Fight off your demons 62.

Viem že časť je krátka, ale je to len preto, lebo už ostávajú len dve posledné...  Bože bude mi to chýbať ... čakať nato kto napíše komentár, prečítať si ho a usmievať sa ako krava od štastia že sa časť páčila ... K dalšej časti mám už preslov k Vám čo ste čítali :) Koho nezaujíma nech ho preskočí, ja sa hnevať nebudem lebo viem, že tu chodíte na poviedku a nie na moje rečičky :D Vaša Babry ♥

Tričko mala vyhrnuté dohora a hladila si bruško. Usmievala sa, bola štastná. Bože ako by som ju chcel vidieť v jej servise... Nie nie Payno, nie je čas na sex!

„Bella?“ šepkal som, ani neviem prečo. Ihned si napravila tričko a zakryla perinou.

„Nie...To nemusíš.“ Prešil som k nej na posteľ a sadol si na moju polovičku. Nahol som sa k nej a pobozkal ju na spánok, potom na líčko, sánku, krk. Perami som sa obtrel o jej dekolt a potom som jemne odkryl perinu. Tričko som opatrne vyhrnul nad prsia.

Ked som sa pozrel do jej krásnej tváre neveril som že je moja.

„Si nádherná aj ked plačeš, vieš to?“ Zakrútila hlavou, dalšia slza jej padla na líčko a odtiaľ stiekla až za uško.

„Teraz mi budeš plakať každý deň?“ Nadvihla plecia, usmial som sa.

„Myslíš že ju zvládnem?“ Nechápavo zvraštila obočie.

„Ju?“

„Ano. Bude to malá Isabella.“ Nádherne sa na mna pozrela. Ešte sa na mna nikdy takto nepozrela. Tak pyšne? Neviem...

„Zvládneš to.“ Povedala, hlas jej preskočil. Zasmial som sa nej jej malou podporou.

„Takže tu si? Ako sa máš?“ Naklonil som sa jej k brušku a pobozkal ho. „Som Liam, ale môžeš ma volať...otec... nie, nie... ocko.“ Zakrútil som hlavou. „Bože ja neviem, volaj ma ako chceš, ale sex budeš mať až po tridsiatke mladá dáma.“ Bella zavzlykala, no usmievala sa.

„Liam, nikto nemá sex po tridsiatke.“

„Tak to si teda píš že bude po mojom. O tomto diskutovať nebudeme.“

„Dobre, dobre.“ Zasmiala sa, pritiahla si ma bližšie a nežne ma pobozkala.

„Milujem ťa.“ Šepol som jej do pier. „Nie... Milujem Vás.“ Opravil som sa.

„Aj my milujeme teba.“ Zasmiala sa moja Isabella a lahla si na moju hrud. Zaspala ihned a ja s rukou opretou o jej bruško, aby  som chránil niečo, čo v nej rastie pre hocičím čo by mohlo prísť. Pred hocičím čo by tomu mohlo ublížiť, pretože už teraz to dieťa milujem. Isabellu milujem najviac na svete, ale viem že to dieťa je spojením našej lásky a milujem ho už len zato že nás spojilo už navždy. A budem dobrý otec pretože moja Isabella ma nenechá byť zlým otcom, bude ma učiť ako byť tým najlepším a spolu to zvládneme.

„Ani nevieš ako ťa milujem.“ Jemne som ju pobozkal do vlasov a potom som sa pozrel na jej bruško. „Nikdy Vás neopustím a vieš čo? Budeš mať určite aj súrodencov.“ Usmial som sa. Ja, moja krásna Isabella a naše deti, už sa neviem dočkať.

Isabella

„A čo ked sa budeš chcieť okúpať?“ Silno gestikuloval a ja som potlačovala úsmev.

„Nebudem.“ Zavrel oči.

„Isabella, čo ked si raz večer povieš že chceš kúpeľ? A my nebudeme mať  vaňu?“ Pretočila som očami.

„Ako keby nestačilo, že všade si dal nejaké hlúpe zábrany aby som nespadla.“

Ano, je to tak. Všade kde bol pred tým voľný priestor... Teraz  tam dal komody, držiaky, skrinky, alebo dokonca sochy. Povedal mi že :  A čo ak ti príde zle Isabella? Nebudeš sa mať čoho zachytiť? Alebo dostaneš závrat? Zasmiala som sa nad jeho starostlivosťou. Bol tak vážny ked to vravel.

„Bella bude to proste po mojom a ty vieš že máš smolu, takže sa s tým zmier.“

Odfrkla som si, začo sa na mna nahnevane pozrel a potom mi rukou naznačil aby som vystúpila z auta.

Stáli sme pred obchodným centrom, moje bruško sa už rysovalo do oblých tvarov a ten chlap mi nedal pokoj. Stále niečo vymýšľal, alebo o niečom premýšľal.  Chcel nás mať len v bezpečí, ja viem, ale už to zasa preháňal. Zvykla som si. A navyše ho milujem .

„To si kurva robíte srandu, že tu nemáte stoličky.“ Rozhodil rukami a celé nákupné centrum ostalo ticho. Všetky pári očí sledovali nás, zadržala som smiech.

„Pane, hned niečo donesiem.“ Liam pokrútil hlavou na chlapíka v žltom – pracovníka v obchode s nábytkom.

Behom pár sekúnd prišiel späť aj so stoličkou v rukách.

„Dakujem.“ Povedala som mu jemne. Nechcela som sedieť a Liam to vedel, ale nemala som na výber. Sadla som si a Liam sa spokojne usmial, potom sa pozrel na zamestnanca a úsmev zmizol.

„Chcem vaňu a aspoň piatich chlapov, ktorý mi ju donesú a nasadia.“ Ten jeho prísny ton a zúžené oči. Kto by mu protirečil? Aspoň som v tom nebola sama.

„Samozrejme, ale budete si musieť priplatiť za služby...“ Liam zašiel rukou do jeho vlasov a ja som sa musela zasmiať.

„To je v poriadku, len nám ukážte tie vane.“ Povedala som chlapíkovi a on sa na mna vdačne usmial.

Vybrali sme...Nie,  Liam vybral jednu veľkú ako polovička kúpeľne, aj ked neviem načo a druhú menšiu, akože do druhej kúpeľne. Ked som sa ho pýtala načo kupujeme dve odpovedal mi : Isabella, snád nechceš aby naše dieťa trpelo tým, že sa nebude kúpať. Čo ak bude milovať kúpanie? Alebo horšie, čo ak by sa mu zato spolužiaci smiali? Že nemá doma vaňu? Pokrútila som hlavou nad spomienkou spred pár dní.