sobota 26. apríla 2014

Fight off your demons 59.


Dakujem za komentáre (aj ked je ich príšerne málo, aspoň nejaké sú :))  a užite si časť :) Barby ♥  

Liam

„Takže slečna je nahnevaná?“ Prikývol som , lebo som mal plnú pusu jedla a viem že by mi Maria jednu tresla keby som niečo vyslovil. Tá Maria a jej materské sklony ku mne.  Prehltol som.
„Ja neviem. Asi sa nevie rozhodnúť.“
„A ty?“ Utierku si prehodila na rameno a sadla si naproti mne.
„Ja urobím všetko preto aby bol štastná.“
„Kto by to bol povedal? Zamilovaný až po uši.“ Cez veľké popolnikove okuliare pretiekla malej Číňanke slza, ktorú rýchlo chytila a ja som sa robil že som si to nevšimol.
„Vieš Maria, chcem aby mala všetko na svete, takže ked sa rozhodne pre adopciu tak to chcem aj ja.“
„Nikdy si nemyslel na deti.“ Dúmala.
„Nie.“ Pripustil som, ona to vzdala a nechala ma tak.
„Boli ste preč celú večnosť už som si myslela že prídete za tmy.“ Prikývol som a jedným okom pozeral na futbal v telke.
„čo? Kurva! Koľko je hodín?“ Odrazu mi bliklo v hlave! Pojebaný Brad!
„Pán Payne! Tento slovník je príšerný!“  Seriem na slovník, hned som sa pozrel na hodinky.
Pol piatej! No do piče! Nadával som v duchu.
Vybehol som hore, samozrejme že sa zavrela do kúpeľne.
„Isabella otvor, musím na chvíľku odísť.“ Prosím len neotváraj! Ked otvorí pochybujem že jej budem vedieť zaklamať do očí.
„Chcem byť sama Liam.“ Počul som ju.
„Láska ja hned prídem, len si niečo vybavím. Prisahám že to nebude trvať dlho.“
„Fajn.“ Plakala. Počul som to. Lámalo mi to srdce a bol som ešte viac nasratý na toho skurvysyna vyjebaného zato čo jej urobil!
„Idem. Prídem.“ Povedal som Marii, vzal sako z vešiaka a padal dolu.
„Pán Payne?“ Asthon bol pripravený ako stále na čas.
„Ideme.“ Prikývol a nastúpili sme do auta.
„Všetko som zistil Pane, je doma tam kde má byť. Je sám a podľa všetkých zdrojov bude nadrogovaný Pane.“
„Sledoval si ho?“ Pýtal som sa.
„Samozrejeme, celý deň. Mám tu aj pištoľ Pane.“ Culko mnou. Bella ma zabije, ked niekoho zabijem. Zasmial som sa nad mojou logikou. Vezmem všetku bolesť na svete na mna, len nechcem aby žena ktorú milujem chodila za mnou do basy.
„Pištoľ nechcem, mám toto.“ Dal som ruky v päste a nadvihol ich, čo sa Asthonovi vôbec nepáčilo.
„Pane ale on môže byť ozbrojený a k tomu...“
„Ticho.“ Zastavil som ho.
„Ty si ju vezmi, ale ja sa budem byť rukami, chcem mu ukázať bolesť no nie ho zabiť.“ Otočil som sa na neho.
„Premýšľal som, mám tu diktafon, ked sa prizná dorazíme ho a dáme polícii, ale ked nie...“
„Tak?“ Nabádal ma.
„Budeme musieť použiť veľmi bolestivú taktiku aby sa priznal.“ Asthon sa pousmial a zastavil na mieste.
„Pán Payne, ak sa Vás bude snažiť ohroziť zabijem ho.“ Nasucho preglgol.  Och, dôverní Asthon bez ktorého by som bol hlboko v riti.
„Asthon nemôžeme ho zabiť, ale keby niečo máš povolené ho zneškodniť. Aj ked... Neviem prečo mám taký pocit že to pôjde ako po masle.“
„Dobre Pane. Ideme.“ Povedal a vystúpil. Ja som si dal dolu sako a nechal ho na sedadle.
Vystúpili sme vpred do teraz už rozsvieteného domu chlapa, ktorý zničil mojej Isabelle život.
Asthon sa najprv na mna pozrel a potom silno kopol do dverí, ktoré sa vytrhli z pántov a hlasno buchli na zem.
Odpusť Bella, ja ti to vysvetlím. Bola moja posledná normálna myšlienka.

Isabella

Kam išiel? Nedvíha mi telefon, Asthon tu nie je a Maria povedala že Liam povedal že príde. Tak čo sa deje? Je noc, pre boha.
Z myšlienok ma vytrhol až jemný buchot dverí. Je v pracovni. Ihned som sa postavila a išla tam, najprv som počúvala za dverami, ale nič som nepočula.
Položila som ruku na klučku a pootvorila dvere. Nič sa nedialo tak som ich otvorila a nakukla dnu. Bol mi zadkom, opretý rukami o stôl. Pozeral do zeme... myslím.
„Liam?“ šepla som a on celý stuhol.  Ako keby bol z kamena.
„čo sa deje a čo...“ Aj zozadu som videla jeho vyhrnuté rukávy a zakrvavené hánky.
„Och...“ Hned som sa k nemu prirútila a chytila ho za ramená. Chcela som ho otočiť, ale stál tam ako skala. Po chvíľke sa otočil sám.
„M-myslel som že spíš.“ Šepkal. Oči mal úplne vystrašené a na košeli kvapky krvi.
„Liam čo to je?“ Ukázala som na jeho ruky a jeho košeľu.
„Bella ja ... no ja ...“
„Hovor Liam... desíš ma.“ Sklopil pohľad.
„Najprv sa osprchujem.“ Bol spotený a špinavý. Na predlaktiach škrabance.
Otočil sa na odchod.
„Stoj.“ Chytila som ho za krk a natočila ku mne. Pod uchom mal škaredú krvavú ranu.
„Kde je Asthon?“
„V dome naproti.“ Povedal.
„Pobil si sa?“ Pustila som ho a prebodla pohľadom.
„Nie tak celkom.“
„Liam! Ja som sa o teba bála a ty mi tu hovoríš debeliny v šifrách? Nechal si ma tu! Išiel si preč! Prídeš si domov zakrvavený a...a...“ Nedopovedala som a začala panikáriť. Do očí sa mi drali slzy a hlas mi zlyhával. Nevládzem.
„Bella.“ Chytil ma, ked sa mi podlomili kolená a našťastie ma zachytil.
Zavrela som oči a cítila ako ma nadvihol. Niesol ma...

Liam

„Prepáč láska, je mi to tak ľúto.“ Bola ticho, pozerala pred seba a plakala.
Položil som ju na posteľ a ľahol si k nej tak aby som sa jej nedotýkal. Mal som na sebe jeho krv a musel som jej to vysvetliť.
„Všetko ti poviem,  ale musím zo seba dať preč tu krv.“ Neodpovedala.
„Isabella prisahám že ti to poviem. Prosím ver mi Bella, prosím.“ Prosil som ju aby ma pochopila. Aby ma nadalej milovala. Aby vedela že si chcem adoptovať dieťa. Aby chápala čo pre mna znamená no najviac som ju prosil aby tu bola ked sa vrátim.
Po chvíľke prikývla no môj strach z toho žeby odišla bol väčší. Vzal som veľké kreslo a dal ho do kúpeľne. Jemne som ju znovu vzal na ruky a niesol tam. Neprotestovala, tak som ju položil do kresla a nechal tak. Nohy si pritiahla k sebe, bola celá bledá, mala pod očami kruhy a ešte červené oči od plaču. Bože, ja som taký skurvený kokot, celú ju skurvím! Kokot Payne a ty chceš byť jej manžel? Nadával som sám na seba.
Vyzliekol som sa a veci dal asi prvý krát do koša na prádlo. Nechcel som ju nahnevať.
Vliezol som do sprchy, otočený na nu a nechal vodu aby umyla spolu zo sprchovým gélom všetko čo sa stalo. Poriadne som sa vydrhol, aby som nemal na sebe ani trošku z jeho DNA.
Vzal som do ruky uterák a začal sa trierať. Tupá bolesť na hánkach a celých zápästiach sa dostavila skôr ako som čakal. Bolelo to, ale nechcel som to na sebe dať vedieť, nechcem aby sa trápila ešte viac. Kým som sa doutieral,  cukalo mi tvárov od bolesti. Ešte teraz cítim ako som ho udieral do tváre a všade kde prišlo.
„Au.“ Neuvedomil som si že som si prešiel po rane pri uchu.
„Kurva.“ Zanadával som, ked som videl Isabelline oči na mne. Celé vypúlené, plné očakávania čo sa bude diať.
„Bolí ťa to.“ Zhodnotila.
„Nie. Nebolí.“ Nedokázal som byť zlý, nie ked viem že jej to musím všetko povedať.
Pokrútila hlavou a postavila sa. Neschudla nejako? Čo to kurva...
„Pod sem.“ Povedala a ukázala na stoličku. Obmotal som okolo seba uterák a sadol si, zatiaľ čo Bella šmátrala v šuflíku. Vytiahla nejakú bielu vec a nejakú vodičku.
„Nie.Nie.Nie.Nie.“ Rýchlo som sa postavil ked som vedel čo má v ruke.
„To je tá vec, čo ma bude štípať ked ju dáš na ranu!“ Kurva ! Nie!
„Liam...“
„Bella, nie! To bolí! Mama mi to dávala na koleno ked som sa potkol o múrik. Pamätám si to! Bolí to.“ Urobil krok ku mne, a ja som cúvol.
„Liam ked ťa to bude štípať tak už mi nikdy nemusíš veriť.“ Neviem či si uvedomovala čo povedala, ale videl som v jej očiach malý náznak humoru a teraz dám všetko preto aby neplakala, takže som prikývol. Ja dement. Som zamilovaný dement, čo pre tú ženu urobí aj nemožné.
„Sadaj.“ Povedala a naliala vodu na tampon.
„Isabella. Kurva. Ja sa bojím.“ Zuby som mal pevne stisnuté, oči zavreté a ruky v pästiach.
„Bitka ti nerobí nič, ale tohto sa bojíš ako malé dieťa.“ Bez váhania priložila tampon na moje ucho. Očakával som bolesť, štípanie, kričanie a nadávanie ale nič neprišlo. Jej jemné rúčky chodili po mieste a nič som necítil.
„Ako to...“
„Už dlho sa peroxid na rany nedáva. Malé deti sa ho boja asi tak ako ty, tak vymysleli toto. A je to bezbolestné.“ Rukou prešla cez moje vlasy a ja som zavrel oči.
„Musím ti to povedať však?“
„Musíš.“ Odpovedala a vzala ma za ruku. Tahala ma do izby.
Kurva... Ako jej to povedať? Vidíš idiot Payne? Mal si jej to povedať ihneď, pokrútil som hlavou. Do riti...

4 komentáre:

  1. skvelá časť :) som zvedava ako jej to Liam vysvetlí :) :) A Liam nemal chybu ako sa bál ,,peroxidu" :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Super! Omlouvám se, že jsem delší dobu nekomentovala, ale pořád pravidelně čtu! :) Jen jsem z toho všeho tak nějak unesená a nechce se mi psát pořád, jak je to skvělé a úžasné. Protože ono prostě je a nechci se opakovat :) Opravdu mě mrzí, že už se blíží konec, ale přece jen se potřebuju učit na zkoušky, tak se mi to i docela hodí, ať pořád neodbíhám ke čtení povídek :D Aaaale moc se těším na další!!! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Perfektné :)
    Tento koniec, aké podarené, ako sa bál... Maximálne som zvedavá na ďalšiu časť, ako jej to povie a ako Bella zareaguje..
    Skvelé ♥♥♥♥♥
    A čo sa týka komentárov, všade teraz takto haprujú, dievčencom sa nechce komentovať, takisto je to aj u mňa na blogu, don't worry :)
    D-O-K-O ♥
    Love Xxx

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Jéé, přijdu a tady nový díl!! Krásný!! Tý jo, úplně jako bych viděla sebe, když popisuješ Liama jak se bojí, že ho to bude bolet. :D Jsem zvědavá, jak to teda vysvětlí! Ale jsem si jistá, že to Bella pochopí. :)

    OdpovedaťOdstrániť