Directioner princes 2.

Napísala som síce túto časť, ale je o ničom.. pekne sa vrátim k Londýnu môjmu po poriadku, radšej :)  

Napravo hore -> som pridala zobrazenia blogu - celkovo ! Aby som sa ja sama mohla vytešovať :)

Ako čítam tak vám lyžičkovanie ide veľmi dobre! Ale dodržiavate aj ostatné?  Niall- jedenie? Louis -  hovorím všetko čo mám na jazyku? Zayn - zrkadlovanie a Harry - mačky?  Priznávam sa - mne hlavne to čumenie do zrkadla ide najlepšie :D To jedlo no veď aj tak vyzerám, chcem Niallov metabolizmus :)   Keďže som nebola nikde kde sú mačky ale môjho psa často volám Pusi aj bez Hazzu, tak to kompenzujem tým :D 

Aby som nezabudla - maturantom držím palec zajtra a pozajtra ( nestresujte aj hlúpi ľudia ako ja zmaturovali a to dokonca veľmi dobre! až na nemčinu:D hh ) 

Akékoľvek otázky, dotazy, kritiku dole :* pekné čítanie ...xxx

*Zayn*

„ Vitajte, princ Eduard je na raňajkách, odvediem vás do knižnice kde na neho počkáte.“  Otočil som sa okolo svojej osi a musel som sa začať smiať. Vážne sme v Holandsku? Naozaj tu niekedy býva kráľovná Beatrix a jej syn? S Eduardom, jej vnukom sme sa spoznali v Xfactore. Je to v pohode týpek a fakt sa s ním dá dobre zabaviť. Spieva a ide mu to, až tak že skončil hneď za nami na treťom mieste. Fanúšičky šalejú aj po ňom tak ako po nás ale okolo tohto kaštieľa bol kľud. Pri vstupnej bráne, ktorá bola vzdialená od kaštieľa dobrých 2o minút cesty stála stráž, všade samá kamera. Šofér nás vyhodil a dvaja chlapi začali vykladať naše kufre dnu.  Neprítomne som sa rozhliadal okolo seba, potrebujem si zapáliť niekde v pokoji. „ Zayn poď už!“ Zvolal Liam a vošiel s ostatnými chalanmi cez obrovské tmavohnedé drevené dvere do vnútra. Niekto by si mohol myslieť že to tu bude ako v dobe keď králi sľubovali svoje dcéry už pri ich narodení a rytieri bojovali s trojhlavými drakmi ale nebolo to tak.  Kaštieľ pôsobil síce luxusne. Pozlátené ornamenty, kožené sedačky a ťažké závesy z hrubého semišu pôsobili starodávne ale dokonale ladili s modernou stránkou. Knižnica, do ktorej nás doviedol komorník bola preplnená miliónmi starých kníh. Ich voňa starých strán ma šteklila v nose a prekrývala sa s vôňou marihuanovej cigarety. Prstami som prechádzal po pozlátenom obale učebnici španielčiny a keď som pretočil prvú stránku prečítal som meno napísané ladným, krúteným písmom Sarah Juliana Ashmed van Oranje-Nassau.  Meno mi v pamäti pripomenulo Eduardovu sestru Sarah. Vo dverách sa po chvíli zjavil menovaný s cigaretou v ústach a všetkých nás objímal. 

London 4o.

Sľubované... dúfam že sa bude páčiť  ♥  idem teraz dojesť svoju večeru vidličkou (ako naschvál moja mum dnes robila na večeru puding :( )  a idem sa pustiť do DP  :* 

Skúste si k tomu pustiť niečo romantické, čo sa vám páči. Ja som pri písaní počúvala toto 

M. Carey - I stay in love 

-> Liam <-

Musel som sa smiať, neistota v jej očiach sa prekrývala s túžbou po ktorej sme prahli obaja. „ Si nemožný, ako sa môžeš smiať?“  Plamienky ktoré som v sebe cítil a premenili na oheň. „ Christine, nechcem byť viac ten zodpovedný. Nevydržím to.“ Obe ruky som pritisol na jej pás a ochutnal som jej pery znova. Jemné, ružovkasté s malinovým leskom som dobil svojím jazykom hneď, povolila a opätovala mi túžbu. Keď sa po chvíľke hrania odtiahla dýchla nahlas a rýchlo. „ Chcela som ti ukázať bicykle...“ Odtiahla sa  a ukázala na červený staručký bicykel pokrytý jemnou pavučinou. „ Ideme sa previezť?“ Jedným ťahom som sa zbavil pavučiny a rýchlo som skontroloval kolesá. „ Dlho som nejazdila, ale je bohužiaľ len jeden toho druhého sa ujal James.“ Pri jeho mene mnou trhlo a Christine sa zamračila. „ Vyriešila to tvoja mama?“  Odpovedala mi pokrútením hlavy a pomalým krkom sme obaja vyšli von z garáže. „ Pôjdeme peši?“ Stránila sa môjho dotyku, odvrátila hlavu. 

Directioner princes 1.

Ospravedlňujem sa, ale moje myšlienky sa nedokážu zosúladiť  a písať London 4o. z dôvodu - mám byť romantický Liam? No, not now ! Nejde to. Ale ja sa budem snažiť ju zajtra sformovať, napísať a byť romantický! Túto časť (možno) novej poviedky mám v hlave už veľmi dlho, tak som sa konečne prinútila dať vám ju tu. 

London bude pokračovať, tak ako vždy - denne hneď ako sa naladím na romantickú vlnu :D

Čítali ste to s Liam-ovým týždňom? Bez lyžičky? PRAKTIZUJEM! Už od včera,  celý večer som strávila s vidličkou v ruke, hoci keď som si miešala cukor v káve (piccolo) veľkou vidličkou bola som na smiech celému hotelu, ale nevadí :D

Tak nech sa páči, nechajte mi nejaký ten komentár či sa vám to vôbec páči ... xxx

Neotvorím oči, nie ešte chcem spať aspoň hodinu prosím.  Moje prosby neboli vyslišané a z polospánku ma vytrhla Miranda. „  Dobré ráno princezná, ako ste sa vyspali?“  Odtiahla ťažké tmavomodré závesy a do mojej izby sa dostalo toľko svetla a slnečných lúčov že už nepomáhali moje zatvorené oči. „ Miranda nie prosím, ešte chvíľku.“ Rovnakým rýchlym pohybom mi potiahla prikrývku rovnakej farby ako závesy a mne sa naskytol pohľad na jej zošedivené vlasy dokonale pozopínané maličkými čiernymi pinetkami. „ Slečna dnes vás čaká dlhý deň,  o pol hodiny príde pán Rowlings na skúšku šiat na večierok vášho brata, poobede máte hodinu španielčiny a vo večerných hodinách  je vaša prítomnosť potrebná na večeri s babičkou.“  Celkom som na to zabudla, neostáva mi nič iné, bohužiaľ musím vstávať. Spustila som bosé nohy na ľadovú kamennú dlážku a precupkala som do kúpeľne s Mirandou v pätách. „ Župan slečna, etiketa prísne zakazuje pobehovať len v pyžame.“   Zašomrala som si popod nos a cez plecia som si prehodila biely, mäkučký župan. „ Miranda, môžem sa osprchovať bez tvojej pomoci?“ Vyslúžila som si nahnevaný pohľad, ale keď som ju potiahla za úzku čiernu sukňu, vyšla von. „ Prepáč!“   Bez akéhokoľvek váhania som sa vyzliekla a naplno som otočila zlatým kohútikom. 

London 39.

Najprv - Strange Way Of Life - poviedka - nová! čítajte so mnou :)

Druhá vec -  19 271 návštev blogu od 1o. 2. ´12 -> ste úžasné! Ďakujem 

Už len 2 dni do piatku, nemôžem sa dočkať, ako ste na tom vy? :)  Dnes len takto krátko, zajtra budem celý deň na prednáške tak to bude dlhšie :* Sweet 1Derful dreams :*

-> Christine <-

 Len maličkú chvíľku ostalo medzi nami ticho, krabicu strčil do rúk Carmen so slovami „ Drž opatrne.“ A potom ma tuho objal. Voňal ako letný deň, horúci a plný prekvapení. Držal ma na svojej hrudi až si Carmen neodkašľala a tým ho prinútila s úsmevom ma pustiť. „ Veľké prekvapenie, ďakujem Carmen.“ Zahanbene som sa usmiala, škoda že musím ísť do školy. „  Moje prekvapenie neskončilo a keďže dnes máme len prednáškový deň, žiadne cvičenia ani programácie nemusíš ísť do školy.“ Zasmiala sa a strčila Liamovi späť krabicu do rúk. „ Dávaj mi na ňu pozor, ja musím ísť písať poznámky.. majte sa.“  Všimla som si že jej Liam perami naznačil ďakujem a ona so smiechom odkráčala k čakajúcemu taxíku. 

London 38.

Hope you like it! :) a inak ten anglický text, no priznávam sa moja angličtina nie tak dobrá.. sú v ňom chyby? Opravte ma prosím :*  

-> Louis <-

„ Ona už rodí však ? Porodila? ó môj bože!“   Začal som panikáriť a čapal som rukami po vreckách kde mám mobil. „ Musím jej zavolať..musím, prečo si mi to nepovedal skôr?“ Hnusne som na neho zazrel. „ Louis nerob paniku!“ Odbil ma, nevšímajúc si ho som lietal po šatni a hľadal ďalej mobil.  Po malej chvíľke ma zastavil, chytil za ramená a zatriasol mnou. „ Vnímaj ma Louis, chcel som ti povedať o Eleonor ale nie neporodila.“ Pod jeho nátlakom som sa zastavil. „  Počúvam ťa, ale ak sa niečo..“ zabrzdil ma tým jeho otcovským pohľadom.  Zmätok ktorý mal v tvári len naznačoval zlú správu. „ Posaď sa hneď a chvíľku sa sústreď.“  Poslúchol som, hoci som najstarší  on bol ten kto nás držal pohromade a na krátko. Musel som sa však opýtať „ Liam však sa nič nestalo Christine?“  Pokrútil hlavou a usmial sa. „ Nie ona je v poriadku, ale ja ti teraz niečo poviem.. možno nie som ten kto by ti to mal povedať. Chcem však aby si vedel že sa nesmieš na nikoho hnevať hlavne nie na El, ona to robila pretože ťa ľúbi.“ Ona ma ľúbi? Ja ju neľúbim, alebo? Trochu ma zarazilo keď sa pri mene Christine usmial, aby vedel že ho počúvam zvážnel som a mobil som hodil vedľa seba. „ Louis Eleonor je človek ktorý k tebe patrí a aby si bol šťastný je schodná klamať aj sama sebe. Neviem čo ju k tomu doviedlo že zneužila k tomuto práve Christininho otca ale ..“ Odmlčal sa, neskladal som dokopy nič, pozrel sa na mňa a povedal „ Ty si otcom toho dieťatka.“ Louis počítaj do desať nezačni kričať.. jeden, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, deväť, desať „ ČO?“  Liam sa postavil a začal po izbe pochodovať ako drevený vojačik. „ Myslíš to vážne? Nepovedala mi to..“ Na konci vety môj hlas úplne skonal. Hlava plná jeho slov sa mi začínala točiť. 

London 37.

  Oni sa proste museli rozísť, je to tak lepšie, áno budú všetci šťastní! :) ženy ale neplačte lebo potom sa cítim zle :(  

ja ĎAKUJEM vám.. najviac zo ♥  Tánička, Katherine, Dianka, Dommy ..všetky anonymky .. a všetky ktoré mi to tu čítate! :) ♥ ♥ ♥ 

- ženy keď máte blog, poviedku hoďte link  do komentáru !  

Today, takto nudne odomňa.  tak čítajte a nechajte mi odkaz dole :* Dobrú noc lásky moje ...

-> Christine <-

„ Pomarančový džús, nechladený a minerálku bez bubliniek.“  Oznámila som servírke a posadila som sa späť k Eleonor. „ Tešíš sa?“ svoju ruku som opatrne položila na jej už veľké bruško. Neboli sme priateľky, bola to bývalá priateľka ktorú môj najlepší priateľ ľúbi a ona čaká dieťa s mojím otcom, ale nič mi nebránilo sedieť a dozvedieť sa niečo viac. Odchlipla si z minerálky. „ Samozrejme! Neviem sa dočkať toho malého stvorenia, už by som ho chcela držať v náručí.“  Energia z vyžarovala, bola nádherná. „ Mrzí ma to ako to dopadlo El.“ Dovolila som si osloviť ju tak, hoci ju tak volali len blízky známi. Moja chuť na cigaretu sa stále zväčšovala, ale nemohla som si dovoliť fajčiť. Pohľadom si ma premerala, chytila moju ruku položenú na stole a začala rozprávať. „ Prečo ste sa rozišli? Nemá ho rada? Nezáleží ti na tom aby bol šťastný?“ Nechápavo sa na mňa pozrela, tak jej to budem musieť vysvetliť. „ Nevidíš to? On ľúbi teba a to že čakáš bábätko s mojím otcom mu nebráni, bude šťastný len s tebou...“ Môj hlas pri posledných slovách klesol. Prstami si uhladila neposlušné pramene vlasov.

„ Aj ja ho ľúbim, odišla som od neho pretože som si myslela že bude šťastný s tebou.“ Nesúhlasne som pokrútila hlavou. „ Eleonor, má ma rád, ale nikdy sa na mňa nepozeral tak ako na teba, aj jemu som to povedala.“ Pri spomienke na náš posledný rozhovor som sa začervenala.  Vrecko nohavíc sa otriasalo vibráciou mobilu, vytiahla som ho von. „ Prepáč mito..“ Prázdna ulica a ticho mi poskytli dostatočné súkromie. „ Mami? Počúvam ťa?“  Začala hovoriť o tom že pred domov stojí banda novinárov, fotia ju ako vybaľuje nákup a s One Direction sa spája aj Jamesové zmiznutie. Musel som ju upokojiť. „ Prídem domov, áno...za pár minút. Ahoj.“  Mohla som tam ešte sedieť s El a povedať jej všetko, opýtať sa čo plánuje ďalej, ale musel som odísť. „ Prepáč mi to, musím ísť.“ Podala mi moju tenkú bundičku, aj ona sa obliekla a spoločne sme vyšli von z kaviarne.  „ Pôjdeme ešte na kávu? Mám toho na srdci viac Christine.“ Prikývla som keď som sa už chytala n odchod druhou stranou ako on, dodala vetu ktorá ma zarazila „ Christine mrzí ma to s Davidom, mala by si sa s ním porozprávať, veľmi ho to trápi.“ Tak som len pokrčila ramenami a odišla.   

London 36.

Už som vám hovorila ako sa cítim keď čítam vaše komentáre? Áno? A bude hlúpe ak sa budem opakovať? THANK YOU!  Ani si neviete predstaviť čo to pre mňa znamená © 

 Pravdou je, že som netušila k čomu sa dostanem a plán bol že Louií a Christine sa budú ľúbiť ( čo nehovorím že nie) ale nejak som to vykoľajila..čo ma síce pri písaní štve pretože zamilovaný Loius je ách :) ( teraz sa priblblo usmievam)  ale život je o náhodách a moje myšlienky.. sú teraz iné takže no.. uvidíme :) nechajte sa prekvapkať!

Katherine -  aj ja mám prechodné pocity! Tiež neviem ako ich chcem, nemôžu byť spolu Liam, Louis a Christine? Všetci spolu? :D

Katulka -  ďakujem za upozornenie, vážne som si myslela že sa Niall píše Naill, tak mi to prepáčte že som vás bombardovala zlým menom :) nejdem to opravovať  v celej poviedky, ale už budem písať správne! :*

No a keď už kecám tak strašne veľa ( och ani to nečítajte) tak k tejto časti mi pasuje song, ktorý mám v playliste už veľmi dlho a totálne ho milujem  Chester See - It´s time to go  ale pustite si to až od Liamka ! Už teraz je to mega dlhé, ale tento song spojím s Liamom ešte raz, v ďalšej časti... naštudujte preklad bude potrebný !  :*

-> Christine <-

Prechádzali sme sa po Green parku, nedržal ma za ruku kráčal pár centimetrov odomňa, ticho ma spaľovala ako oheň, ale nevedela som nájsť slová ktoré mu chcem povedať.  Pohmkával si melódiu More than this a jedným okom ma sledoval. „ Zlatko si nervózna..povieš mi prečo?“ Je pozorný a pozná ma, určite tuší čo mu poviem. Stiahla som ho na prvú drevenú lavičku. Bojovať so sebou samou mi dávalo zabrať, ale tak som to chcela. „ Musíme sa rozísť...“  hľadel pred seba na veľký zelený strom ktorý bol obrastený machom. Zrejme ho moje tri slová neprekvapili, čakal to, alebo nie? „ Myslíš že to tak bude lepšie? Budeš tu sama a ..“ Musela som ho prerušiť. „ Počkaj najprv budem hovoriť ja Louis.“ Nemohla som mu pozerať do očí, tak som tiež skúmala strom oproti nám a hľadala slová. „ Pamätáš ako som ti prízvukovala že toto leto bolo nádherné a bola som šťastná?“ Letmo som na neho zazrela, netváril sa dva krát nadšene ale prikývol. „  Bez teba by také nebolo, ale chcem skúsiť vrátiť sa do starých koľají. Nevládzem plakať a ty musíš spievať a byť oporou pre svojich štyroch bratov.“  Prstami som žmolila rukáv sivého svetra. „ Nepatríme k sebe a neprotestuj je to tak... miluješ Eleonor a ona miluje teba.. je úplne jedno že to bábo nie je tvoje.“ Nevydržala som a otočila som sa k nemu.  Pozeral do zeme, vyzeral ako socha – dokonale prepracovaná do detailov. Dotkol sa mojej ruky úplne opatrne. „ Christine ale nemysli si že si bola nejaká nálepka na moje rany, osud nám nepraje..ale je ukončiť to riešenie?“ Stála som si za svojím a dokonca to ani nebolelo. Srdce mi nepukalo, len som pocítila prázdno. Najlepší kamarát, áno on je môj najlepší kamarát nič viac. „ Je to riešenie ver mi,  skúsime to a ak to nebudeš vedieť vydržať, alebo ja..  máme čas..nikam sa neponáhľame, sme mladí a neviaže nás nič.“  To všetko s láskou neboli klamstvá, len myslím že obaja sme si uvedomili že to nejde. „ Najlepší priatelia? Zatiaľ?“  Usmiala som sa a dvoma prstami som mu zodvihla sklonenú hlavu. „ Nebudeš smutná? Nebudeš sa trápiť?“  Vedela som to! Moje vnútro kričalo! ON JU ĽÚBI! A ELEONOR ĽÚBI JEHO! MUSIA BYŤ ŠŤASTNÝ! MUSÍM MÓJHO OTCA ODPRATAŤ Z CESTY!  Vrátila som sa myšlienkami k nemu. „ Mám pravdu?  Ste si súdený...“ Pritiahol ma k sebe tak prudko a rýchlo že som nestihla zareagovať. „ Louis čo to..nesmieš ma pobozkať, pokazíš nám priateľstvo.“ Zatlačil som ho ďalej, zamračil sa no vzápätí sa usmieval. „ Ty potvora... ty si ma len využívala na sex!“  Krv sa mi rozprúdila v žilách, ale jeho smiech na celý park ma rozosmial tiež. „ Tomlinson ty drzé decko! Ako sa opovažuješ!“ Celú cestu k naším domom som ho naháňala. Letel takou rýchlosťou že som nemala šancu. Zrazu ma nič netrápilo a moje srdce búchalo pravidelne, takto to malo byť. Zajtra sa rozlúčime a on bude mať priestor na to aby dokázal Eleonor ako ju ľúbi. 

London 35.

Ženy moje užite si piatok ! Dúfam že sa vám to bude trošku viac páčiť ako tá časť predtým, som v lepšie nálade, odzrkadlilo sa to aj na tomto dieli :)   Sľubujem vám že toto je posledná zamotaná časť - už budú len a len rozuzlenia  a dobré správy!

Sníval sa mi sen, realizácia v ďalšej poviedke..len neviem ako skončil keďže ma zobudil vŕtajúci sused o 7.oo :(  

enjoy!  

-> Christine <-

Po náročnom privítacom rituály a oboznámení prvákov s pravidlami školy sme sa spolu s Carmen konečne vytrepali von, večerný Londýn ponúkal veľa možností, ale zvolili sme presne tú ako minulého roku – víno, lavičku a Marlborky.  Povystierala som si nohy, odpila som z sklenenej fľaše a vytiahla zapaľovač. „ Budú ti chýbať? Ja som s Naillom v kontakte len cez mobil, ale neviem si predstaviť že nebude mať čas bombardovať ma smskami.“   Budú mi chýbať, príliš som si zvykla. „ No určite,  bolo to krásne leto, ale mám pocit že keď sa končí,  pohlcuje aj niečo zo mňa, zo mňa a Louisa.“ Očakávala pokračovanie, podala som jej teda fľašku. „  Carmen, niesi s nimi tak často ako ja, nevidíš ten rozdiel keď sa pozerá na mňa a keď sa vpíja do očí Eleonor..“ Skočila mi do reči „ a ty zase nevieš prečo sa na ňu tak pozerá, chceš niečo počuť?“ Vrátila mi fľašu, prikývla som. „  Naill mi to povedal, ale ty o tom nevieš..“ Prepichol ma jej prísny pohľad, znova som presunula hrdlo fľaše k perám. Studené víno ma schladilo, ale pritom jemne rozpaľovalo krv v mojich žilách. Carmen pokračovala „  Louis kúpil Eleonor prsteň, ale nedal jej ho.“ Skončila, napila sa a zízala na mňa. „ A čo ja s tým?  Náš vzťah sa nedostal do štádia bavíme sa o budúcnosti, kým som bola  s ním len som plakala.“  Prekrútila očami, typická Carmen. „ Christine hovoríš to ako keby ste sa rozišli!“ Na konci vety zvýšila tón hlasu. Pripálila som si cigaretu a stále som sa pokúšala jej vysvetliť o čo mi ide. „ Mám ho rada, nepopieram to.. ale skrátka vidím to inak, bola som len náplasť za El, vyriešil sa problém Eleonor a on s ňou znova môže byť šťastný.“ Ukradla mi cagaretu, tuho si potiahla a rozkašľala sa. „ Nefajčí škodí ti to.“  

London 34.

Neskutočné ženské moje!! Neviem slovami opísať to ako sa cítim keď čítam vaše komentáre :* ľúbim vás nezabudnite na to! 

Dnes to zo mňa išlo ako z chlpatej deky, prepáčte mi to.  Žijem na káve a nikotíne,  pri nohách mi leží pes... blbý deň..celý...hurá končí sa a ja môžem pokojne spať a tešiť sa že sa zajtra posadím na milovanú kobylu. 

-> Louis <-

„ Dobré ráno mrkvička!“  Naill mi podal odjedenú, čerstvo ostrúhanú mrkvu.  Krátko za mnou do kuchyne vošiel aj Harold, vlasy mu stáli dupkom a krčil nos. „ Tommo ja s tebou nikdy viac nespím!“  Zažmurkal som a musel som sa zasmiať „ Hazza choď sa obliecť El príde dole a...“ Spustil sa smiech.  Liam priviedol Eleonor za ruku rovno do kuchyne a Harry tam stál úplne nahý. Pribehol som k nej, mrkvu som nechal mrkvou a oboma rukami som jej zakryl oči. „ Nepozeraj sa a ani nedýchaj .. ideme.“  Ťahal som ju do obývačky a v pätách som mal Liama. 

London 33.

Môžte ma zabiť...  tiekli  mi slzy keď som to písala, ale  počúvala som smutné pesničky.. dnes samé smutné správy tak sa to odzrkadlilo na tejto časti. I am so sorry!  

Myšlienkami som sa vrátila do doby keď som prežívala to čo Zayn s rodinou teraz... :( bolí to.. ostane prázdne miesto ktoré nejde zaplniť a bolesť neprechádza... diera v srdci sa nezotavuje, len si človek po čase na to prázdno zvykne.. otupí sa a plakať viac nejde... 

Ale nebudeme smútiť! Na ranný budík nastavujem moju naj pesničku - KLIK :D

-> Louis <-

Mama Christine prišla o tri hodiny, to sme už my všetci spoločne sedeli v našom dome v obývačke.   Vládlo ticho, policajti sa pýtali na Jamesa. Opísal som teda celú situáciu z posledných dní, potom nám dali pokoj a otázkami zavalili Caroline a malú Riu.  Christine striedala náruče nás všetkých, ale prevažne som ju objímal ja alebo Liam. Bolo mi ho ľúto, mal sa stretnúť s Danielle ale odbila ho znova tréningom. Boli spolu veľmi málo, ale vidieť že ju ľúbi. Nedalo sa nevšimnúť si ako sa celý rozžiaril keď objímal moju priateľku. Nerozoberal som to, behal som hore dole. Suseda s dvoma dcérami ostala bez jediného hrnčeka, bez deky .. ostali im len veci ktoré mali so sebou oni v Moskve, a Christine s nami v Dubline.  Ten idiot im vzal dokonca dva autá, dúfam že sa z toho nevyvlečie tak ľahko. Odviezol som ich k Christininej babke, bývala len o pár ulíc ďalej. Spolu s Laimom sme vyniesli 4 kufre na štvrté poschodie.  Byt bol maličký, ale Babka Ester bola prijemná a usmievavá ženská.    Nechcel som ju nechať tam, chcel som aby ležala so mnou v mojej posteli a aby som mohol počúvať jej príjemný dych celú noc.    Vtiahol som ju do  malej kuchyne a zatvoril som dvere.  „ Si smutná... zlatko ako to mám napraviť?“  Tak strašne som chcel niečo spraviť, zmeniť jej smutné očká a vidieť ju smiať sa. „ Vieš odkedy sa všetko kazí Louis?“ Bola vážna, hlas mala tichý a zachrípnutý. „ Viem, nasťahovali sme sa...“  Bola predtým šťastná? Nemala za pätami novinárov a na krku mňa, hlúpeho blbca. Objala ma, perami našla tie moje.  Z bozku som cítil neistotu, prázdno.. nesmieš ju stratiť! „ Myslím si, že to turné bude len dobré... oddýchneme si od seba, mňa rozptýli škola a teba práca.“ Pohľad do jej zrazu rozžiarených očí ma potešil, v našom poslednom bozku sme stratili smútok, starosti. „ Budeš spať tu alebo pôjdeš s nami?“  Na prsty si nakrúcala pramienky mojich vlasov, stále to robila a mne sa to šialene páčilo. „ Ostanem tu, mama vieš.. ráno vstávaš však?“ prikývol som, ranná skúška, večer máme autogramiádu. Ešte raz ma pobozkala, pohladil som ju po líci vzal som Liama a odišiel som domov.