Fight off your demons Epilog.

Nech sa páči :) Krátka, ale k veci :) Veľmi pekne za všetko a dakujem a ak sa bude dať, napíšte komentár.. veľmi ma to poteší, kedže je posledná :) Navždy Vaša Barby ♥

.

„Idééééééém von.“ Dvere buchli. Pozrel som na Bellu, ktorá mala v ruke hrniec a ona pozrela na mna. V očiach mala paniku, no ja som sa usmial. Postavil som sa a prešiel k vchodovým dverám, otvoril som ich a oprel sa o ich rám. Čakal som.

Po pár minútach som ju videl ako kráča späť k domu. Kopla do štrku a nafučane si dala ruky v bok. Zasmial som sa.

„Chcela si niekam ísť Blair?“ Opýtal som sa. Celý čas si niečo frflala popod nos.

„Ty! Ty si mu povedal aby ma nepustil?“ Zúžila oči. Hnedé vlasy jej viali vo vetre a veľké hnedé oči jej žiarili akoby v nich mala aspoň sto diablov. Prikývol som.

„Zavolaj Asthona a chod kam len chceš.“ Otvorila ústa dokorán a dupla si nohou.

„Si neuveriteľný otec. Ved ma všetci vysmejú. Všade ma vozí, do školy, na krúžky aj ked chcem ísť nakupovať.“

„A nato je tu, aby ťa chránil.“ Pokrútila hlavou, čo mi úplne pripomenulo Isabellu.

„Pod sem a daj mi pusu, lebo uvidíš.“ Pokrútila hlavou, no usmiala sa.

„Blair, podme.“ Zaškeril som sa.

„N-I-E.“ Nadvihla obočie, čo zdedila určite po mne a začala utekať.

Naháňal som ju cez celú záhradu a potom do domu.

„Hej vy dvaja! Ideme jesť, takže prestaňte a sadnúť.“ Blair sa zaškerila ked som ju vtisol pusu do vlasov a tiež som si sadol. Prekrútila očami, ked ma Bella pobozkala. Urobila akože dávivý zvuk.

„Raz sa budeš aj ty chcieť bozkávať.“ Povedala jej Isabella s úsmevom, to snád nemyslí vážne. Celý som stuhol.

„Nikdy.“ Povedala Blair svojej mame a ja som si vydýchol.

„Máš nato čas. Neopováž sa mi tu niekoho doniesť, alebo niekomu dovoliť aby sa ťa dotkol.“

„Liam.“ Upozornila ma Bella. „Má pätnásť.“ Už som bol ticho.

Po obede Blair išla hrať na klavír a my s Bellou hore. Najprv som chcel ísť do pracovne, ale potom som si to rozmyslel. Na veľkom obraze na chodbe pri našej spáli sme boli my. Naša svadobná fotografia. Ja – v čiernom obleku a úzkej čiernej kravate. Isabella – tá najkrajšia žena na tomto svete, v bielych šatách. A potom tu bolo malé klbko neposlušnosti v podobe ročnej Blair v mojom náručí, ako sa škerí do kamery. Je tak fotogenická. Ihned ked vidí kameru sa usmieva z každej strany a robí tie jej pozy. Bol to ten najlepší deň v mojom živote, lebo už som sa viac nemusel báť toho žeby mi Bella utiekla. Teraz je moja a mám to aj na papieri. Je len moja a ja ju milujem čím dalej tým viac. Nikdy ju nebude nikto milovať tak ako ja, palcom som prešiel po prsteni na pravej ruke.  Prešli sme si všetkým možným a nakoniec sme tu. Spolu s našou dcérou, ktorá sa na ňu tak podobá. Milujem ich obe a nikdy nedopustím aby sa im niečo stalo.

Vošiel som so spálne, kde ležala Isabella a natierala so nohy nejakým krémom. Vlasy jej padali do tváre, tak si ich prehodila cez rameno. Bol nádherná, len som tak stál a pozeral sa na ňu. Na jej malé čelo, noštek, oči ktoré ma privádzali do šialenstva. Ústa, tak krásne tvarované pery ktoré boli kedysi tak nevychované a drzé, no zároveň z nich vychádzali tie najkrajšie slová na svete. Jej ruky, ktoré boli tak jemné a hebké, dlhé nohy a teraz som už cítil aj vôňu krému. Jahodová. Presne taká vôňa, ako ked žuvala tú jej žuvačku. Spomenul som si, ako sedela v Malikovej firme hned pri mne v tých krátkych krťasoch a jej krása kričala na kilometre. Jej nádherná duša bol tak zlomená, ale ja som z nej vybojoval všetkých jej démonov a teraz sme štastný. Bella sa pohla. Aaaaa kurva... ona nemá nohavičky. Pokrútil som hlavou presne vtedy ked sa ne mna pozrela. Doširoka sa usmiala, ked videla ako sa preberá môj kamarát. Otočil som sa a zamkol dvere.

„A teraz Isabella, ťa vyšukám tak že sa poserieš.“ Zasmiala sa dala ruky pred seba, akože sa vzdáva.

A ja som vedel že sa mi vzala už dávno pred tým a bola moja po celý čas tak, ako som bol jej ja. Iba jej, už navždy.