London 32.

Ja fakt neviem ako sa vám mám ešte poďakovať, nemám slová.. bez Vás by táto poviedka nebola taká ako je!! Ďakujem !! Ste úžasné že čítate tieto moje výplody fantázie. 

Už som sa rozhodla..mám koniec...ale ešte sa k nemu musím dopracovať :)  ale nesmiete sa na mňa hnevať za to ako to bude, osud - viete on to tak zariadil a Di mi to odklepla tak sa teším :) 

 Odomňa je to pre dnes všetko,  užite si to.. školákom prajem pekný deň v škole a východniarom pekný deň prázdnin :) Krásne 1D sny  

-> Christine <-

Po dlhom týždni v Dubline, dvoch koncertoch som sa vyskákaná,  uzmierená a kvalitne unavená trepala domov s chlapcami. Ich šofér Jack nás vyhodil pred domami.  Veselo som vystúpila a vytiahla som len jedinú bielu tašku.  Chalani sa trepali s kuframi, Liam odomykal dvere.

Zvyšok týždňa v Dubline sme strávili nakupovaním, Louis si domov niesol päť párov nových bačkoriek*,  v obchode s doplnkami som každému z nich kúpila malý darček.  Zrkadielko, zo zadnej strany ho zdobila britská vlajka  a jeho veľkosť  presne sadla do vrecka som kúpila Zanovi,   plyšový hamburger ktorý sa vkladá do chladničky a reaguje na svetlo a po otvorení chladničky kričí – POZOR TÁTO OSOBA VÁM VYPAPKÁ CELÝ OBSAH CHLADNIČKY. Keď ho Naill zbadal smial sa ešte hodinu  a stále chodil otvárať apartmánovú chladničku.  Tešilo ma že sa teší, Harry dostal knihu –  1oo nápadov na úpravu kučeravých vlasov a my sme museli poskrývať všetky nožnice aby to nedopadlo dobre.  Louis sa v jednom obchode pozastavil nad obalom na mobil v tvare oranžovej mrkvičky s obrovským úsmevom. Keď ho chalani prinútili ísť si zaskákať na detskú trampolínu a on sa na to veľmi bavil odbehla som si a kúpila som mu ju. Síce mu do vrecka teraz mobil nevojde ale potešilo ho to.  Večer som mala trochu času keďže One Direction sedeli na preplnenej autogramiáde v centre, tak som sa vybrala pohľadať darček pre Liama. Chodila som po obchodoch dobré 2 hodiny ale až keď som natrafila na maličký strieborný mikrofón – prívesok na mobil  dlho som váhala či to nie je príliš veľa, či som to neprehnala no po špekulovaní som ho predsa len kúpila.  Keď som mu ukradla mobil a vrátila som mu ho už s príveskom prižmúril oči vtisol mi pusu na líce a odišiel telefonovať s Danielle.  Na konci septembra odchádzajú na turné, tak nech na mňa nezabudnú.

London 31.

   Aj u vás sneží? :(   a to  mi tu pod Tatrami sme nemali už vôbec sneh, ešte včera , a teraz? :(  zas je bielo.. joj!

Ženy moje!!!! Chcela by som vás všetky objať, veď tie vaše komentáre toto je nemožné.--ste dokonalé! najdokonalejšie na svete! Milujem vás!

One Direction - Moments :)

Dúfam že sa bude páči, stále sa neviem rozhodnúť ako pokračovať.. špekulujem, bude Liam zamilovaný?  Hope you like it! :)

-> Louis <-

Liam do arény prišiel až tesne pred koncertom a rovno sa zastavil pri mne. „ Bol som s Christy, je v pohode... nejde domov.“ Odľahlo mi, mobil ktorým som poslal už asi stú smsku som odložil do šatne. Hromadné objatie od mojich najlepších kamarátov mi padlo vhod, na pódium sme všetci piati vyšli s úsmevom a dobrou náladou, teda aspoň to tak vyzeralo.  V hlavne som si prehrával tóny  ďalšej pesničky.  Naill sa vznášal ako kozmonaut, Zayn žmurkal na fanynky pod pódiom a ja? Ja som mal zjavne spievať. „ Louis.. spievaj!“ Štuchol do mňa Harold  tak som začal Some things gotta get loud...Cause I'm dying just to know your name ....And I need you here with me now. Cause you've got that one thing. Keby som to tak dokonale nepoznal určite by som bol falošný, vôbec som sa nesústredil. 

London 3o.

Dáte si so mnou hruškový čaj? Sama si ho vychutnávam.. no viete kde bývam nie? tam vedľa ružového domčeka v ktorom kraľuje Ježibaba...  čakám vás :D

„ Áno a to vedľa je jej ..otec.“   Prešiel som tú malú vzdialenosť medzi nami.  Nehovorili nič, pozerali sa na seba a ich oči vyzerali úplne rovnako.   Neprehovoril ani jeden z nás,  Christine stála a dívala sa na otca, potom na mňa. „ Louis ty si to vedel? Preto si ma vzal zo sebou?“  pôsobila zmätene, pokrútil som hlavou. „ Nevedel som že Eleonor je tu, a vôbec záleží na tom?“ Nezáležalo mne nie,  tento týždeň som si chcel užiť aj koncerty, aj moju lásku a potom doma by som riešil El a Jesseho. „ Christine ty mi nepovieš ani ahoj?“ Opýtal sa teraz David. Prehltla a očervenela. Líca sa jej nečervenali pretože sa hanbila, nahneval ju, cítil som to.  Chytil som ju za pás, jej telom prechádzala triaška. „ Čo si to povedal? Ja ..že sa ti nepozdravím?“  Na rukách som cítil celú jej váhu, podlamovali sa jej kolená. „ Christine poďme si sadnúť.“  Otočila sa ku mne. „  Idem domov, prvým lietadlom odchádzam!“ Po lícach sa jej kotúľali slzy, špirálu mala roztečenú a oči červené.  David sa postavil bližšie k nám a položil ruku na Christinine rameno. „ Dcéra moja ty si na mňa úplne zabudla..“  Oči sa mu tiež leskli slzami.  „ Nezabudla som, nemala som na čo zabudnúť .. odchádzam.“ Prinútila ma pustiť ju, škaredo zazrela za otca a prešla späť k stolu. Do frasa!  

London 29.

Sedím a píšem.. a píšem.. tak nech sa páči čítajte..:)  pokračujeme ešte dneska, tvrdnem sama doma čiže vás budem spamovať medzi upratovaním a čumením na 1D :)   Alebo čo ideme robiť? nápady? :D

-> Christine <-

Hneď ako sa lietadlo odlepilo od zeme začali mi klipkať oči. Z pravej strany okupoval moje rameno Liam, jeho pravidelné dýchanie ma uspávalo. Louis mi prstami prechádzal po leme tmavých riflí na vnútornej strane stena a tváril sa blažene. Harold s Zaynom oblbovali dve pekné letušky, a Naill mal ako vždy nos zapichnutý v bielej krabičke slaných orieškov.  O pár minút boj s ťažkými viečkami skončil, hlava mi klesla na Louiího.  Uvoľnil mi bezpečnostný pás a tiež privrel oči. „ Zlatko vstávaj  pristávame..“ Jemne ma pobozkal. V ruke držal lyžičku, na kolenách mal roztopenú čokoládu. Povystierala som si chrbát, popraskala kostičky na prstoch.  „ Zobudíme Liama?“  Neváhala som, nechtom som ľahúčko prechádzala po jeho krku, pomrvil sa. „ Hej prestaň lebo budem žiarliť.“ Louis sa zachmúril a keď zbadal že Liam sa preberá postavil sa . „ Skočím na vécko, nejdeš so mnou?“ iskričky v jeho očiach prezrádzali nebezpečnú kombináciu nás dvoch a úzkeho priestoru v lietadle. „ Nejdem, poslúž si.“ Sklamane ma pustil a odišiel. Svojmu suchému hrdlu som dodala pár glgov chladnej Louisovej minerálky a otočila som sa k Liamovi.  Bol hore, mračil sa a nehýbal sa. „ Zle si sa vyspal?“   Neodpovedal, len sa mračil. „ Payne čo je? Už si hore, nesníva sa ti a večer máš koncert preber sa.“ Drgla som do neho, znova na mňa škaredo pozrel. „ Christine daj to zo mňa preč.“   Má snáď na sebe pavúka? „  Ukáž mi kde ten pavúk je?“ Zasmiala som sa a všimla som si Louisovu čokoládovú lyžičku v Liamovom vrecu na košeli. „  Christine nie pavúka tú.. tú lyžičku.“ Vytiahla som mu ju v vrecka a cítila som ako sa Liam uvoľnil. „ Ja ho zaškrtím.“  V tom momente sa Louií vrátil posadil sa, zapol si pás.   Liam ho škrtil pohľadom a ja som sa chytila za brucho pretože soms a nemohla prestať smiať.  Celú cestu do hotela nás všetkých Liam ignoroval, chalani rozdali pár podpisov, fotiek a úprimných úsmevov a celí šťastní sa zložili v luxusnom hotelovom apartmáne.

London 28.

ĎAKUJEM  slniečka moje vaše reakcie sú úžasné a ja si ich vážim,

 piatok aj vy máte takú radosť ako ja?  Dnes prednáška nie je, a ja môžem ísť oslavovať :)

Ráno som strávila hraním sa s blogom, tak páči sa vám takýto vynovený?  Trošku som to poupravovala... mne sa páči, ale tým obrázkom na boku neviem prísť na chuť, musím si len zvyknúť čo už :)  Hore na lište je odkaz Príbeh? tam nájdete pokope všetky časti.

 Užite si víkend, ak mi niekto nezmení plány ďalší diel bude ešte dnes, uvidíme.. len vás prosím neseďte doma za počítačmi - keď je vonku tak teplo :)   Zase kecám, pardon... enjoy !  ( akú chuť som na čokoládu dostala milka..hmm mňam ) 

Arash feat. Helena - Broken angel  si vypekám od rána :D

-> Christine <-

„ Včera, to si bol ty? Žiaden James? Vie Louis že som tu?“  Vydýchla som a znova som sa celá uvoľnila a spustila som hlavu na vankúš.  Liam sa stále usmieval ako slniečko. „ Nevie že si tu,“ Na chvíľku sa odmlčal, ale pokračoval „ James ti ublížil?“  Vedela som že práve toto sa ma bude pýtať, tak zlé to bolo včera? „ Neublížil mi.. snívajú sa mi čudné sny odkedy býva u nás.“  Neveriacky prižmúril oči a posadil sa. „ Ak by sa niečo stalo povieš mi to?“  Istota z jeho očí priam sálala, prikývla som. „ Áno, ak sa niečo bude diať budeš to vedieť ako prvý.“   Znova sa rozžiaril a z nočného stolíka mi podal novučičkú zubnú kefku. Vzala som si ju „ Môžem použiť sprchu?“  Natiahla som si úzke kávove nohavice, Liam ma vytiahol z postele a dal mi pocítiť silu jeho ramien. Pošepkala som mu tiché „ Ďakujem.“  Stlačil ma.

London 27.

Vaše komentáre  mi dodávajú tak strašne veľa pozitívnej energie... neviem čo povedať... obyčajné ĎAKUJEM mi príde príliš suché... Strááááášne stráááášne veľmi vás zbožňujem...♥ 

K novej poviedke som sa zatiaľ nedostala, ale ak ju začnem písať, najprv sa musíme na "porade" dohodnúť o kom, o čom a tak. Ale to má čas... :) tak čítajte.. a kritiku dole! 

 Viem hučím veľa, ale to ja rada :D ak máte nejaký nápad na logo blogu, alebo pozadie kľudne návrhy.. myslím že by to chcelo zmenu, nie? 

-> Christine <-

Nevládala som viac,  s vôňou domu na mňa znova dopadli všetky problémy. Nebola tu Carmen a jej smiech, chýbalo mi Louisove objatie. „ Ty ale vyzeráš..“  Vzal ma ruky, jeho náruč nebola bezpečná, necítila som sa tak. „ Daj ma dole...“ Nemohla som sa hýbať,  nechcelo sa mi. Hlava sa mi krútila ako na kolotoči. „James! Daj ma dole.“  Neodpovedal, ticho kráčal hore po schodoch k mojej izbe.  „ Nerob sa že nepočuješ..chcem ísť dole.“ Ak by som nevládala prejsť, preplazila by som sa. Všekto by bolo lepšie ako jeho ruky. „ Čuš lebo zobudíš celý dom a bude zle.“ Zložil ma na posteli, vrátil sa k dverám a zatvoril ich. Uštipla som samú seba, teraz sa musíš prebrať a vyhodiť ho von!  „ Choď preč... chcem aby si išiel preč..“ Posadil sa vedľa mňa a začal mi vyzliekať sveter, nebránila som sa. Chcela som, ale moje svaly nespolupracovali s hlavou. „ James ďakujem ti za pomoc ale choď preč.“   Pri pomyslení na to najhoršie mi po 
lícach stekali slzy, nechcem ho tu. „  Vypadni!“  Vyzul mi lodičky,  rozopínal nohavice. „ Vypadni!“  Prečo práve teraz keď chcem kričať nejde to?  Zasmial sa a díval sa na mňa veľkými hnedými očami, počkať nemal modré oči? „ James?“  Prinútil ma ľahnúť si a zakryl ma dekou, nevoňala za mnou, som vôbec doma?  „ Nie je ti zle?  Christine?“ Mierne mnou potriasol tak som otvorila oči. „ Nie je mi zle! Chcem spať, prečo to robíš?“  Smial sa, tichým tlmeným smiechom mi podal pohár a prinútil ma napiť sa. „  Christine? Nebudúce nepi bez  nás prosím ťa.“ Zaostrila som, nebol to James? „ Ako som sa dostala tu?“   Odložil pohár a pohladil ma po líci. „ Spi Christine ráno ti to vysvetlím.“  James? Jeho ryšavé vlasy neboli ryšavé a voňal jemne.

London 26.

Múza ma síce nekopla, ale niečo som zo seba dostala... enjoy!

 A musím sa pochváliť ukončeným semestrom, dnes som sa dozvedela poslednú známku, hurá - v piatok oslavujeme!  ( mali ste ma vidieť skákať a kričať keď som sa dozvedela že som tú poslednú najťažšiu skúšku spravila! ) 

London 25.

Odpustite mi, znova som to spravila... ale ja vás ľúbim :)  Dommy, Raduš - Ďakujem :* 

-> Louis <-

„ Nemôže to byť pravda.. toto nemôže byť pravda.“  Musel som ju objať.  „ Zlatko si si istá že je to tvoj otec?“  Tuho ma stískala. „ David Carrter? Fotograf? Kto iný by to bol?“   Zamračil som sa a znova som si prečítal celý článok, tentokrát dokonca

London 24.

 Zabite ma prosím, vážne neviem prečo sa vždy dopracujem až k dokončenej časti takto večer :)     Dosť bolo presladených častí nie? ...  nech sa páči, čítajte :) 

 Samozrejme chlapcom k včerajšiemu večeru gratulujem, zaslúžili si to!   ľúbim vás 1Directionerky moje :)

-> Christine <-

Všetko sa zdalo byť tak dokonalé, jeho jemné pery prechádzali po mojej sánke. Nezmohla som sa  ani na jediné slovo.  Plamienky sviečok sa ligotali v tlmenom svetle.  Všetky vyznania lásky sme odložili bokom. Bez slov ma vzal za ruku a premiestnili sme sa do obývačky. „ Si hladná?“  Stiahol ma za ruku na gauč k nemu. „ Som hladná...po tvojich bozkoch.“  Zasmial sa ale zvážnel  a úzky priestor medzi našimi perami zmenšil na nič.  Pri pohľade na Louisa si každý myslí že je to blázon od narodenia.  Je to blázon, to nepopieram ale vie byť tak romantický ako nikto.  Prerušil  sladké bozky a otvoril zmrzlinu. „ Osladíme si to ešte viac?“   Lyžičku som opatrne chytila nabrala som kopček zmrzliny a vopchala som mu ju do úst, zamľaskal.  Lyžičku mi vzal, a tento raz  ju zapichol do zmrzliny on. „  Otvor ústa miláčik.“  Poslušne som spravila čo mi prikázal.  Nebezpečná zelená zmrzlina na lyžičke sa približovala  príliš pomaly  ale skončila v mojich ústach. „ Hmmm studené a sladké.“ Milujem zmrzlinu a čokoládovú najviac, ale odkiaľ to vedel? „ Vedel si akú zmrzlinu mám rada, odkiaľ?“    Usmial sa a nabral ďalší kúsok. „ Si ako ja, moja verná kópia s dokonalou povahou.“  Moja hlava klesla mierne doľava, tváril sa ako šťastné šteniatko. „   Som tvoja polovička a spolu tvoríme celok?“ Prikývol a znova ma nakŕmil. Pozerala som sa mu do očí a otvárala som ústa.  Po pár lyžičkách som mala ústa ľadové. „ Loui dosť, je to studené.“  To že som pokrútila hlavou sa stalo osudným mojej bielej košieľke. „ Ouu pardon.“    Čokoláda na nej svietila a Louiho pohľad tiež. „   Dáš mi tvoje tričko?“  Začala som si rozopínať gombíky.  Pohľadom skĺzol po mojom odhalenom hrudníku. „ Nebude ti ho treba ...“  priľahol ma a tým sa skončilo jedenie zmrzliny, orieškov a poháre vína ostali nedotknuté.

London 23.

http://www.filmon.com/channel/11 !!!!!!!!!!! 

 Páči sa? :)   Tu sú sľúbené fotky,  dúfam že som sa trafila do vašej predstavivosti ... pripomienky dole miláčikovia, kritiku tiež :)  a ak máte niečo na srdci  nech sa páči ... ♥

Carmen                                                            Christine