London 35.

Ženy moje užite si piatok ! Dúfam že sa vám to bude trošku viac páčiť ako tá časť predtým, som v lepšie nálade, odzrkadlilo sa to aj na tomto dieli :)   Sľubujem vám že toto je posledná zamotaná časť - už budú len a len rozuzlenia  a dobré správy!

Sníval sa mi sen, realizácia v ďalšej poviedke..len neviem ako skončil keďže ma zobudil vŕtajúci sused o 7.oo :(  

enjoy!  

-> Christine <-

Po náročnom privítacom rituály a oboznámení prvákov s pravidlami školy sme sa spolu s Carmen konečne vytrepali von, večerný Londýn ponúkal veľa možností, ale zvolili sme presne tú ako minulého roku – víno, lavičku a Marlborky.  Povystierala som si nohy, odpila som z sklenenej fľaše a vytiahla zapaľovač. „ Budú ti chýbať? Ja som s Naillom v kontakte len cez mobil, ale neviem si predstaviť že nebude mať čas bombardovať ma smskami.“   Budú mi chýbať, príliš som si zvykla. „ No určite,  bolo to krásne leto, ale mám pocit že keď sa končí,  pohlcuje aj niečo zo mňa, zo mňa a Louisa.“ Očakávala pokračovanie, podala som jej teda fľašku. „  Carmen, niesi s nimi tak často ako ja, nevidíš ten rozdiel keď sa pozerá na mňa a keď sa vpíja do očí Eleonor..“ Skočila mi do reči „ a ty zase nevieš prečo sa na ňu tak pozerá, chceš niečo počuť?“ Vrátila mi fľašu, prikývla som. „  Naill mi to povedal, ale ty o tom nevieš..“ Prepichol ma jej prísny pohľad, znova som presunula hrdlo fľaše k perám. Studené víno ma schladilo, ale pritom jemne rozpaľovalo krv v mojich žilách. Carmen pokračovala „  Louis kúpil Eleonor prsteň, ale nedal jej ho.“ Skončila, napila sa a zízala na mňa. „ A čo ja s tým?  Náš vzťah sa nedostal do štádia bavíme sa o budúcnosti, kým som bola  s ním len som plakala.“  Prekrútila očami, typická Carmen. „ Christine hovoríš to ako keby ste sa rozišli!“ Na konci vety zvýšila tón hlasu. Pripálila som si cigaretu a stále som sa pokúšala jej vysvetliť o čo mi ide. „ Mám ho rada, nepopieram to.. ale skrátka vidím to inak, bola som len náplasť za El, vyriešil sa problém Eleonor a on s ňou znova môže byť šťastný.“ Ukradla mi cagaretu, tuho si potiahla a rozkašľala sa. „ Nefajčí škodí ti to.“  

Obe sme sa zasmiali, ale pokračovali sme. „  Chceš aby bol šťastný s Eleonor a tvojou nevlastnou sestrou, alebo bratom?“  Jej pripomienka ma zaskočila, ale fajn. „  Carmen, nevravím že má byť šťastný s El, chcem aby bol šťastný, len mám pocit že so mnou je len z súcitu.“ Prstom mi pichla do rebier a spravila grimasu „ Spával by s tebou len tak? Zo súcitu?“  Bombardovať ma zákernými otázkami, to jej išlo. „ Opýtaj sa ho to!“ Odbila som ju, chuť vína na perách mi dodávala istotu, zlý alkohol. „ Aspoň bol dobrý?“  Začervenala som sa, nikdy sme sa nemali problém baviť o takýchto veciach. „ Bol dokonalý, pozorný, jemný..každý jeho dotyk bol náplasť na to všetko čo sa stalo.“  Na čele sa jej objavila malá čiarka, zjavne rozmýšľala, netrvalo to dlho kým jej hlas znova prerušil ticho prichádzajúcej tmy. „ Bolo vám spolu dobre..“ Nepýtala sa, konštatovala, aj tak som jej odpovedala „ Skončí sa to ich odchodom, uvidíš...“ Viac mi dala pokoj, z tašky som vytiahla tmavomodrú fľašu francúzskeho vína, dopili sme aj tú.

Domov som kráčala pomaly, pešo. Nepršalo, na uliciach sa prechádzalo plno zamilovaných párikov a ja som sa snažila uvažovať o tom čo mám spraviť.   Musím sa venovať škole, pomôcť mame nebudem mať čas plakať a trúchliť za ním. Najlepšie bude ak ostaneme priateľmi. Pár krát som túto vetu zopakovala nahlas sama pre seba, vyslúžila som si za ňu nechápavý pohľad  dievčaťa prechádzajúceho okolo. „ Hej ty.. nie si Christine? Tá čo chodí s Louisom?“ Otočila som sa k nej.  Svetlohnedá ofina jej padala do očí, usmievala sa a podávala mi  papierik s fixkou. „ Dáš mi podpis prosíííím.“ S úsmevom som nechápavo pokrútila hlavou a na papierik som napísala   Christine  Carrter.  Dívala som sa na vlastnoručne napísané písmenká a mala som chuť k nim pripísať ex priateľka Louisa Tomlinsona.  Poďakovala sa a ja som mohla pokračovať v ceste domov.  Chcem to spraviť? Pomôže to? Chcem byť šťastná, keď sa vráti z turné a bude mať záujem a stále ma bude mať trošku rád, budem tu čakať ho, ale pocit že bude zaviazaný a nebude si to užívať ma zmáhal natoľko že som nešla domov ale zastavila som rovno pri jeho dverách.  Ticho som zaklopala. Svietia v kuchyni, určite je doma  aspoň Naill.  Prekvapenie nastalo až keď sa dvere otvorili. Pozrel sa na mňa obrovskými starostlivými očkami a moja ruka musela oblapiť zárubňu aby som ostala stáť na nohách. 

-> Louis <-

 „Liam vyhýbaš sa mi..prečo?“ Ten chlapec sa mi nepozrel do očí celý deň, na skúške spieval, vtipkoval bol veselý ale keď som sa k nemu čo i len priblížil zvážnel a zdupkal. „ Nekecaj, ideme is zahrať hru?“ Naznačil smerom k obývačke, jeho fintu ako obrátiť pozornosť som ale prehliadol. „ Ak sa niečo deje chcem o tom vedieť Liam, povedala ti Eleonor niečo?“  Možno to čo som počul bolo niečo kľúčové a ja by som mal zbystriť pozornosť. Nie však dnes večer, chcem sa rozlúčiť s Christine, musím sa zbaliť a zavolať mame. Neuvidí ma dosť dlho, takto mám aspoň čas ozvať sa jej. „ Nepovedala mi nič čo nevieš, je šťastná že má pokoj od Jesseho.“ Hovoril potichu. „ Nič viac?“ Venoval mi jeden ustarostený pohľad po dlhej dobe, do obývačky sa nahrnul Naill s mobilom pri uchu.  Zamilovane sa usmieval, určite volá s Carmen. „ Áno.. áno..aj ja teba.. odkážem mu to.. dobrú noc“ Otočil sa k nám s Liamom. „ Volala Carmen,  myslí si že  budeme mať návštevu v podobe Christine.“ Vyceril zuby a posadil sa na zem.  O pár  minút si moju pozornosť vyžadovala Eleonor. Škriepili sa s Haroldom o mene bábätka. Vtrhli do kuchyne ako veľká voda. „ Harold sa volať nebude! Potom bude taký nadržaný ako ty!“ Vyplazila na neho jazyk a posadila sa na moje kolená. Cítil som sa ako niekedy, keď sme boli spolu. Pocit Deja vi ktorý sa dostavil s kokosovou vôňou jej vlasov ma dorazil.  Klamem sám seba. „ Tak ako sa bude volať? Emanuel?“  Rýpal naďalej Harry.  Eleonor sa pozrela na mňa a zaklipkala dlhými mihalnicami „ Bude sa volať Louis Junior.“ Počul som dobre? Chce ho pomenovať po mne? To nejde. „ El, to nejde.. potom bude taký nešťastný ako ja.“  Všetci sa na mňa pozreli  s pohľadmi typu šibe ti? Len som zavrtel hlavou. „ Niesi s Christine šťastný?“ Ozval sa zvonček, áno moja priateľka prišla a ja tu s nimi rozoberám čo cítim. Ruky som presunul El na už nie najtenší pás a zosunul som ju zo seba. „ Niesom šťastný lebo nie je šťastná ona.“ Išiel som jej otvoriť.

-> Liam <-

Nemôžem sa vlastnému priateľovi pozrieť do očí. Tajomstvo ktoré som vedel len ja ma ťažilo na srdci, na svedomí hoci to nebola moja starosť.  Louis nie je hlúpy, moju nevšímavosť a uhýbavý pohľad si všimol a snažil sa to zo mňa dostať. Celkom dobre som odolával, menil tému a keď do kuchyne vošla El s Hazzom nechal to tak úplne. Danielle mi písala že dnes večer majú vystúpenie v Londýne, tak som sa rozhodol zájsť za ňou. Predbehol som neveriacky zazerajúceho Louisa a otvoril som dvere v ktorých stála Christine. „ Ahojte...“  pozdravila sa a prepchala sa malou škárou vedľa mňa cez dvere dnu. Louis ju objal a začal ju bozkávať. Krátku chvíľu som sa na zamilovaný párik díval a prišlo mi zle. Keby Christin vedela že dieťa ktoré čaká Eleonor je Louisove a David Carrter je len obyčajná zásterka pred novinármi určite by ho takto nebozkávala. Odkašľal som ich, čím som si vynútil malú pozornosť.

„ Tak ja pôjdem.. a nebuďte dlho hore,“ pozrel som sa hlavne na Louisa „ zajtra skoro ráno odchádzame.“  Prečo im to nemôžem povedať? Prečo ja som ten zodpovedný a chápajúci a Eleonor mi to povedala? Samé otázniky. Zbehol som tri schodíky a ľutoval sa ďalej.  Eleonor ho chráni, ale Louis má právo vedieť to, prečo do pekla práve ja.  Cesta do malého Simple klubu na rohu Londýna mi netrvala dlho, hoci rýchlejšie by to bolo autom.  Danielle sedela obklopená spolutančníčkami, moja prítomnosť medzi toľkými ženami a ešte takto dobre vyzerajúcimi bola smiešna.  Jemné alkoholické nápoje tiekly prúdom a dievčatá sa dobre zabávali. Keď sa väčšia skupinka vybrala na ako to oni sami nazvali „lov chlapov“ na parket ostali sme pri stole už len traja – ja, Dannie a dievča s nakrátko vystrihaným účesom v dosť podguráženom stave.  Na prst som si nakrúcal drobné kučierky kým ona pila jahodový džús. „ Liam ja viem prečo si prišiel.. telefonovala som s Eleonor.“ Táto veta ma potešila, teda nie som sám ktorý vie veľké tajomstvo krásnej modelky. „ Ja ju chápem, má to ťažké.“ Pokrčila obočie a ticho na mňa hľadela. „ Alebo nehovoríme o tom istom?“ Opýtal som sa a pokračoval som v natáčaní kučierok na prst, vznikala z toho celkom pekná pavučinka. „ No zrejme nie, hovorila mi o tom ako sa cítiš.. je to síce podrazácke a mal si mi to povedať sám, ale súhlasím cítim to tak isto.“  Teraz som nechápal ja. Úsmev a jej jamky v líčkach zmizli, tvárila sa vážne. „ Potrebujeme pauzu,  je všetko okej, ale nejak sa nám nedarí pohnpť sa ďalej. Chcela by som s tebou tráviť viac času ale nejde to, mám prácu a dosť podobnú tej tvojej..“  nežmurkal som, prestal som s namotávaním vlasov a pozorne som ju počúval ďalej. „ poznáš ten pocit keď ti niekto chýba ... Nie je to preto, že si ho dlho nevidel, alebo preto, že ste sa dlho nerozprávali. Je to pre ten moment, v ktorom niečo robíš a ty si uvedomíš, že by to bolo mnohonásobne lepšie, keby tá osoba stála po tvojom boku. Nejde to, nedokážem ti ponúknuť a dať to všetko, možno potom keď budem mať dostatok peňazí a čas na to založiť si rodinu.“ Chápal som.  Vetu som si opakoval v mysli ... a pred očami som mal síce Danielle ale s vetou „keď ti niekto chýba a nie je to preto že si ho dlho nevidel.“ som myslel na Christine.  Z myšlienok ma vytrhla frčka do nosa. „  Nerozchádzame sa.. len si dáme pauzu, uvidíme ako to bude ďalej fajn? Ži svoj život a užívaj si ho... verím tomu že sa ešte raz stretneme a bude to iné.“ Usmiala sa pohladila ma po tvári a neviem ako ale podarilo sa jej vytiahnuť ma na parket.   Som slobodný.. slobodný...slobodný...  a s  veľkým tajomstvom.