoval suseda."  Potiahol si z cigarety a dym fúkol smerom ku mne. Toto sa mi sníva? Kto sú a čo si to o sebe myslia? Z vnútra ich domu bolo počuť gitaru a spev.  " Volám sa Zayn a toto je Louis ... teší nás.." Díval sa na mňa ako keby na niečo čakal. " Som  Chris, teší ma." Usmiala som sa a rannú cigaretu som hodila do popolníka.  Chlapci stáli a stále čakali. " No tak žiadna reakcia ty nevieš kto sme? Nebudeš kričať?" Začala som si pomaly spájať veci, ráno húf dievčat kričiaci pred vedľajším domom, teraz takéto spôsoby. " Budete nejaká nová hviezda?" Snažila som sa typnúť si, no o tomto fakt prehľad nemám.  " Ty..ty....ty fakt nevieš kto sme?"  Zrazu na balkóne stáli piati chlapci a dívali sa na mňa ako na debila Presne tak som si vtedy pripadala. "  Sme ONE DIRECTION!!!!" Cítila som ako sa mi roztiahli zreničky, kto je to?


 Komentáre  a kritiku dole ;)     Idem teraz niečo vykúzliť na obed, hádam nevybuchneme. Pekné čítanie...