That guy 3.

„ Nie je ti zle? Si nejaký bledý.“ Jej hlas mu prenikol do uší akoby bola úplne blízko, cítil ako mu začínajú horieť líca. Bol s tou malou brunetkou len niekoľko minút a už ho privádzala na myšlienky akým sa mal veľkým oblúkom vyhýbať. Nepatrne zazrel na jej dlaň pomaly posúvajúcu sa vyššie po čiernej látke jeho nohavíc a striasol ju. 

„ Tak chceš so mnou do toho klubu ísť?“ Zvedavo zaklipkala tými dlhými mihalnicami a prikývla. Vedel to, je ako jej otec keď bol mladý. Potrebuje hudbu a tanec, potrebuje alkohol a možno by mohla... nie, Harry zahnal myšlienky na všetko čo ho napadlo v súvislosti s tým ako by asi chutila a sústredil sa na cestu.

Pomalou plynul jazdou ju dostal až k zástavbe radových domčekov, typických pre Londýn. Samozrejme, že nemohol vyčnievať. Aj napriek peniazom ktoré mal patril k tým čo si svoj luxus doprajú v súkromí a radšej sa bil a trtkal. Povolanie učiteľa na klavíri mu vybrali rodičia, skončená akadémia a štátnica z vlastnej tvorby dopadla dobre. Nik by to na neho nepovedal, on sa ale nehanbil. Moment keď si sadol za klavír mal svoje čaro a on ho miloval. 

„ Tu bývaš?“ Sykla pomedzi zuby a počkala kým jej otvorí dvere. Samozrejme, Harold najprv vybral kufor a nechal ju sedieť v tme. Nie, nezabudol byť džentlmenom len ju potreboval skrotiť. Sám nevedel prečo, proste to tak cítil. 

„ Niečo sa slečne nepáči? Máš vlastnú izbu s výhľadom na dvor a dokonca aj telku.“ Jeho hlas pôsobil na Blair príliš hrubo. Nedala sa, vzala svoj kufor a potiahla ho smerom k domu. Chvíľku počkala a až keď sa otočila zbadala Harryho opierať sa o kapotu čierneho auta. Pobavene sa usmieval a zapálenú cigaretu točil medzi prstami. 

„ Nemáš kľúče alebo čo?“ Očami skúmala jeho výraz. Neštvalo ju to kde býva, ale ako s ňou zaobchádza. Otec ju pestoval ako v bavlnke a ona zrazu bola mimo domova s niekým koho ani nepoznala a vedela, že má všetky práva rozhodovať o tom čo bude robiť pretože je to Harry Styles. 

„ Tuším potrebuješ trochu skosiť hrebienok, naložíme ten kufor späť do auta dobre?“ Vyhlásil a žmurkol. Až teraz si všimla ako prenikavý pohľad má, ako mu kučery padajú do očí a tetovanie vytŕčajúce sa spod trička s véčkovým výstrihom. Zdal sa jej byť viac dobitý, ale vyzeral dobre.  

„ Bývaš inde?“ Teraz bola Blair nahnevaná, vážne si myslel, že ju môže oklamať? Idiot! Somár. 

„ Poď maličká, nič proti týmto radovým domčekom ale my s tvojim tatkom....“ Doplnila ho ona sama, jej otec hovoril túto vetu stále ak si potreboval dokázať ako dobre na tom je. Nemyslel to zle, len potreboval sám seba presvedčiť, že drží ju a mamu v všetkom tom luxuse pre to ako ich ľúbi. 

„ ... si potrpíme na priestror.“ Harry sa prekvapene zasmial. Pomohol jej naložiť kufor do auta a otvoril jej dvere.

Zaparkoval pred tmavou budovou, ospravedlňujúco kývol k lampám a povedal jej, že mu to takto vyhovuje viac. Má rád tmu na ulici, páči sa mu. Nasledovala ho, potkýnajúc sa o svoj kufor. Strach ktorý zahalovala tma ju desil, preto mu zrazu chcela byť blízko. 

Nevedela ako ale stála ppritlačená na jeho dverách a on sa smial. 

„ Nemáš žiadne služobníctvo, nič?“ Harry neodpovedal, pokrútil záporne hlavou a jeho chrapľavý hlas sa ozval až keď skopol čierne tenisky z nôh. 

„ Niesom ako typický Angličan ale zároveň vo mne nehľadaj nič iné. Proste bývam sám, mám rád tmu a po nociach ťa zrejme budem rušiť hlukom ale budem sa snažiť mierniť sa, sľubujem. Kuchyňa je dole, poslúž si čím chceš, zajtra môžeme skočiť na nákup ak tam nebude niečo čo potrebuješ. Tvoja izba sú prvé dvere ak vyjdeš na poschodie a doľava. Inak sa správaj ako doma prosím, len mi tu nenos nikoho kto by rušil moje súkromie. Ďakujem a teraz bež, len si skočím po vodu a donesiem ti kufor hore." Prikývla a zmizla na poschodí. Harry sa potreboval napiť, ochladiť svoje horúce myšlienky na to, že s ním bude niekto spať. Nevadí, že bude o niekoľko izieb ďalej, bude v jeho dome a tu nikdy nespala žiadna žena. Zarazený sám nad sebou ako to dieťa nazval ženou si opláchol tvár ľadovou vodou a pomalým krokom vyniesol jej kufor hore. Opatrne zaťukal na dvere a vkĺzol dnu. Blair v izbe nenašiel, dvere na balkón boli otvorené a on nepremýšľajúc nad tým čo robí vyšiel von. 

Hľadal ju, potreboval ju vidieť ešte posledný krát pred tým ako zavrie oči.

Brunetka sa opierala o zábradlie a prižmúrenými očami sledovala ulicu lemovanú tmavými lampami. „ Nikdy som taký pokoj nezažila, páči sa mi to.“ Zašepkala, naklonil sa k nej a opatrne povytiahol balíček cigariet na výšku jej dosahu. Vzala si, zapálil jej a potom sa aj on otočil tvárou k tme. Tej tme, ktorá mu patrila.

„ Do toho klubu pôjdeme cez víkend, zajtra musím do práce B.“ Zašepkal aby nerušil túto vzácnu chvíľku. 

„ Ako si ma to práve nazval?“ črty jeho tváre sa zamračili, Blair bola nižšia ale keďže sa Harry opieral videla mu do očí veľmi dobre. 

„ B. páči sa mi to volať ťa tak skrátene.“ Blair sa táto chvíľka zdala príliš intímna, vzal ju k sebe domov, dal jej izbu akoby ju považoval za niekoho kto tu ostane bývať a dokonca jej vymyslel prezývku. Netušila prečo, ale vedela, že toto sa jej otcovi nebude páčiť. Hoci je Harry jeho kamarát a ona..oh ... nie. Len čo sa otočila k kučeravému mužovi, stál nad ňou celou svojou výškou. Chcela sa stiahnuť alebo začať protestovať ale on ju zastavil jediným pohybom ruky. Opatrne ju pohladil bruškami prstov po líci a usmial sa akosi smutne. 

„ Dobrú noc B.“ Zmizol, osamela a chlad z tmy jej zahalil ramená viac ako keď tu bol jej spoločník. Skrehnuto si pritiahla bundu bližšie k sebe ale o pár minút neskôr prinútila samú seba zatvoriť dvere balkónu a vybaliť niekoľko vecí z kufra. Potrebovala sprchu, nabíjačku a ozvať sa rodičom.

Harold dlho v posteli nevydržal, s pohárom hroznového džúsu sa posadil za svoj nástroj. Prstami pohladil klávesy a už o niekoľko minúť sa celým domom niesla melódia. Bola akási smutná, zmiešaná s rozpoloženými pocitmi. Bál sa mať to malé dievča pri sebe v dome. Na jednej strane vedel, že jej neublíži pretože on taký nie je, na druhej vedel, že je dospelá a páči sa mu. Nič z toho ale nebol dobrý nápad.

Blair zamotaná v hrubej perine sedela na parapete okna smerom do záhrady a napínala uši. Hudba prichádzajúca z dolného poschodia bola nádherná, len nevedela či hrá on alebo nejaké rádio. Bála sa ho, najprv pôsobil tak uvoľnene a zrazu keď prišli domov bol iný, záhadný a tmavý ako noc nad Londýnom. Nad mestom ktoré sa stalo jej novým domovom. Želala si mať pri sebe mamu. Smäd malú brunetku ale vyhnal z teplej postele skôr ako očakávala. Po špičkách cupitala dole schodmi sprevádzaná hrou na klavír, prešla cez predsieň až sa zastavila v dverách obývačky. Žiadne rádio len muž. Sedel v pyžamových nohaviciach za mohutným piánom a prstami ho hladil aby vydávalo jemné tóny. Harry trochu pritvrdil a ona zhíkla. Vtedy ju zbadal, prudko sa otočil a oboma dlaňami prešiel po klávesoch. Nástroj zahučal ale jeho hrozostrašný zvuk zmizol skôr ako stihla ujsť. Ostalo len ticho, tieň a pár lúčov svetla z mesiaca na oblohe ktorým sa podarilo predrať sa cez závesy. Jeho tvár bola prekvapená, prezeral si ju. Nevedela čo robiť, len tam stála a pritískala si župan bližšie k telu. Sekundy ktoré Harry mrzol od prekvapenia im obom pripadali dlhšie ako inokedy, teda, až kým sa nepostavil.