Prekvapenie !

Toto prekvapenie vzniklo v mojej hlave počas papania liekov v kombinácii s teplotami. Nemôžem za to že sa mi miešajú dve veci ktoré tak ľúbim! :)   

 Radosť neuveriteľná z toho že normálne sedím a nebolí ma nič, dokonca  nekašlem každé 2 minúty. Ďakujem že ste na mňa mysleli - fakt to pomohlo ;) 

Tánička - snívalo sa mi to - trošku som to upravila :D a aha čo vzniklo .. pre teba ♥

btw - L44 - dnes večer ju dopíšem ak mi nebude zle :)

Otočila som kľúčikom v zapaľovaní už tretí krát a znova nič. Motor len zahučal a znova vyfúkol nahlas s dymom. „ Hlúpe auto.“   Áno, dnes som do školy chcela odísť autom, mal to byť výnimočný deň! A napriek tomu budem musieť ísť peši, alebo autobusom. Pri predstave žltého školského autobusu preplneného nevychovaných detí sa mi v hlave zapla kontrolka – POZOR!  Vystúpila som von, zatresla dverami a pomaly som kráčala smerom ku škole. Vrátil som sa k svojmu dnešnému snu.  

Auto sa mi naštartovať podarilo, dopravila som sa až ku škole a keď som po pár minútovom hľadaní voľného miesta na parkovanie našla jediné vedľa auta Eleanor Calder nálada mi klesla o sto bodov.  Trochu som cúvla a vošla som autom do úzkeho priestoru.  Knihy, ktoré som pravidelne nechávala na vedľajšom prednom sedadle  som dnes nahádzala bez pozretia rozvrhu do hnedej tašky a potom som si ju všimla. Dokonale vyfúkané kučery jej padali na ramená a žiarivo biele zuby cerila na kučeravé dievča ktoré ju sprevádzalo každý deň. Cez zuby sa  mi ozývalo vrčanie. " Tá suka je s mojími chlapcami viac ako ja!"  Motor auta som stále nevypla, hučal a miestami jemným trasením dával vedieť o tom že ešte stále funguje.   Pohľadom som skúmala naďalej spätné zrkadlo. Eleanor poslala kučeravé dievča pre niečo do jej auta po mojej pravici a teraz ostala stáť za kufrom môjho mercedesu sama. S úškrnom na perách som stlačila spojku a zaradila som spiatočku. Pomaličky sa moja noha zdvíhala z podlahy a auto začínalo cúvať.  Keďže môj mozog pracuje rýchlejšie ako moje telo koná – zapracoval na plné obrátky a ja som pustila nohu z spojky úplne a druhou nohou som dupla na plyn.  „ Hahahahahaa ja som ju zrazila...“  Smiech sa predieral z môjho hrdla a pohľady spolužiakov  na parkovisku ma prebodávali.

Od školy ma delila už len jedna ulica. Dnes vôbec nepršalo a keďže slnko nesvietilo tiež nemusela som sa vyhýbať miestam kde dopadali jeho lúče pomedzi konáre stromov. Keď som sa konečne dostala na školské parkovisko očami som prebehla celý priestor a stále som v duchu preklínala svoje auto – prečo práve dnes po takom sne nenaštartovalo! Eleanor tu auto stále nemala, spokojne som vydýchla a pomedzi pár študentov som vošla do budovy. Čiastočky suchého vzduchu sa miešali s rannou vôňou raňajok a kávy z riaditeľne. Prikázala som svojmu mozgu – nedýchať a ľudským tempom som prešla až k učebni biológie. Nebol tu nik, tak som skĺzla na drevenej stoličke čo najnižšie a nechala som svoje myšlienky plynúť k dnešnému poobediu.  Ako dlho sme neboli v lese, ako dlho som necítila milovanú chuť na perách. Chýba mi to, potrebujem to, lebo inak ublížim niekomu a budem to ľutovať.

Z myšlienok ma prebral spolusediaci – a vlastne jediný človek ktorý vedel čo som. „ Ahoj Rosalie.“ Zachytila som jeho voňavku a pomaly som sa posadila normálne. „ Dobré ráno Harold, ako si sa vyspal?“ Byť normálny študent mi nerobilo problém – pretože sa so mnou nik nebavil, všetci si uvedomili že som nebezpečná a bezpečne sa mi vyhýbali – až na Harryho. „ Máš zlú náladu, nebola dobrá noc?“ Najprv konštatoval a potom sa pýtal, pokývala som hlavou na náznak nesúhlasu. Nemôžem, jemu neublížim.  „ Potrebujem sa najesť a budem v pohode, vydržíš to so mnou dnes?“  Zasmial sa na celú triedu, ktorá sa začínala plniť. „ Nebuď smiešna keby si tu nebola tak by som umrel nudou.“ Často robil veci, ktoré som ja pokladala za nebezpečné, ale dnes by si mal vážne dávať pozor. Hladina mojej nálady bola posunutá s nedostatkom živín ale on sa nebál. Oči sa mi leskli ako čierne uhlíky, Harry prstami rozčesával moje blond pramienky a díval sa mi do očí. „ Harold nerob to.“ Upozornila som ho a svoju pozornosť som presunula na pero a papier. Celú hodinu som snažila nakresliť niečo, na čo by sa dalo pozerať.

Harry sa ponúkol že ma vezme domov, hoci býval na druhej strane mesta.  Vzduch v jeho aute mojím chuťovým bunkám nepomáhal, ba priam ma lákal k spáchaniu nechutného zločinu.  Pretrpela som to so zaťatými zubami. Na parkovisku pred domom stálo len moje auto, otec je v práci a brat Edward je ešte určite v škole. Keď som sa chystala vystúpiť a ruku som položila na kľučku dverí zastavil ma. „ Rosalie môžem ísť hore? Prosím?“   Harold bol jediný ktorý videl celý náš dom z vnútra, jediný ktorý zažil môjho nazúreného otca a jediný ktorý pokladal to čo som za dar a nie za prekliatie. „ Nemôžeš, až zajtra keď nebudem hladná.“  Protestoval a jednou rukou ma prinútil otočiť pohľad k nemu. „Nerob to Harold, som nebezpečná vieš to.“  Medzera medzi našimi perami sa stratila a bozk ktorý sa začal jemne som skončila až keď som pocítila jeho krv v mojich ústach. Odtiahla som sa na úplný kraj auta. „ Teraz znova naštartuješ Harry a odídeš čo najrýchlejšie ako sa bude dať, rozumieš ma?“ Zachechtal sa a spravil to čo robil najradšej a mne sa to tak štítilo. Neznášala som ho preto čo robil, ale moje druhé ja ho milovalo a milovalo jeho chuť. „ Napi sa láska, som tvoj môžeš.“  Konečne som sa nadýchla a keď mi presunul svoje zápästie pred ústa cítila som ako sa mi cez ďasná derú von ostré očné zuby. „ Harold prosím.“ Zdvihol obočie a ja som viac neodolala.  Tenučká koža na jeho ruke sa pretrhla pod ostrým mojich zubov a keď som pocítila sladkú krv slastne som zavzdychla. Harry sa len usmial a uvoľnil sa. Mne príval červenkastej tekutiny dodal silu a on, keďže sa nebránil ale uvoľnene sa opieral o volant, užíval si príval šťastia ktorý spôsobil môj jed. Jed najnebezpečnejšieho upíra v meste. 

No nie je "mňam" s tými zúbkami??  oooh :)