That guy 1.

Beatsky na jej ušiach prechádzali miernou triaškou pod práve doznievajúcou pesničkou od Bruna Marsa. Samozrejme nemohla jeho spoločnosť, lepšie povedané spoločnosť jeho hlasu, vynechať pri tak dôležitom momente aký bol tento. Obliecť sa na party ktorú otec usporiadal pretože majú s mamou nejakú veľmi dobrú správu.

Hnevala sa pretože to nepovedali ani jej, ich jedinému pokladu. Stále obmieľali ako veľmi ju milujú, ako si vážia jej život, že je v podstate vymodlené dieťa a nikdy to nemusela byť, ale nepovedali jej čo sa deje. Nechápala, trucovito protestovala keď jej oznámili, že na konci mesiaca bude oslava a jej povinnosťou je zúčastniť sa. Občas tých dvoch zamilovaných bláznov ani nepokladala za svojich rodičov. Správali sa ako tínedžeri. Ťažký vzdych brunetky sa ozval šatníkom, zabalená len v uteráku sledovala to nespočetné množstvo šiat v nemalej miestnosti a nevedela sa rozhodnúť. Deň otcovej party bol dnes, poobede len čo sa vráti zo školy je povinná natiahnuť sa do šiat s dĺžkou po kolená, pretože otec by kratšie neprežil, zúčastniť sa pretrvávajúcej pretvárky s milým úsmevom na všetkých kolegov a spoločníkov, pár kusov ich rodiny a niekoľko majestátnych podnikateľov z LA.

Myšlienky na krátke šaty ktoré jej mama darovala na nedávne narodeniny zatlačila, rýchlym prechodom cez šatník vytiahla tepláky a mikinu s Brunovou fotkou na hrudi a preletela späť do kúpeľne. Prstami opatrne pohladila rám vyrezávaného zrkadla. Tu mama bývala, bol to jej dom až kým toho pána ktorý ju vlastne chcel ako spoločníčku nezbalila. Malá brunetka veľmi rada počúvala príbeh o otcovi a mame. Bol plný príhod a zamotanejší ako najlepšia mexická telenovela.

„ Ľúbim ťa, vieš o tom však?“ Dlane najstarostlivejšieho človeka na svete ju pohladili po lícach, B., ako ju kamaráti prezývali sa zmätene zasmiala a s pozdvihnutým obočím sa opýtala otázku, ktorú mame kládla vždy pri jej citových výlevoch.

„ Nebudete sa rozvádzať však?“ Bella sa zasmiala a tanier so syrovým toustom svojej dcére posunula bližšie pod nos.

„ Nevydržal by to bez nás, veď vieš.“ Zavtipkovala aj ona a odpila zo svojej kávy.

„ Dobré ráno dámy.“ Nahrnul sa do jedálne, kravata mu visela nezaviazaná a sako prehodil cez stoličku. Napije sa kávy, dva krát si odhryzne z croissantu a potom ich obe pobozká a mamu čapne po zadku. Robí to takto každé ráno, dnes nebude výnimkou. Nemýlila sa. Bozk s matkou Liam predĺžil, načo jeho dieťa už dávno stálo pri dverách a Maria jej do rúk strkala vrecko s desiatou. 

Milovala dni kedy ju do školy brával otec, boli to ranné vzrušujúce presuny cez trištvrte mesta s Asthonom v pätách. Nechával ju šoférovať, potajomky.

„ Bella, vrátim sa ne...“ Neskôr? Vážne ich ide práve dnes provokovať s niečím takým.

„ Nie Blair, vrátiš sa o pol tretej tak ako v normálny deň, Asthon ťa vyzdvihne.“

„ Ja viem ocko, ako každý deň. Prečo nemôžem ísť autobusom ako normálne deti?“ Blesky z otcových očí zahrmeli.

„ Nie, nič nehovor počkám ťa v aute aby si predýchal tú cestu výťahom daddy.“ Venovala mu úškrn a zmizla v dverách aj s Ashtonom v pätách.

„ Tak strašne...“ Jemne svoju manželku pobozkal pod ucho, bolo to miesto ktoré poznal len on. Jeho miesto pre špeciálne príležitosti.

„ ... sa na mňa podobá ja viem, ale vyzerá...“ Doplnila ho Bella, upravujúc mu límec košele prstami.

„ ... úplne ako ja, ľúbim ťa a nebuď na ňu zlý.“ Pošepkala a nechala sa objať.

Len čo sa drevené dvere zatvorili padol Bellin pohľad na fotku na stolíku v chodbe. Ona vo vyťahanom tričku, Liam s zaolejovanou košeľou a ich kópia. Drobná brunetka s veľkými hnedými očami, výraznými lícnimi kosťami a nádherným úsmevom ktorý zdedila po otcovi. Ich dcéra, stelesnený dôkaz lásky dvoch ľudí. Malá, drzá s neuveriteľným temperamentom a zvláštnymi názormi. Bola ich, patrila im obom a spájala ich ešte viac. Ona v nej videla jeho dokonalosť, štipku panovačnosti a odvahu akú mal Liam, on v nej videl jemnosť, dôraznosť na detail a krásu jej matky. Bola ich budúcnosť. Ich dcéra, plod lásky menom Blair Victoria Payne. Ich dieťa.