Directioner princes 2.

Napísala som síce túto časť, ale je o ničom.. pekne sa vrátim k Londýnu môjmu po poriadku, radšej :)  

Napravo hore -> som pridala zobrazenia blogu - celkovo ! Aby som sa ja sama mohla vytešovať :)

Ako čítam tak vám lyžičkovanie ide veľmi dobre! Ale dodržiavate aj ostatné?  Niall- jedenie? Louis -  hovorím všetko čo mám na jazyku? Zayn - zrkadlovanie a Harry - mačky?  Priznávam sa - mne hlavne to čumenie do zrkadla ide najlepšie :D To jedlo no veď aj tak vyzerám, chcem Niallov metabolizmus :)   Keďže som nebola nikde kde sú mačky ale môjho psa často volám Pusi aj bez Hazzu, tak to kompenzujem tým :D 

Aby som nezabudla - maturantom držím palec zajtra a pozajtra ( nestresujte aj hlúpi ľudia ako ja zmaturovali a to dokonca veľmi dobre! až na nemčinu:D hh ) 

Akékoľvek otázky, dotazy, kritiku dole :* pekné čítanie ...xxx

*Zayn*

„ Vitajte, princ Eduard je na raňajkách, odvediem vás do knižnice kde na neho počkáte.“  Otočil som sa okolo svojej osi a musel som sa začať smiať. Vážne sme v Holandsku? Naozaj tu niekedy býva kráľovná Beatrix a jej syn? S Eduardom, jej vnukom sme sa spoznali v Xfactore. Je to v pohode týpek a fakt sa s ním dá dobre zabaviť. Spieva a ide mu to, až tak že skončil hneď za nami na treťom mieste. Fanúšičky šalejú aj po ňom tak ako po nás ale okolo tohto kaštieľa bol kľud. Pri vstupnej bráne, ktorá bola vzdialená od kaštieľa dobrých 2o minút cesty stála stráž, všade samá kamera. Šofér nás vyhodil a dvaja chlapi začali vykladať naše kufre dnu.  Neprítomne som sa rozhliadal okolo seba, potrebujem si zapáliť niekde v pokoji. „ Zayn poď už!“ Zvolal Liam a vošiel s ostatnými chalanmi cez obrovské tmavohnedé drevené dvere do vnútra. Niekto by si mohol myslieť že to tu bude ako v dobe keď králi sľubovali svoje dcéry už pri ich narodení a rytieri bojovali s trojhlavými drakmi ale nebolo to tak.  Kaštieľ pôsobil síce luxusne. Pozlátené ornamenty, kožené sedačky a ťažké závesy z hrubého semišu pôsobili starodávne ale dokonale ladili s modernou stránkou. Knižnica, do ktorej nás doviedol komorník bola preplnená miliónmi starých kníh. Ich voňa starých strán ma šteklila v nose a prekrývala sa s vôňou marihuanovej cigarety. Prstami som prechádzal po pozlátenom obale učebnici španielčiny a keď som pretočil prvú stránku prečítal som meno napísané ladným, krúteným písmom Sarah Juliana Ashmed van Oranje-Nassau.  Meno mi v pamäti pripomenulo Eduardovu sestru Sarah. Vo dverách sa po chvíli zjavil menovaný s cigaretou v ústach a všetkých nás objímal. 

Nie je princ ako princ, tento chlapec bol obyčajný a tak isto strelený ako mi piati. „ Ahojte..Niall ty si schudol? Fešák, Liam ako sa má Danielle? Nepríde za nami? Louis mám pre teba pripravené tony mrkvy tešíš sa"  Harrymu postrapatil vlasy a do ruky mu strčil joint. Nakoniec objal mňa.  „ Chcete sa zložiť že? Zavolám Mirandu nech vám ukáže komnaty a okolo obeda sa stretneme na dvore musím vám ukázať nového mustanga!“   Ani sme sa nenazdali a kráčali sme hore po dlhých a širokých schodoch ktoré boli pokryté červeným kobercom. Harold si vzal izbu s Louisom, Niall samozrejeme s Liamom tak som ostal sám, čo mi posledné dni vyhovovalo pretože som mohol rozmýšľať o svojom živote.

Pohľad z  okna ma prekvapil, vonku vôbec nebola zima ale trávnik sa leskol prvým mrazom. December sa nebezpečne blížil a nám ostávali dva týždne koncertovania po Amerike a potom voľno až do polovice januára. Užijem si čas s sestrami a mamkou, s chalanmi na chate.   Do obeda ostávalo pár hodín času tak som sa rozhodol preskúmať okolie. Nakukol som do vedľajšej izby Nialla a Liama  obaja ležali na vysokej vyrezávanej posteli a chrápali, potichu som im zavrel dvere a neobťažoval som sa otvárať dvere na izbe Harryho a Louisa, ozývali sa odtiaľ známe zvuky z tenisu na xboxe, len som sa zasmial a kráčal som von. Dvor bol skoro prázdny len pár dievčat sa škriepilo o kožené vodítko nejakého veľmi chlpatého psa.  Skús skôr stajne tam bude kľud. Počúvol som svoj hlas a kráčal som po kamennej ceste okolo hradieb.  Smútok ktorý som mal v hlave už dobrých pár týždňov som potláčal ale prepadol ma vždy keď som si zapálil a okolo mňa nebolo nič len ticho.  Šťastie mi prialo, v stajni vážne nik nebol, vo vrecku som medzi prstami žmolil cigu, nemôžem si predsa zapáliť tu pri sene.  Kráčal som ďalej do vnútra, priťahovala ma svetlo z dverí na úplnom konci.  Kráčal som po sene, v celej stajni voňalo leto a všetko bolo dokonale čisté. Prežúvanie sa ozývalo z boxov v ktorých stáli luxusné tátoše, nevenoval som im pozornosť až kým jeden nevystrčil hlavu až ku mne. „ Ahoj fešák.“  Snehovo biela srsť sa mu leskla a nosom ovoniaval moje vrecko. „ Nemám nič, ale ak niečo zoženiem prinesiem ti.“ Na bielej tabuľke mal menovku – Rebel II. Pod ním bolo fixkou dopísané Sarah, zrejme to bude kôň princeznej. Ešte raz som mu pošúchal chlpy na nose a odišiel som. Dvere som pootvoril viac, bolo tam pološero a na pravo sa vinuli schody zrejme smerom hore k kaštieľu. Konečne.  Pripálil som cigaretu strieborným zapaľovačom a kráčal som prítmím ďalej. Buuum.  Narazila so mňa malá, hnedovlasá slečna..počkať ona, prečo má priesvitné šaty?  Zaškeril som sa a keď som sa jej zahľadel do očí zháčil som sa „ Oh polonahá princezná!“ Musel som sa začal rehotať, pohŕdavo zdvihla obočie čo spôsobilo ďalší výbuch smiechu. „ Kuchyňa je inde čo tu robíš?“ Pomýlila si ma snáď s kuchárom? Pokrútil som hlavou a obaja sme otočili hlavu k prichádzajúcemu kriku a klopkaniu opätkov.  Rýchlo som si stiahol bundu a hodil som jej ju. „„ Obleč sa nech nedostane infarkt.“ Len pokrútila hlavou a rozbehla sa ďalej. Priesvitná suknička sa je vlnila a všimol som si že nemá topánky. Ako som si poťahoval z cigarety zastavila sa pri mne staršia pani, vyzerajúca ako bosorka  a dychčavo prehovorila „ Princezná! Etiketa! Nesmiete bežať polonahá!“ Potláčal som smiech, v rukách držala modrý kabát a keďže som jej neodpovedal pokračovala v naháňaní Sarah ďalej.

„ Harold máš v nohaviciach  Louisovu mrkvu?“  Opýtal som sa mrviac sa na Harryho kolenách.  Keď Niall vyprskol smiechom mal som na tvári všetky jeho sliny. Voľnou rukou som ich zotrel a privoňal som.  „ Ty si zožral moju pizzu!“ Zazrel som škaredo a Liam sa na mňa spýtavo pozrel. Pokrčil som ramenami „ Voňajú mu sliny!“ Ospravedlňujúco som sa usmial  a pokrčil som aj druhú nohu na Niallera.  Sedeli sme v trojdverovom mustangu šiesti!  Ed za volantom, Liam v predu pri ňom, na kolenách mal Louisa a ja Niall a Harry ako sardinky vzadu.   „ Pridávam.“ Kričal Ed a ja som naozaj pocítil že plynový pedál sa dotkol zeme pretože ma zatlačilo úplne do Hazzu až tak že som na ňom bol doslova prilepený. Cesty vysypané kamienkami okolo kaštieľu nám poskytovali dostatočný priestor na driftovanie. Nos som mal akurát pritlačený na zadnom okne auta  keď som zbadal toho koňa, ktorého som hladkal pred stajňami.  Chcel som sa opýtať no cez hlučné rádio som nemal šancu aby ma počuli tak som Edovi poklepkal po ramene. „ Pusť ma z auta je mi zle prosím.“ Zaškeril sa a v spätnom zrkadle prikývol a dodal „ Ešte jeden drift a si voľný a mi pôjdeme dozadu tam je viac miesta.“ Znova šlapol na pedál.

*Sarah*

V šatni pre stajníkov som mala bezpečne ukryté rajtky ( jazdecké nohavice) a biely rolák so sakom.  Čierne kožené čižmy sa nablýskane leskli, určite ich Jacob – náš stajník utieral.  Nesmiem jazdiť mimo jazdeckých hodín, ale keďže to milujem a nie je tu nikto kto by mi to zakázal smola, prešmykla som sa po špičkách do stajne k Rebelovi aj s veľkou mrkvou. Spokojne ju schrúmal kým som mu ja vyčistila kopytá a z stojana som priniesla sedlo a uzdu. Kým sa v stajni nik nenachádzal mohla som sa pohybovať ako som len chcela. Jake ma neprezradí a ak náhodou v maličkej čiernej taštičke som ukrývala  blond kučeravú pánsku parochňu. Keď som zrazu počula zvuky topánok na podlahe nasadila som si ju na vopred uhladené vlasy a podoťahovala som Rebelovi všetky pracky a pomaly som ho vyviedla von.  Zasmiala som sa keď som si pre istotu – aby mi vietor neodfúkol parochňu na hlavu nasadila čiernu zamatovú prilbu a elegantne som sa vyšvihla do sedla.  Rebel presne poznal cestu – krížom cez záhradu k parku, prejsť malý vlniaci sa potôčik, potom sme si skočili pár spadnutých stromov a na lúke som ho vždy nechala vyblázniť sa ako sa dalo. Poopravila som si vlasy ktoré ma šteklili a dala som mu pokyn ku kroku. Obyčajne ako vždy najprv sme kráčali pomaly a ani by ma nenapadlo že mi cestu skríži brat, keď som chcela trochu popohnať Rebela aby som sa vyhla problémom spanikáril a pri hlasnom zavrčaní motora odchádzajúceho červeného mustanga po kamienkoch  sa zľakol a postavil sa prudko na zadné. V sedle sedím od svojich šiestych rokoch, to znamená že to zajtra bude presahovať dvanásť rokov a jazdiť viem veľmi dobre ale takýto protest by neusedel ani jazdec ako ja.  Proste som  sa zvalila na zem a zavrela som oči.  Keď som ich znova otvorila kôň cúval a nechýbalo veľa a prišliapol by ma. Jeho ruky ma chytili tak pevne a potiahol na nabok. Na miestne kde teraz stál nervózny Rebel som ešte pred chvíľkou ležala ja. Chlapec na ktorého som sa stále nepozrela zrazu začal kričať. „ Záchranku, zavolajte záchranku.“ Rýchlo som sa otočila a strčila som mu do úst rukavicu. „ Ticho Malik.“ Prekvapene sa na mňa zahľadel, asi preto že som vedela jeho meno a uvedomila som si že ma spoznal. „ Ty si... prečo máš parochňu? A čo to?“ Radšej som sa mu vyhla pohľadu a postavila som sa na vlastné nohy. „ A do mačky..“  zanadávala som po svojom keď som si všimla bratove auto odstavené pár metrov od nás, sedel s ostatnými chlapcami v aute a strašne sa smial. Aby to nebolo málo vlasy mi padali von z parochne a po chodníku sa  ku nám rútila Miranda červená ako paradajka. „ Mám ťa kryť?“  Opýtal sa ma Zayn, len som prikývla a čakala čo vymyslel. „ Etiketa! Princezná ako ste mohli? A čo to máte oblečené? Preboha!“  Zrejme som ju priviedla totálne do konca až sa jej podlomili kolená ale Zayn ju stihol včas zachytiť.