Liam
„Takže slečna je
nahnevaná?“ Prikývol som , lebo som mal plnú pusu jedla a viem že by mi
Maria jednu tresla keby som niečo vyslovil. Tá Maria a jej materské sklony
ku mne. Prehltol som.
„A ty?“ Utierku si
prehodila na rameno a sadla si naproti mne.
„Ja urobím všetko preto
aby bol štastná.“
„Kto by to bol povedal?
Zamilovaný až po uši.“ Cez veľké popolnikove okuliare pretiekla malej Číňanke
slza, ktorú rýchlo chytila a ja som sa robil že som si to nevšimol.
„Vieš Maria, chcem aby
mala všetko na svete, takže ked sa rozhodne pre adopciu tak to chcem aj ja.“
„Nikdy si nemyslel na
deti.“ Dúmala.
„Nie.“ Pripustil som, ona
to vzdala a nechala ma tak.
„Boli ste preč celú
večnosť už som si myslela že prídete za tmy.“ Prikývol som a jedným okom
pozeral na futbal v telke.
„čo? Kurva! Koľko je
hodín?“ Odrazu mi bliklo v hlave! Pojebaný Brad!
„Pán Payne! Tento slovník
je príšerný!“ Seriem na slovník, hned
som sa pozrel na hodinky.
Pol piatej! No do piče!
Nadával som v duchu.
Vybehol som hore,
samozrejme že sa zavrela do kúpeľne.
„Isabella otvor, musím na
chvíľku odísť.“ Prosím len neotváraj! Ked otvorí pochybujem že jej budem vedieť
zaklamať do očí.
„Chcem byť sama Liam.“
Počul som ju.
„Láska ja hned prídem, len
si niečo vybavím. Prisahám že to nebude trvať dlho.“
„Fajn.“ Plakala. Počul som
to. Lámalo mi to srdce a bol som ešte viac nasratý na toho skurvysyna vyjebaného
zato čo jej urobil!
„Idem. Prídem.“ Povedal
som Marii, vzal sako z vešiaka a padal dolu.
„Pán Payne?“ Asthon bol
pripravený ako stále na čas.
„Ideme.“ Prikývol
a nastúpili sme do auta.
„Všetko som zistil Pane,
je doma tam kde má byť. Je sám a podľa všetkých zdrojov bude nadrogovaný
Pane.“
„Sledoval si ho?“ Pýtal
som sa.
„Samozrejeme, celý deň.
Mám tu aj pištoľ Pane.“ Culko mnou. Bella ma zabije, ked niekoho zabijem.
Zasmial som sa nad mojou logikou. Vezmem všetku bolesť na svete na mna, len nechcem
aby žena ktorú milujem chodila za mnou do basy.
„Pištoľ nechcem, mám
toto.“ Dal som ruky v päste a nadvihol ich, čo sa Asthonovi vôbec
nepáčilo.
„Pane ale on môže byť
ozbrojený a k tomu...“
„Ticho.“ Zastavil som ho.
„Ty si ju vezmi, ale ja sa
budem byť rukami, chcem mu ukázať bolesť no nie ho zabiť.“ Otočil som sa na
neho.
„Premýšľal som, mám tu
diktafon, ked sa prizná dorazíme ho a dáme polícii, ale ked nie...“
„Tak?“ Nabádal ma.
„Budeme musieť použiť
veľmi bolestivú taktiku aby sa priznal.“ Asthon sa pousmial a zastavil na
mieste.
„Pán Payne, ak sa Vás bude
snažiť ohroziť zabijem ho.“ Nasucho preglgol. Och, dôverní Asthon bez ktorého by som bol
hlboko v riti.
„Asthon nemôžeme ho zabiť,
ale keby niečo máš povolené ho zneškodniť. Aj ked... Neviem prečo mám taký
pocit že to pôjde ako po masle.“
„Dobre Pane. Ideme.“
Povedal a vystúpil. Ja som si dal dolu sako a nechal ho na sedadle.
Vystúpili sme vpred do
teraz už rozsvieteného domu chlapa, ktorý zničil mojej Isabelle život.
Asthon sa najprv na mna
pozrel a potom silno kopol do dverí, ktoré sa vytrhli z pántov
a hlasno buchli na zem.
Odpusť Bella, ja ti to vysvetlím. Bola moja posledná
normálna myšlienka.
Isabella
Kam išiel? Nedvíha mi
telefon, Asthon tu nie je a Maria povedala že Liam povedal že príde. Tak
čo sa deje? Je noc, pre boha.
Z myšlienok ma
vytrhol až jemný buchot dverí. Je v pracovni. Ihned som sa postavila
a išla tam, najprv som počúvala za dverami, ale nič som nepočula.
Položila som ruku na
klučku a pootvorila dvere. Nič sa nedialo tak som ich otvorila
a nakukla dnu. Bol mi zadkom, opretý rukami o stôl. Pozeral do
zeme... myslím.
„Liam?“ šepla som
a on celý stuhol. Ako keby bol
z kamena.
„čo sa deje a čo...“
Aj zozadu som videla jeho vyhrnuté rukávy a zakrvavené hánky.
„Och...“ Hned som sa
k nemu prirútila a chytila ho za ramená. Chcela som ho otočiť, ale
stál tam ako skala. Po chvíľke sa otočil sám.
„M-myslel som že spíš.“
Šepkal. Oči mal úplne vystrašené a na košeli kvapky krvi.
„Liam čo to je?“ Ukázala
som na jeho ruky a jeho košeľu.
„Bella ja ... no ja ...“
„Hovor Liam... desíš ma.“
Sklopil pohľad.
„Najprv sa osprchujem.“
Bol spotený a špinavý. Na predlaktiach škrabance.
Otočil sa na odchod.
„Stoj.“ Chytila som ho za
krk a natočila ku mne. Pod uchom mal škaredú krvavú ranu.
„Kde je Asthon?“
„V dome naproti.“ Povedal.
„Pobil si sa?“ Pustila som
ho a prebodla pohľadom.
„Nie tak celkom.“
„Liam! Ja som sa
o teba bála a ty mi tu hovoríš debeliny v šifrách? Nechal
si ma tu! Išiel si preč! Prídeš si domov zakrvavený a...a...“ Nedopovedala som
a začala panikáriť. Do očí sa mi drali slzy a hlas mi zlyhával.
Nevládzem.
„Bella.“ Chytil ma, ked sa
mi podlomili kolená a našťastie ma zachytil.
Zavrela som oči
a cítila ako ma nadvihol. Niesol ma...
Liam
„Prepáč láska, je mi to
tak ľúto.“ Bola ticho, pozerala pred seba a plakala.
Položil som ju na posteľ
a ľahol si k nej tak aby som sa jej nedotýkal. Mal som na sebe jeho
krv a musel som jej to vysvetliť.
„Všetko ti poviem, ale musím zo seba dať preč tu krv.“ Neodpovedala.
„Isabella prisahám že ti
to poviem. Prosím ver mi Bella, prosím.“ Prosil som ju aby ma pochopila. Aby ma
nadalej milovala. Aby vedela že si chcem adoptovať dieťa. Aby chápala čo pre
mna znamená no najviac som ju prosil aby tu bola ked sa vrátim.
Po chvíľke prikývla no môj
strach z toho žeby odišla bol väčší. Vzal som veľké kreslo a dal ho
do kúpeľne. Jemne som ju znovu vzal na ruky a niesol tam. Neprotestovala,
tak som ju položil do kresla a nechal tak. Nohy si pritiahla k sebe,
bola celá bledá, mala pod očami kruhy a ešte červené oči od plaču. Bože,
ja som taký skurvený kokot, celú ju skurvím! Kokot Payne a ty chceš byť
jej manžel? Nadával som sám na seba.
Vyzliekol som sa
a veci dal asi prvý krát do koša na prádlo. Nechcel som ju nahnevať.
Vliezol som do sprchy,
otočený na nu a nechal vodu aby umyla spolu zo sprchovým gélom všetko čo
sa stalo. Poriadne som sa vydrhol, aby som nemal na sebe ani trošku z jeho
DNA.
Vzal som do ruky uterák
a začal sa trierať. Tupá bolesť na hánkach a celých zápästiach sa
dostavila skôr ako som čakal. Bolelo to, ale nechcel som to na sebe dať vedieť,
nechcem aby sa trápila ešte viac. Kým som sa doutieral, cukalo mi tvárov od bolesti. Ešte teraz cítim
ako som ho udieral do tváre a všade kde prišlo.
„Au.“ Neuvedomil som si že
som si prešiel po rane pri uchu.
„Kurva.“ Zanadával som,
ked som videl Isabelline oči na mne. Celé vypúlené, plné očakávania čo sa bude
diať.
„Bolí ťa to.“ Zhodnotila.
„Nie. Nebolí.“ Nedokázal
som byť zlý, nie ked viem že jej to musím všetko povedať.
Pokrútila hlavou
a postavila sa. Neschudla nejako? Čo to kurva...
„Pod sem.“ Povedala
a ukázala na stoličku. Obmotal som okolo seba uterák a sadol si,
zatiaľ čo Bella šmátrala v šuflíku. Vytiahla nejakú bielu vec a nejakú
vodičku.
„Nie.Nie.Nie.Nie.“ Rýchlo
som sa postavil ked som vedel čo má v ruke.
„To je tá vec, čo ma bude
štípať ked ju dáš na ranu!“ Kurva ! Nie!
„Liam...“
„Bella, nie! To bolí! Mama
mi to dávala na koleno ked som sa potkol o múrik. Pamätám si to! Bolí to.“
Urobil krok ku mne, a ja som cúvol.
„Liam ked ťa to bude
štípať tak už mi nikdy nemusíš veriť.“ Neviem či si uvedomovala čo povedala,
ale videl som v jej očiach malý náznak humoru a teraz dám všetko
preto aby neplakala, takže som prikývol. Ja dement. Som zamilovaný dement, čo pre
tú ženu urobí aj nemožné.
„Sadaj.“ Povedala
a naliala vodu na tampon.
„Isabella. Kurva. Ja sa
bojím.“ Zuby som mal pevne stisnuté, oči zavreté a ruky v pästiach.
„Bitka ti nerobí nič, ale
tohto sa bojíš ako malé dieťa.“ Bez váhania priložila tampon na moje ucho.
Očakával som bolesť, štípanie, kričanie a nadávanie ale nič neprišlo. Jej
jemné rúčky chodili po mieste a nič som necítil.
„Ako to...“
„Už dlho sa peroxid na
rany nedáva. Malé deti sa ho boja asi tak ako ty, tak vymysleli toto. A je
to bezbolestné.“ Rukou prešla cez moje vlasy a ja som zavrel oči.
„Musím ti to povedať
však?“
„Musíš.“ Odpovedala
a vzala ma za ruku. Tahala ma do izby.
Kurva... Ako jej to
povedať? Vidíš idiot Payne? Mal si jej to povedať ihneď, pokrútil som hlavou.
Do riti...
skvelá časť :) som zvedava ako jej to Liam vysvetlí :) :) A Liam nemal chybu ako sa bál ,,peroxidu" :D
OdpovedaťOdstrániťSuper! Omlouvám se, že jsem delší dobu nekomentovala, ale pořád pravidelně čtu! :) Jen jsem z toho všeho tak nějak unesená a nechce se mi psát pořád, jak je to skvělé a úžasné. Protože ono prostě je a nechci se opakovat :) Opravdu mě mrzí, že už se blíží konec, ale přece jen se potřebuju učit na zkoušky, tak se mi to i docela hodí, ať pořád neodbíhám ke čtení povídek :D Aaaale moc se těším na další!!! :)
OdpovedaťOdstrániťPerfektné :)
OdpovedaťOdstrániťTento koniec, aké podarené, ako sa bál... Maximálne som zvedavá na ďalšiu časť, ako jej to povie a ako Bella zareaguje..
Skvelé ♥♥♥♥♥
A čo sa týka komentárov, všade teraz takto haprujú, dievčencom sa nechce komentovať, takisto je to aj u mňa na blogu, don't worry :)
D-O-K-O ♥
Love Xxx
Jéé, přijdu a tady nový díl!! Krásný!! Tý jo, úplně jako bych viděla sebe, když popisuješ Liama jak se bojí, že ho to bude bolet. :D Jsem zvědavá, jak to teda vysvětlí! Ale jsem si jistá, že to Bella pochopí. :)
OdpovedaťOdstrániť