London 4o.

Sľubované... dúfam že sa bude páčiť  ♥  idem teraz dojesť svoju večeru vidličkou (ako naschvál moja mum dnes robila na večeru puding :( )  a idem sa pustiť do DP  :* 

Skúste si k tomu pustiť niečo romantické, čo sa vám páči. Ja som pri písaní počúvala toto 

M. Carey - I stay in love 

-> Liam <-

Musel som sa smiať, neistota v jej očiach sa prekrývala s túžbou po ktorej sme prahli obaja. „ Si nemožný, ako sa môžeš smiať?“  Plamienky ktoré som v sebe cítil a premenili na oheň. „ Christine, nechcem byť viac ten zodpovedný. Nevydržím to.“ Obe ruky som pritisol na jej pás a ochutnal som jej pery znova. Jemné, ružovkasté s malinovým leskom som dobil svojím jazykom hneď, povolila a opätovala mi túžbu. Keď sa po chvíľke hrania odtiahla dýchla nahlas a rýchlo. „ Chcela som ti ukázať bicykle...“ Odtiahla sa  a ukázala na červený staručký bicykel pokrytý jemnou pavučinou. „ Ideme sa previezť?“ Jedným ťahom som sa zbavil pavučiny a rýchlo som skontroloval kolesá. „ Dlho som nejazdila, ale je bohužiaľ len jeden toho druhého sa ujal James.“ Pri jeho mene mnou trhlo a Christine sa zamračila. „ Vyriešila to tvoja mama?“  Odpovedala mi pokrútením hlavy a pomalým krkom sme obaja vyšli von z garáže. „ Pôjdeme peši?“ Stránila sa môjho dotyku, odvrátila hlavu. 

Nechala ma stáť na chodiníku a o chvíľku sa vrátila s batôžtekom na chrbte.  Pramienok vlasov som jej zastrčil za ucho. „ Nechceš ísť nikam?“ Vo chvíli keď sa jej po líčku skotúľala slaná kvapôčka cítil som sa za to vinný.„ Spravil som niečo zlé?“ Zatriasla hlavou, zatvorila garážové dvere a posadila sa na schodíky pred dverami. Bez váhania som vošiel dnu a dotlačil som bicykel von. „ Slečna budete mi robiť spoločnosť pri jazde?“ Opýtal som sa a opatrne som ju vytiahol na nohy. Nechala ma aby som ju posadil pred seba na tyč bicykla, nos som zaboril do jej vlasov a odštopol som sa ľavou nohou. Bicykel sa pohol, a keď som ako tak nabral rýchlosť, na volante som nechal len jednu ruku a druhú som položil na Christinine bruško.  Celú cestu na kraj Londýna nepovedala nič, len mi ukazovala kde mám odbočiť. „Tu spomaľ a na križovatke pôjdeme rovno.“ Viezli sme sa viac ako pol hodiny. Poslúchol som a prešiel som poslednú križovatku ktorá oddeľovala mesto a časť kde sa nachádzali vidiecke domčeky prechádzajúce až do lúk a lesov nedotknutých ľuďmi. „ Odtiaľto musíme ísť peši.“  Zastavil som, spustil nohy z pedálov a počkal som kým Christine zíde.  V momente keď chcela bicykel odtlačiť a zrejme oprieť ho o plot dotkla sa mojej ruky. Prúd mojej elektrickej energie sa   spojil s jej iskričkami a keď sa mi pozrela do očí žiarila, a nebol to ten pohľad ktorým sa dívala na Louisa, žiarila celá. „ Liam?“ Zdvihol som kútiky úst a nechal som bicykel padnúť do trávy. „ Áno?“  Jamky s líčka sa zjavili s jej úsmevom a ja som neodolal a znova som sa jej dotkol. Prstom som kopíroval líco, malú jamku potom uško a po krku som svojej ruke dovolil zablúdiť na jej kľúčnu kosť. Stále sa usmievala a ruku zdvihla k tej mojej, preplietli sme si prsty. „ Hovoril si že nechceš byť zodpovedný?“ Prikývol som. „  Pobozkaj ma.“  Sám seba som musel krotiť aby som sa nezačal smiať, bola taká roztomilá. Keď sa po chvíľke ticha nahla a chcela ma bozkávať odtiahol som sa. Trošku ju podráždim, vlastne aj seba. „ Ukáž mi najprv čo si chcela, prosím.“ Poprosil som a vytvoril som medzi nami medzeru najväčšiu aká sa dala, ale takú aby som ju stále mohol držať za ruku.  Zazerala na mňa a čím sme kráčali hlbšie do lesa, tým som mal väčšiu chuť vybozkávať ju.   Prekročil som úzky spadnutý strom a podal som jej ruku, vyštverala sa hore a z výšky sa na mňa usmievala.  Mokrá kôra bola šmykľavá, Christine mala tenisky, keď dopadla zadkom na tvrdú kôru zastonala ale keďže bola tak blízko naklonil som sa a pritisol som sa na jej líce. Zatvorila očká a pritiahla si ma bližšie. Celou váhou som ju pritlačil k stromu a jednou rukou som spojil jej ruky za jej chrbtom. „ Netlačím ťa?“ Nečakal som na odpoveď a začal som skúmať jej krk, malú jazvu pod sánkou som ochutnal tiež a keď som sa dopracoval k priehlbinke na kľúčnej kosti uvoľnil som zovretie rúk až som ju úplne pustil.  Môže niekto nemilovať bozkávanie na krk? Nie, milujem ho aj ja a Christine sa tvárila spokojne, slastne vzdychala a keď som ju jemne hrýzol zatínala nechty do môjho chrbta.  Nemohol som sa odtrhnúť od jej vône a sladkej chuti pokožky, prinútila ma až potiahnutým za vlasy priamo k svojej tvári. „ Payne  chcel si niečo vidieť nie?“  Zasmial som sa a objal som ju tak aby som jej mohol šepkať do uška. „ Chcel ale tebe sa nedá odolať.“ Z vlasov siahajúcich až po jej pás som vyťahoval ihličie až ma potlačila od seba a kráčala ďalej. „ Poď lebo keď bude zima šli sme tu na nič.“

-> Christine <-

Takýmto tempom sa nedostaneme tam kde chcem, ale keď on je taký sladký. „ Poď lebo keď bude zima šli sme tu na nič.“  S prepletenými prstami sme kráčali ešte malú chvíľku po okraji lesa až k drevenému plotu ktorý oddeľoval našu chatu od lesa. Kľúče som nemala ale to vôbec nevadilo.  „ Liam máš rád vodu?“ Pustila som ho a preliezla som cez plot, nasledoval ma a znova spojil naše ruky. „ Mám, milujem plávanie ale nie je zima?“ Nie, nebude ti zima ver mi. S hriešnymi myšlienkami som ho bez slov viedla k jazierku za chatou.  Prameň ktorý tu vyvieral ho naplnil stále na konci leta až po okraj  a navyše voda bola príjemne teplá.   Skúmal okolie, zohol sa a ponoril ruku do vody.  „ Je teplá, chceš sa kúpať?“ Opýtal sa, ale nevenoval mi pozornosť díval sa na srnky pasúce sa neďaleko na kraji lúky ktorú odhaľoval les.   Tu som sa cítil iný človek, nik by nepovedal že pol hodiny cesty odtiaľto je veľkomesto ktoré poskytuje nekonečné možnosti na život, ale tu bol pokoj a príroda.  Kým mi Liam stál otočený chrbtom vyzliekla som si mikinu, tričko a aj legíny. Ostala som stáť, chcela som mu odkašlaním naznačiť aby sa otočil, ale nemusela som pretože v tom momente sa na mňa díval a z diaľky pár metrov som videla ako mu žiarlia oči. Pomalým krokom som prešla až k nemu, zastavila som, zdvihol ruky skoro nad hlavu – asi si myslel že mu vyzlečiem tričko ale miesto toho som odopla pracku na opasku jeho nohavíc a rozopla som aj zips.  Roztopašne sa zasmial  a tričko si vyzliekol sám.  „ Nehanbíš sa?“ Pri tejto vete som sa začervenala a spomenula som si na deň v Dubline kde ma videl presne tak ako teraz. Pokrútila som hlavou a pritúlila som sa na jeho hruď. „ Najdokonalejšia bytosť na zemi? Christine Payne.“ Kým som sa mu vpíjala do čokoládových očí šikovne mi rozopol podprsenku a ako prvý vošiel do vody. „ Až teraz sa hanbím, ale niesom sama.“ Zašepkala som sama pre sebe, Liam ma počul a začervenal sa tiež. „ Kde je ten zodpovedný a ohľaduplný chlapec?“  nebol takýto, ja som ho bez zábran nezažila, so smiechom som pozorovala ako hodil svoje trenky na breh.  Hĺbka vody nedovolila skočiť si hlavičku tak som si sadla na okraj jazierka a spustila som nohy do vody.  Bola horúca a Liamove ruky studené a vlhké. „ Si nervózny?“  vykúzlil úsmev a ponoril sa celý, mňa stiahol k sebe. „ Som zamilovaný.“  Tak krátka veta ale výstižná a krásna. Kvietok plávajúci po vode vzal medzi prsty a zastrčil mi ho za ucho.  Jeho dotyky boli iné, striaslo ma pri každom pohybe našich tiel, teplá voda objímala pokožku a mne prestali vadiť aj dotieravé dotyky vodných rastlín.

Nemilovali sme sa, len ma skúmal ochutnával a obdarovával ma toľkými bozkami že som nemala cíl mu ich opätovať. Keď som vonku zotmelo a na zem začali dopadať prvú kvapky studeného britského dažďa vytiahla som ho z vody a z malého batôžka som vytiahla osušku,  len jednu.  Obtočil nás a klesli sme na lavičku ktorá bola skrytá pod altánkom. „ Povedz niečo prosím.“  Opantaná jeho vôňou som sledovala každé jeho žmurknutie kým  on prstami skúmal môj chrbát. „ Nepoviem, vyznávam ti lásku očami nevidíš?“ Hoci sa mi chcelo spať, ale nemohla som prestať a ďalej som sa na neho dívala. Očami som prešla každý maličký detail jeho tváre. Ticho a tmu prerušil až Liamov mobil. Neochotne sa odomňa odtiahol a prečítal novú správu nahlas „ Eleanor je v nemocnici! Stretneme sa tam!“  S láskou ma pohladil po líci a začal sa obliekať.

-> Louis <-

Niall sa stretol s mamkou v meste, vzal so sebou aj Zayna a mi s Harrym sme čakali kým sa dotrepe El do hlavného stanu. 3 dni voľna a konečne spánku.    Ruky som mal oranžové ale kôpka nastrúhanej mrkvy sa postupne zväčšovala, šúchal som ju  jedným smerom a s citom až mi tiekli slinky.  Harry sedel na stole a v ruke držať mobil. Má novú nápadníčku, nejakú fanynku zo staršej generácie. Po necelej polhodine keď som napichoval ďalší kúsok mrkvového šalátu na vidličku konečne zazvonil zvonček. Otvoril som a mal som v pláne hneď vo dverách jej strčiť vidličku do úst ale nebola to ona.  Vystresovaný taxikár sa nemohol vykoktať ale ukazoval na mňa a na svoje naštartované auto na okraji cesty. Nechápal som tak som zavolal Harrho. „ Harold niekto ti chce niečo ukázať poď sem.“ Prišiel pozrel sa na mňa, na taxikára a potom na jeho auta. „ Mrkva v taxíku sedí El a rodí! Obúvaj sa!“ Skríkol,  zo stolu v kuchyni som vzal mobil a letel som do auta. Stískala mi ruku a z úst jej vychádzali všetky nadávky sveta. „   Ja ťa zabijemm..uh..  keby som vedela ko to bude bolieť... uh tak ti tú tvoju mrkvu strčím do zadku... uh Tomlinson!“ Nechty zarývala do mojej dlane a po čele jej kvapkali kvapôčky potu. „ Neboj sa El, za chvíľku ťa to nebude bolieť.“  Vyslúžil som si  buchnutie do ramena a krik. „ Čuš Tomlinson! Máš strašne piskľavý hlas! Nenávidím ťa!“    Podal som jej aj druhú ruku aby mala čo stískať a Harry sa z predného sedadla taxíka na mňa pozrel ako na vraha. „ Prepáč mit o prepáč Eleanor, budeš v poriadku uvidíš.“  Zazrela na mňa, tieto rodiace ženy sú hrozné.