London 41.

Dobré ránko :) 

( práve som rozlepila oči - písmenká z klávesnice mám na čele ) vidíte takto 

usilovne Vám chcem pridať časť a zaspím! ( pri tomto - IN LOVE )

Zajtra - pokračovanie - večer :) 

ĎAKUJEM! -   ako mi milovaná osôbka napísala - pokračuje v písaní London, a ak nebudeš mať náladu na romantického Liama - tak 1DP :) takto to spravím, ale ďakovala ešte raz za všetko komentáre! Najviac ma tešíte na svete ♥

Mám viac noviniek, ale až zajtra ..idem snívať ďalej...  Liam už leží v mojej posteli... xxx

-> Louis <-

Eleanor konečne ležala v izbe a každých pár minút sa tu striedal iný lekár. Sestrička v krátkej belasej sukni natiahla do veľkej striekačky nejaký liek a keď sa priblížila k El znova som sa čudoval ako také nežné žieňa môže mať tak pevný stisk. „ Uvoľnite sa, dám vám liek proti bolesti o pár minút tu bude váš lekár. Chodili ste na tehotenské cvičenia?“  Prikývla a rýchlo si stiahla zlepené vlasy do drdolu.

„Slečna dýchajte zhlboka  a pravidelne.“ Jedným okom na mňa zazrela a pokračovala „ Pán manžel vám bude počítať po desať hlbokých nádychov a výdychov.“ Otočila sa na opätku a odišla. „ El tak dýchaj..prvý nádych..výdych.“ Pohľadom nasratého leva ma prebodla a pustila moju ruku. „ Druhý nádych a výdych.“ Poslušne sa nadýchla a prudko vydýchla, chcel som ďalej pokračovať „ Prestaň Tomlinson lebo bude...uh masaker.“ Prestal som a opatrne som ju hladkal po ruke. Harold kde si, nezvládnem to tu! V duchu som sa začal modliť a radšej som sa díval bielu stenu. El vzdychala, ale ako som počítal tak bola len v ôsmom mesiaci. „ El v júni si bola v štvrtom mesiaci keď sme sa rozišli?“  počítal som v hlave 4 mesiac v júni, to znamená júl, august, september. Zatočila sa mi hlava a viac som nepovedal nič.  Len čo vošiel lekár a El mi stískala ruku opýtal som sa „ Pán doktor, je v siedmom mesiaci, je niečo zlé? Prečo má El také bolesti?“  Rukou skontroloval jej pulz a chvíľku sa díval na všetky tie čiarky na displeji a potom sa otočil k nám. „ Dieťa sa pýta na svet hoci ste len v ôsmom mesiaci, v dnešnej dobre to nie je problém a sme najlepšia vybavená nemocnica v Londýne, chcete byť pri pôrode?“  Bez akéhokoľvek váhania som povedal „ NIE!“  Ale veľmi rýchlo som svoju reakciu oľutoval. „ Louis ak ma tu teraz necháš samú tak ti prisahám uuuuuh.. au.“ Skrivila tvár bolesťou. „ Pripravíme pôrodnú sálu, ale keďže ešte nie ste otvorená ani na 3 prsty tak máme čas. Len dýchajte ako na cvičeniach a vy ju podporujte.“  Prečo sa to malé nemohlo narodiť až o mesiac? Možno by som na to bol pripravený. Dokážem sa o neho postarať? Kde je Harold? Napísal už chalanom aby prišli? Uvažoval som len pár  minút kým El stukala. „ Uuh Tomlinson povedz niečo..uuh si ticho ako taký idiot.“  Som ticho zle je?  Rozprávam zle je?  To som si zavaril.  

Eleonor ma stihla pomenovať všetkými nadávkami  na ktoré si spomenula, niektoré som dokonca nepoznal. Keď ju po niekoľkohodinovom kričaní preniesli konečne na pôrodnú sálu lekár sa v rýchlosti otočil ku mne a opýtal sa práve tú otázku ktorú som nechcel počuť. „ Pán Tomlinson chcete byť pri pôrode?“  El ma prebodla pohľadom tak som prikývol, sestričky neváhali a navliekli ma do sterilného zeleného plášťa, na hlavu som dostal tak isto zelenú čiapočku. Sála v ktorej mala El robiť voňala dezinfekčným prostriedok. Znova mi stískala ruku a doslova ma štípala ale keď lekár vytiahol veľký skalpel začala sa mi točiť hlava. Nie, Tommo nesmieš odpadnúť, Eleonor ťa potrebuje. V mysli som si túto vetu pár krát opakoval ale keď znova zakričala a zaryla nechty do  mojej pokožky nezvládol som to. Posledná veta ktorú som počul bola „ Eleonor hlboký nádch a tlačte.“ A potom som omdlel.

-> Liam <-

Celú cestu domov mi stískala ruku a vždy keď som sa na ňu pozrel jej líčka sa červenali.  Bicyklom sme sa odviezli k domu, odparkovali sme ho do garáže a ďalej sme pokračovali jej autom.  Chvíľku som ju pozoroval pri šoférovaní a musel som sa smiať. Prehadzovala rýchlosti a pritom si pospevovala Katy Perry z rádia. Keď som do úsmevu pridal aj zvuk – smiech venovala mi pohľad ale zvážnel som „ Christine dívaj sa na cestu.“ Pobavene šoférovala ďalej až kým nezaparkovala na voľnom mieste hneď vedľa vchodu do nemocnice.  Trochu som váhal nad tým chytiť ju za ruku? Pred vchodom predsa stoja novinári a Louis a to všetko.  Pokračoval som vo svojich myšlienkach a jedným okom som sledoval Christine.  Novinári nás síce obkľúčili, ale ona si stiahla kapucňu cez hlavu a pridala do kroku, ťahala ma za sebou. „ Liam slečna Eleonor už robí? Nie je to skoro? Liam ako je to medzi vami s Christine? Liam odpovedzte nám?“  zatvorili sa za nami dvere a vkĺzli do výťahu. „ Tretie poschodie.“  Stlačil som gombík s veľkou čiernou trojkou. „  Povieme mu to?“  Ozvala sa prvá a zdvihla pohľad ku mne.  Myslel som práve na to isté, čo na to preboha povie Louis? „ Mal by to vedieť, aj keď neviem čo vlastne.. čo sa vlastne stalo.“  Zamračil som sa, dvere na výťahu sa otvorili. Christine ostala stáť vo výťahu. „  Robím si srandu.. prepáč.“ Obe ruky som vystrel k nej, vystúpila a bez povšimnutia mojích rúk sa mi prilepila na pery. „ Ľúbim..ťa..najviac..“ Hovoril som pomedzi bozky. „ Ehm ehm.. Liam?“ Zaynov hlas prerušil náš bozk, opatrne som ju pustil. „ Zayn, nechaj to tak, kde je El?“ Chcel som zmeniť tému, on síce zmenil výraz ale vedel som že bude chcieť vysvetlenie a to čoskoro. Christine si svoju ruku z mojej vykrútila a sadala si k Niallovi na nemocničnú sedačku.   Zayn sa ma snažil pohľadom odviesť von, ale neprítomne som pokrútil hlavou a oprel som sa o Christine.

„ Louis? Čo sa stalo? Louis?“ zobudil ma jej hlas. Louis? Ja som zaspal? Čo je? Rukami som si pretrel obe oči a konečne som sa na nich díval. Louis? Leží na nemocničnej posteli na kolieskach? Prečo? AKO šípka som vyletel k nim. „ Was happening?“  Zayn sa začal smiať a Louis otvoril oči. Bol bledý ako stena. Jediná prítomná Christine ma chytila za ruku. „ Je to okey, len mu prišlo zle vieš.“ Odľahlo mi, nedalo mu nevraziť mu frčku do nosa a postrapatiť vlasy. „ Nerob Liam! Lebo z teba spravím lyžičku do mrkvy!“ Zasmial sa, do líc sa mu začala vracať farba a posadil sa  na posteľ. „ Ako idiot tu v strede chodby ležím, svätá mrkva kde sme sa to dostali!“  Vedel som že ten okamih príde že keď si Louis všimne to že ma Christine drží za ruku zarazí ho to a nahnevá sa.

-> Louis <-

Spojené ruky, oni majú spojené ruky..nie nie nie! Louis ale prečo ťa to hnevá? Miluješ Eleonor?! Pýtal som sa sám seba a musel som si vyzliecť ponožky pretože mnou prebehla vnútorná horúčka.  Moji priatelia sa na mňa dívali pretože ma chápali a vedeli že niečo nie je v poriadku, ale lekár ktorý prišiel a postavil sa k nám si nechápavo pošúchal bradu a pokrútil hlavou. Moment! Ja som zabudol! ELEONOR RODÍ! „ Pán doktor čo sa?  Ja chcem? Malú  mrkvu! Vidieť! El! Moja EL!“  Moje vnútro šalelo ale stále som jedným očkom kontroloval ich ruky, prečo ich majú prepletené? Čo je medzi nimi? Prečo ma to štve? Prečo am to vlastne zaujíma? Louis! Pretože si ju bozkával a nebolo to tak nedávno! Bola tvoja!  Keď už na mňa pozerajú ako na idiota tak nech ním aj som, sám seba som prinútil tresnúť si hlavu o stenu. „ Ste v poriadku?“ Opýtal sa lekár a ďalej na mňa čumel ako idiot. „ Som, ale neodpovedali ste mi, čo je s Eleonor?“ Po jej mene sa usmial a podal mi ruku. „ Gratulujem máte dcéru.“ Prestal som dýchať, žmurkol som len raz a sucho som sa na neho pozeral. „ Ja. Mám. Dcéru.“ Každé slovo som vyslovil osobitne a dosť nahlas.  Keď som ako tak bol pri vedomí zas striedali sa objatia. Zayn, Niall potom Harry ktorý ma zdvihol a točil sa so mnou po celej nemocničnej chodbe.  Liam mi dokonca vtisol pusu na líce, no ako vždy vlastne a keď som sa dostal do objatia Christine v hlave sa mi vynorilo more spomienok, tých ktorých som sa nedokázal vzdať aj napriek tomu že ja a El máme dieťa.  Ak by to tak nebolo chcel by som ju spraviť šťastnou. V duchu som si uvedomil že by som mal prestať takto trápim seba, a nič dobré z toho nebude. „ Ukážeš nám ju?“  Pokrútil som hlavou a znova som sa pozrel na ich prepletené prsty. „ Zajtra chalani, keď si s El oddýchnu, choďte sa domov vyspať a ráno dojdite!“  Prikázal som im, samozrejme poslúchli ma. Počkal som kým sa poobliekajú a ešte som presvedčil sám seba že sa musím pozrieť či ju bude držať za ruku aj vonku. Nie pustil ju krátko predtým ako vyšli hlavným vchodom von a pred nimi sa vytvorila umelo vytvorená búrka z bleskov a fotoaparátov novinárov.

Predavačka v bufete práve zatvárala, ale svojím očarujúcim úsmevom som ju prinútil nablokovať mi ružový balónik a tri posledné žlté tulipány ktoré mali.   Nesmela chýbať fotka s Louisom Tomlinsonom a potom som letel hore na poschodie aby som ich konečne videl.  Cez už pootvorené dvere som vkĺzol dnu a v momente som aj zastal.  Eleonor zakrytá po krk modrou tenučkou prikrývkou  ticho odfukovala a stále mala spotené čelo. Z ruky jej trčala kanyla a kvapku po kvapke dodávala silu do jej tela. Chvíľu som počítal koľko ich asi môže byť a potom som očami prešiel k ružovému balíčku v malej drevenej postieľke vedľa postele El.  Dievčatko, maličké, celé ružové s drobným noštekom ako má Eleonor. Pár vláskov, ktoré jej presahovali čiapočku ma potešilo, mali takú farbu ako tie moje . zlatohnedé.  Pritiahol som si potichu stoličku k postieľke a posadil som sa. „ Moje dievčatko... najkrajšie pod slnkom.“ Búrili sa vo mne dve osoby – tá ktorá milovala Eleonor a bola strašne šťastná za toto stvorenie, ktorému v žilách prúdila môj krv. Druhá, tá ktorá milovala Christine a jej čokoládové oči plné pochopenia, ale zároveň vzrušenia ktoré som s El neprežil. Toto dieťa je na vine.  Zotrel som si rukou slzy na lícach a díval som sa na nich. „ Nie si na vine maličká, ľúbim aj teba aj mamu.“ To že mám bordel v hlave je moja vina.

Vidíte to čo ja?  Nemôžem uveriť  1 318 wáááááááááááááu !  MILUJEM VÁS ŽENY MOJE!