Fight off your demons 60.

Táto časť je moja najobľúbenejšia :) Nechajte komentár aby som vedela či sa Vám to páči !! Pane bože ved ja umriem od zvedavosti (ja sa fakt bojím čo si budete myslieť a či sa to bude páčiť .. kurva) ... Vaša Barby ♥

Sadla si do tureckého sedu a čakala. Bože ona ma raz zabije.

Triasli sa mi ruky a nohy som mal zo želatíny. Ježiši Payne bojíš sa ženy?  Jemne som si k nej sadol a pozrel jej do očí.

„Takže? Čo sa to tu deje Liam?“ Nesmiala sa, nemala dobrú náladu, bola celá bledá a mala červené oči.

„Pozri sa, bolo to dávno ked mi Zayn dal číslo a adresu na ... na.....“ Skákala pohľadom na mna a na stenu, nechápala.

„Brada.“ Vydýchol som slabo a dúfal som že to nepočula.

Počula... Rukou si zakryla ústa a prudko sa nadýchla.

„Ty si bol za ním?“ šepkala, nepozrela na mna ale na jej prekrížené nohy. Kurva.

„Bol. Bol som tam so Zaynom, boli sme tam hľadať nejaké dôkazy aby sme ho mohli zašiť a aj sme našli, takže pôjde do vezenia spolu s kokotom Dukom, ale...“

„Ale čo?“ Vyštekla.

„On...Mal tam fotku dievčata... Bola si to ty... Ty na tom gauči Bella, ty potom ako ťa znásilnil.“ Zavrela oči. Plakala.

Kurva.Kurva do riti kurva.

„Je mi to tak ľúto, nechcel som tam ísť ale musel som. Musel som mu ukážať bolesť a chcel som ho zabiť. Skoro sa mi to aj podarilo ale Asthon ma zastavil.“ Bola ticho. Mimovošne som si rukou prešiel po hánkach, ktoré boli zodraté a opuchnuté.

„Bella, nemohol som to nechať len tak a nechať chlapa ktorý ti skurvil celý život aby ostal len tak bez pomsty. Jasné že pôjde do basy a to bude trest ale ja som musel. Raz by som to urobil, bolo to len otázkou času. Už ked mi Zayn dal ten tip že býval tu, v NY, tak som vedel že za ním pôjdem. Nemohol som ti to povedať lebo by si ma nepustila a ...“ Zasa mi skočila do reči.

„Mohol ťa zabiť! Mohlo sa ti niečo stať! Nič si mi nepovedal! Nikdy mi nič nepovieš! Chod do riti Liam!“ Nahol som sa k nej a chcel ju chytiť do náručia, ale odklonila sa.

„Nedotýkaj sa ma tými rukami! Pred pár hodinami si sa dotýkal jeho a teraz sa ma dotýkať nebudeš! So odporný presne tak ako on! Nenávidím tento život! Nenávidím všetko čo sa točí okolo toho hajzla. Nechcem žiť tam kde je on!“ Ziapala. Kričala. Hulákala. A som sedel a pozeral ako kokotko. Musím ju nechať sa vyrozprávať.

„Ja sa tu rozhodujem či si adoptovať dieťa a ty debil si ideš za ním aby si ho zbil! Ja tu trpím lebo ma nejaký idiot znásilnil a ty len tak odídeš bez vysvetlenia! Čo by som robila keby sa ti niečo stalo? Zomrela by som bez teba! Už nikdy mi nič nezatajíš lebo inak ťa zabijem sama!“ Prikývol som. Už bola ticho, nie preto lebo nemala čo pvedať ale preto, lebo som jej neodporoval. Vedel som to aká bola...prekvapená.

„Milujem ťa. Len teba.“ Povedal som pevne, aby vedela že neklamem.

„Ja viem, aj ja teba milujem.“

„Myslela si to vážne?“  Opýtal som sa už tichšie.

„čo?“

„že sa ťa nemám dotýkať.“ Trpol som a čakal čo odpovie. Kľud Liam. Kľud.

„Nie, jasné že som to nemyslela vážne.“ Sklopila pohľad. „Potrebujem aby si sa ma dotýkal, hociako. Len aby som ťa pri sebe mala.“ Usmial som sa.

Moja romantická Isabella.

„Je ti niečo? Schudla si, si bledá a nejaká iná...“ Urobila grimasu.

„Práve som ti to povedala, bojím sa. Neviem sa rozhodnúť.“

„O tom sa budeme baviť potom, dobre?“ Prikývla. Nadol som sa a vlasy jej dal za ucho. Pohľadom prešla po mojom uteráku, ktorý som mal okolo seba obmotaný a zapýrila sa. Nadvihol som obočie.

„Nadržaná?“ Provokatívne som sa usmial a nečakal na jej zrejmú odpoved. Priľahol som ju a nežne ju pobozkal.

„Bála som sa.“ Šepkala do mojích pier túžiacich po nej.

„Prepáč, už to neurobím.“

Rukou som zašiel pod jej nohavičky a ukazovákom som prechádzal po hladkých miestach.

„Chcem ťa urobiť jazykom.“ Šepkal som a pomaly sa presúval dolu k jej podbrušku.

„Počkaj Liam.“ Vydýchla, ale nie vzrušením.

„čo sa deje?“ Hned som na nu upriamil pozornosť. Bola ticho, neprítomne pozerala dohora, akoby počúvala. Čo to kurva...

„Isabella kurva čo sa deje?“ Dožadoval som sa odpovede.

„Je mi zle Liam.“

„Odkedy?“ Bola moja otázka.

„Už od dovolenky... myslím.“

Môj mozog nepracoval. „Ako zle?“

„Ja neviem... Necítim sa dobre.“ Nasucho prehltla. „Možno mám nejakú tropickú chorobu. Je to v poriadku.“ Rýchlo som sa postavil a otvoril dvere.

„ASTHON!“ zaziapol som silno. Dobehol v priebehu pár sekúnd.

„Pane?“ Očami skenoval priestor, mna a Isabellu.

„Priprav auto, ideme do nemocnice.“ Obaja sme pozreli na Bellu.

„Nie. Nie. Nie. Nieje to až tak zlé.“ Usmievala sa. Bála sa.

„Nevytáčaj ma Isabella a chod sa obliecť. Môžeš chodiť?“

„Ano.“ Prikývla a ja som k nej podišiel aby som jej pomohol keby niečo.

Pane bože čo má toto znamenať?

„Pane Bože... kriste... Ježiši na nebi.“ Sedela vzadu na sedadle pri mne, kolená mala stiahnuté k bruchu a oči plné slz.

„Asthon kurva rýchlejšie.“ Hladil som ju po chrbte a snažil sa tým odpútať preč bolesť, ale nešlo to.

Bella zafnukala od bolesti, ale bola ticho. Došli sme do nemocnice.

„Chcem Marcusa Blustona, ihned.“ Povedal som na recepcii sestričke, ktorá nechápala.

„Povedze len meno Payne.“ Stála ako krava a čumela na mna.

„Kurva.“ Šepol som. „Ja nechcem byť zlý, tak sa pohni a zavolaj ho.“ Prišiel som k Belle, ktorú podopieral Asthon.

„Sadni si.“ Prikývla a skrivila tvár pri sadaní. Bože nič horšie som v živote nezažil, vidieť ju ako trpí! Bezradne som si k nej kľakol  a chytil ju za kolená, bál som sa ju chytiť inde aby ju to nebolelo.

„Povedz ... Povedz čo mám urobiť, nech je to hocičo Isabella.“ Sklopil som pohľad, nemôžem sa pozerať do jej očí ked tam vidím bolesť.

„Len ostaň so mnou.“ Šepkala.  Otočil som hlavu a pohľadom našiel sestričku z recepcie, ktorá telefonovala.

„Do riti kurva! Nejde to rýchlejšie? Ona ma skurvené bolesti, prečo tu už nie je posila? Čo to má kurva znamenať?!“ Už už som vstával a chcel pokračovať v mojom prejave no jej slabá rúčka ma zastavila.

„Nerob to, bud dobrý.“ Snažila sa o úsmev, ale hned nato znovu skrivila tvár v bolestiach, zaťal som päste.

„Liam?“ Počul som hlas Marcusa.

„Konečne.“ Vydýchol som. „Má bolesti.“ Povedal som mu a postavil som sa.

„Caludia, ihned urobte všetky testy.“ Pozrel sa na tú spomalenú kravu, ktorá sa odrazu začala hýbať.

„Ale rýchlo, toto je dôležitý pacient.“ Zazrel som na nu a ona sa pod mojim pohľadom stiahla. Tak vidíš ty hlupana? Teraz už chápeš?

„čo sa stalo?“ Pýtal sa ma kamarát a podal mi ruku.

„Boli sme na dovolenke, neviem či nemá nejakú tropickú chorobu alebo akú riť Marcus, ale má bolesti a ja kurva nechcem aby trpela.“ Pozrel som prísne na kamaráta zo školy.

„Chápem, urobím všetko čo sa bude dať.“

„Nie. Urobíš úplne všetko aby ju to nebolelo.“ Chytil som ho za ruku, ale hned aj pustil. Strácam rozum. Kurva.

Marcus prikývol a odkráčal preč. Hned sa tam objavili tri sestričky, ktoré posadili Bellu na vozík. Nikdy som nevidel väčšiu paniku v jej očiach. Snažila sa to ukryť, ale ja viem čo jej behalo hlavou. Strach. Spomienky. Bolesť. Rukami som si pretrel tvár.

„Počkať.“ Povedal som a prihnal sa k jej slabému bezvládnemu telu.

Bez opýtania, či čakania som ju nejme dvihol na ruky a čo najrýchlejšie som kráčal za Marcusom. Obmotala mi ruky okolo krku a a hlavu zložila si dala na môj krk. Ihned mi naskákali zimomriavky ked som cítil ako sa ma tam dotýkajú jej pery.

„Položte ju tam, Pán Payne.“ Povedala nejaká žena a ukázala na doktorský stôl. Nechcene som pustil jej telo z mojej teplej náruče. Pobozkal som ju na čelo.

„Musíte odísť pane, ihned.“ Povedal najaká žena.

Pozrel som jej do očí.

„Milujem ťa.“ Zašepkala aby som to počul len ja. Prečo...čo to... Ako ... Kurva. Prečo sa mi zdalo akoby sa lúčila?

„Bella, bude to v poriadku. Nikomu nikdy nedovolím aby si trpela, alebo prežívala bolesť. Prisahám ti.“ Stisol som jej ruku a pocítil niečiu dlaň ako ma ťahá preč.

„Kurva, pusti ma.“ Chcel som oprovať a jebnút tomu kto ma ťahal preč. Prudko som sa otočil a dúfal že to nie je žena. Bol to Asthon.

„Ihned chcem všetky odbery krvi a snímok Anabell.“ Počul som Marucusa pred tým ako sa zavreli dvere.

Prešla pol hodina. Potom celá.

„Kurva. Poviete mi čo sa deje?“ Pýtal som sa každej sestričky, ktorá išla okolo. Každá povedala len „Prepáčte, ale zatiaľ nič nevieme.“

„Pane, upokojte sa.“ Povedal Asthon súcitne.

Sadol som si k nemu a zaryl ruky do vlasov. Pane bože prosím. Chcem ju vidieť.

Dvere sa otvorili dokorán a vybehli dve sestričky. Jedna pribehla k telefonu na chodbe. Postavil som sa a nechápavo sa odzeral dookola.

„Dokotr Bond, ihned na druhé poschodie. Je to veľmi urgentné.“ Behala znovu späť a ani nestihla vojsť do dverí kde bola moja Bella a vyšiel Marcus, ktorý tlačil veľký stôl s mojím dievčatkom na nom. Nehýbala sa. Oči mala zavreté. Bolá celá bledá.

„čo sa deje?“ Pýtal som sa dookola, ale nikto ma nevnímal.

„Poviete mi čo jej je?“ Kurva!

„Kurva! Tak mi povedzte čo sa deje inak to tu rozjebem na márne kúsky.“ Môj hlas by zobudil aj mrtvolu. Marcus s Bellou a dvomi sestričkami vošli rovno do výtahu a pri mne ostala ta zaspatá krava.

„Nezistili sme žiadnu tropickú chorobu. Ide o niečo iné Pane, je to vážne. Doktor Bond ju hned prehliadne a ...“

„Jebem ti nato! Čo sa jej stalo?“ Hulákal som na nu a bolo mi jedno že je to žena! Žena sa zarazila.

„Nemôžem Vám to povedať, kým to nie je potvrdené.“ Čo kurva?

Dve hodiny! Dve skurvené hodiny ju vyšetrovali, ked ma nakoniec pustil nejaký doktor k nej.

„Zato ťa zažalujem ty skurvysyn a celú túto nemocnicu pošlem do piče.“ Rozčuľoval som sa a vošiel do miestnosti kde ležala.

„Bella.“ Šepol som, ked som ju videl ležať a pri nej doktor.

„Li.“ Plakala. „Vieš ako som sa bála?“ Pribehol som k nej a stisol jej ruku.

„Slečna, dám vám injekciu proti bolesti, možno budete chvíľku mimo ale bolesť prejde.“ Usmieval sa na nu plešatý sto ročný doktor. Do nejakej hadičky jej pichol nejakú priezračnú tekutinu a po pár sekundách sa jej čelo narovnalo, takže som predpokladal že bolesť je preč. Zavrela oči a vydýchla.

Isabella

Bolesť prešla. Konečne.

„Ahoj Bella.“ Usmievala sa teta Grace.

„Teta Grace!“ Vyskočila som zo stoličky a rozbehla sa k nej.

Chcela som ju objať prudko, tak aby som ju až zvalila nazem, ale moje malé nôžky neboli až tak silné. Milovala som, ked k nám prišla teta Grace!

„Ako sa máš moja malá Bella?“

„Veľmi dobre.“ Zaškerila som sa a ukázala ešte mliečne zúbky.

„Podte, ideme obedovať.“ Kričala mama.

Pozerala som sa ako krájala koláč a kládla ho na stôl. Zamračila som sa, ako môže krájať tak presne? Raz sa to musím naučiť aj ja.

„Máš narodeniny.“ Začala mama. „Chod si obliecť nejaké šaty.“ V hlave mi bliklo! Presne viem ktoré.

Vysmiata som sa štverala hore schodmi, čo mi išlo veľmi ťažko a vošla do môjho šatníka.

Biele šaty ktoré som milovala viseli na rúžovom vešiaku na tom mieste kde ich mamička kládla naposledy. Obliekla som si ich a vzala modré topánky na šnurovanie. Ocko ma naučil šnurovať topánky , načo som bola patrične hrdá! Bola som prvá v triede čo to vedela!

Vyobliekaná som sa vybrala dolu a našla mamu, tetu Grace a ocka v kuchyni.

Jedli sme kurča, neexistovalo lepšie jedlo ako kurča mojej mami.

Smiali sme sa a tete mi pochválila biele šaty do kostola.

„Doniesla som ti darček.“ Prekvapene som zažmurkala.

„Vážne?“ Postavila som sa k nej a ona mi podala zabalenú krabicu.

„čo je to?“ Vzala som ju do rúk.

„Rozbaľ to. Rýchlo.“ Teta sa tešila so mnou.

Trhala som krabicu z každej stany! Bábätko! Malé krásne bábätko!

„A vie aj rozprávať a piť.“ Zapišťala som od radosti a objala bábiku.

„Raz budeš mať aj ty také krásne malé bábätko Bella.“ Prikývla som.

„Bella?... Isabella. Počuješ ma?“ čo to...

„Teta Grace?“  Otvorila som oči a uvidela Liama.

„Liam?“

„Och bože, zľakol som sa.“ Vzal do ruky moju dlaň a stískal ju.

„Takže slečna, cítite sa dobre?“ Usmieval sa doktor.

„Ano, už áno.“

„čo jej je?“ Pýtal sa Liam a postavil k doktorovi.

„Takže, žiadnu tropicku chorobu nemáte vdakabohu. Urobili sme Vám všetky testy na choroby a aj infekčné ochorenia. Okrem Vášho tehotenstva, tu nieje nič. Mali by ste si na seba...“

Zhíkla som a zakryla si rukou ústa. Počula som Liamov prudký nádych a cítila na sebe doktorov nechápavý pohľad.