Musím Vám niečo povedať ... autorka je veľmi rada, že čítate ... ale mňa veľmi mrzí, že ohlasy sú také žiadne ... tak komentovať niečo? Aspoň pár komentárov? Aspoň 5?
Ale ďakujem dievčatám čo to robia pravidelne.. ♥
„Maria, chod tam
a uprac Bellinu izbu.“ Skríkol som ešte tesne pred tým, ako sme so
smiechom vbehli do garáže.
Bella sa usmiala
a naštartovala, motor silno zavrčal a ona zvýskla od šťastia. Cítil
som sa šťastne, bola šťastná. A neviem prečo, dokázal som to rozoznať
z jej očí.
Ale samozrejme mne
zazvonil mobil.
„Liam neviem kde si, ale
máš stretnutie.“ Povedala mi Abby.
„S kým?“ Nechápal som.
„Pán Kennedy.“
„Už idem. Povedz že prídem
do reštaurácie Cannes za pol hodiny.“ Pozrel som sa na Bellu, bola sklamaná.
„áno, ale...“ Chcela niečo
dopovedať no zložil som.
„Musím ísť, teda ...
musíme.“ Povedal som jej s úsmevom.
„Super. Kde?“
„Ideme na schodzku,
takže...“ Pozrel som sa na hodinky. „Máš 15 minút Bella. Obleč sa
a ideme.“ Vyliezla z auta a ja som odkráčal hore.
Biela košeľa, čierna úzka
kravata a čierny oblek. Do vrecka som si dal bielu saténovú vreckovku
a obul som si čierne lakované topánky. Umyl som si dôkladne zuby, krátke
vlasy som si nagéloval a pohladil som si mierne strnisko. Zišiel som dolu
a z chladničky som si vytiahol jablkový džús a napil som sa
rovno zo škatuľky.
„Pán Payne“ Počul som
skríknuť hned vedľa mňa... s prízvukom. Džús som vypľul pred seba, zľakol
som sa.
„Maria. Vystrašila si ma.“
„Už roky tu vravím že toto
ta nerobí.“ Ruky dala v päsť a ja som vedel že je nahnevaná.
„Ja viem ale...“ Chcel som
jej to vysvetliť, aj ked som nemal čo, ale tá malá ženská mi pleskla po hlave.
Nie silno. Výchovne.
Bol som ticho. Vstal som
a nalial som si džús do pohára. „Môže byť?“ Ironicky som sa opýtal.
Spokojne prkývla.
„Prečo tá mladá dáma spáva
vedľa v dome?“
„Lebo s nou nespím.“
Malá Japonka zapískala.
„To je ale prekvapenie.“
Zasmiala sa. „Páči sa mi.“ Skonštatovala.
„Aj mne.“ Povedal som
a znovu sa pozrel na hodinky.
Povzdychol som
a vybehol som von.
„Bella.“ Zakričal som
a urobil som krok späť k domu. Otvoril som skrinku pri dverách ale
boli tam len kľúče od Panemery.
„Maria? Kde sú všetky
kľúče?“
„To tie, ktoré boli v aute
dole sú tam, ale ostatné autá vzali pred chvíľkou do umývačky. Ved som vám to
minule vravela.“ Ale ja som zabudol. Mária odkráčala preč.
Schmatol som tie kľúče
a ani som sa ne tie hodinky nepozrel, už teraz meškám.
„Bell...“ Prudko som sa
otočil a ona stála predo mnou.
Mala na sebe tie kraťasy,
tričko zasunuté v nich a čierne lakové balerínky.
„čo to máš na sebe?“
„Oblečenie.“
„Ty to kurva nechápeš? Je
to pracovné stretnutie a ja meškám. Toto nie je skurvená hra a ty si
oblečieš toto? Si normálna?“ Vrieskal som na ňu. Bála sa.
Vzal som ju bezcitne ze
ruku a ťahal som ju hore. Vrazil som do jej spálne, veci už boli skoro
popratané. Mária sa s tým proste neserie.
Pustil som jej studenú ,
roztrasenú ruku a vošiel som do šatníka. „Stoj tam.“ Prikázal som jej
surovo.
Vzal som do ruky červené
šaty a čierne vysoké topánky. Hodil som to na posteľ a potom sa
pozrel na hodinky. Ešte sme mali 5 minút, pokrútil som na ňu hlavou a treskol
jej dverami tak, že sa až zatriasli okná. Mal som chuť ju strieskať až do modra
a potom ju poriadne vyšukať. Tak aby kričala že mám prestať, ale nemohol
som. Bol som až príliš nahnevaný.
„Ked príde povedz jej, že
som v aute.“ Maria sa nepýtala ona najlepšie vedela, že teraz ma má nechať
tak.
Trvalo jej to presne dve
minúty a jedenásť sekúnd.
Sedel som na strane šoféra
v jej Panamere. Hned nasadla ku mne a bez otázok si zapla pás.
„Ja som ťa nechcela
nahnevať.“ Povedala v polke cesty.
„Už sa stalo.“ Vyštekol
som. „Ten chlap je kokot, ale prináša mi peniaze. Síce len drobné, ale to je
jedno. Bud slušná.“ Prikývla. Nepýtala sa. Bola ticho. A bol som rád,
kľudne by som ju nechal v strede cesty, bez všetkého. Teraz áno, teraz som
nahnevaný.
Vystúpili sme pri
reštaurácii a poslíček hned pribehol.
„Pán Payne.“ Povedal na
pozdrav. Neodzdravil som sa.
„Slečna.“ Pozdravil sa
Belle.
„Dobrý.“ Povedala
poslušne, s pokorou.
Vošli sme dnu
a Kennedy tam už bol.
„Mike.“ Povedal som milo
a podal som mu ruku. On sa postavil a podal mi ju tiež.
„A kto je táto krásna
mladá dáma?“ Mike- okolo 52 ročný starý perverzní debil, ktorý nemá dobré
nápady, meno, nemá nič. Má len peniaze aby poplatil všetky poplatky
a ostane tu tak jedine na jednu štetku týždenne.
„To je Bella, moja
spoločníčka.“
„Spoločníčka?“ Zjavne mal
vypité. „Ahoj Bella.“ Povedal a podal jej ruku. Oči mala sklopené dole
a jeho ruku prijala. No nechcela. Čo sa to deje?
Obaja si sadli
a prišiel čašník.
Bella si objednala
vyprážaného lososa a šalát. Celý čas bola ticho a ked sa jej Mike
niečo opýtal, zaváhala a odpovedala slabo, bez energie. Zadíval som sa na
nu, pozrela na mna spopod mihalníc.
Trošku viac sa vystrela
a prekrížila si nohy. Snažila sa byť normálna, lebo som jej to prikázal.
Mike už pil tretí pohár
whiskey, keďže vedel, že ja to zaplatím.
Rozprával mi o jeho
obchode, ako by chcel začať. A v čom by som mu pomohol. No ked pil štvrtí
pohár, už bol opitý. Nie úplne, ale bolo to vidno z jeho rečí.
Bol neslušný
a rozprával o jeho sexuálnom živote. Niektoré veci, boli vtipné
a keby som tu bol len s ním bral by som to, ale Bella sa nesmiala. Stuhnutá
sedela na svojom mieste a ani nepila. Jedlo mala vychladnuté a videl
som že má husiu kožu.
„Bella.“ Povedal Mike.
„Bella, Bella, Bella. Aké krásne meno.“ Zasmial sa čím ukázal napoly zhnité
zuby. „Ako ta volajú?“ Mieril na nu otázku, no mal som pocit že odpovedať
nechce. Začínal som byť už veľmi nervózny. Ked toho chlapa zdrapím, zabijem ho.
„Bella.“ Odkašlala si.
„Isabella.“ Povedal
s jasním sexuálnym podtónom.
Sedela, skrčila sa ešte
viac, akoby očakávala útok. Vzala do ruky svoju vodu a odpila si, alebo si
skôr len namočila ústa. Nevedel som čo robiť.
Ruku nechala pri pohári
a Mike svoju priblížil až k tej jej. Usmial sa a jedným prstom
sa jej dotkol, Bella sa zhlboka nadýchla a hneď si ju dala k telu.
„Idem na-na v-écko.“ Zakoktala
sa nepozrela sa na mna, ani na Mikea, len odkráčala ďalej.
„Tak počúvaj ty skurvený
hajzel. Ešte raz sa na nu pozrieš, alebo sa jej dotkneš, tak ťa tu zabijem
a kľudne pôjdem aj sedieť.“
„Ale Liam ja som tvoj
kamarát a ja som len...“
„Drž hubu
a neprerušuj ma, neznášam to. Stačí jeden pohľad na ňu a uvidíš.“ Povedal
som, ked sa Bella vracala.
Išla pomaly
a zvažovala každý krok.
Chcela si sadnúť, ale
zastavil som ju. „Počkaj.“ Povedal som jej a prisunul som jej stoličku
úplne k mojej. Sadla si úplne na jej kraj, takže sa ma skoro dotýkala
a odkláňala sa do Mikea ako sa len dalo.
„Dopi svoju vodu Bella.“
Povedal som jej jemne a mal som chuť sa jej dotknúť.
Odkloní sa? Utečie?
Zamrazí ju? Jemne som ju pohladil po chrbte a ona sa mi pozrela do očí.
Bála sa veľmi, ale nie mna. Potešilo ma to, čo ma zaskočilo. Znova sklopila pohlaď
a chcela sa natiahnuť po pohár. Vzal som jej ruku do dlane a podržal
ju vo vzduchu, vzal som jej vodu, ktorá bola blízko toho vyjebanca a podal
som jej ju jemne do dlane. Prijala ju a poslušne si odpila.
„Odchádzame.“ Povedal som
pozerajúc sa na ňu.
„Liam ja...“ Dvihol som
k nemu ruku, aby som ho umlčal.
„Ticho, slečna Casio ešte
pije svoju vodu.“ Zabil by som ho pohľadom, tak som sa díval na ňu.
„Postav sa, ideme.“ Rýchlo
sa postavila, chcela vypadnúť.
„Tak dobre Liam, chcem aby
si si premyslel moju ponuku a ...“
Zasmial som sa.“ Mike,
tvoje nápady vždy stály za hovno a moje meno neuvidíš už ani ja jednom
papieri spolu s tvojím. Možno raz ked ti príde niečo zo súdu. Teraz ja
a pre teba slečna Casio odídeme a už ťa nikdy nechceme vidieť. Hlavne
ja, tým mám na myslí že už pre mna nepracuješ.“ Usmial som sa mu do očí
a nechal som Bellu aby kráčala prvá. Neprežil by som, keby sa na ňu čo
o len raz pozrel.
„Sklamala som ťa?“ Opýtala
sa keď sme sedel v aute a vracali sa domov. Obaja sme boli dovtedy
ticho.
„Nie. Mala by si ma?“ Nechcel
som na ňu tlačiť.
„Ja, mala som byť dobrá.
Ale nemohla som Liam, ja som nemohla. Bol odporný a ja, ja...“
Nedopovedala.
„Nie. Bola si úchvatná
Bella. Si nádherná a nečudujem sa že si sa mu páčila.“ Povzdychla sa.
„Bála si sa.“ Povedal som opatrne
a pozrel som sa na ňu.
Zreničky sa jej zväčšili
a ruky si položila na kolená.
„Ano.“ Pripustila. Mal som
pocit, akoby to prvý krát v živote povedala niekomu inému ako sebe.
„Ked si so mnou nemusíš sa
báť.“ Bola to pravda. Vyhodil som smerovku a zastavil.
„Ideš?“ Kývol som hlavou
k volantu.
Prikývla, ale neusmiala
sa. Kľúčik som nechal v zapaľovaní a vystúpil som. Vymenili sme si
miesta.
„Zapni si pás.“ Usmial som
sa a ona si ho zapla, ja tiež.
Vyhodila smerovku
a rozbehla sa po ceste. Bola skoro prázdna.
„Môžeš pridať.“ Usmiala sa
a pridala plyn.
Rútila sa ulicami New
Yorku až kým nezastavila pri dome. Tam zaparkovala do garáže, trošku nakrivo,
a vystúpila. Postavil som sa a auto zamkol.
Potom som sa otočil na ňu,
usmievala sa ako slniečko.
„Si šťastná?“ Neodpovedala
mi, prihnala sa ku mne a objala ma. Medzi tým prikývla. Nikdy v živote
ma nič nezaskočilo viac ako toto.
„Už sa nebudeš báť?“
Opýtal som sa opatrne a ona ma pustila.
„To ti nemôžem sľúbiť.“
Povedala, úsmev zmizol a ona odkráčala preč. Nechala ma tam samého
s nezodpovedanou otázkou. Prečo?
Stále sa poteším, keď uvidím novú časť. Je to výborná poviedka. Páči sa mi Liamov vzťah k Marií :D Aspoň ku nej má aký taký rešpekt. A to napätie medzi Liamom a Isabell, proste úžasné ! Teším sa na pokračovanie <3 ... Danka :)
OdpovedaťOdstrániťZaujímavá poviedka. :) Kazdý den pozerám, ci je nová cast. Páci sa mi. Je taká iná. Nie ako vsetky ostatné. Rada ju cítam. Dakujem. :) *Anie*
OdpovedaťOdstrániťJa si nemôžem pomôcť, ale strašne mi táto skvelá poviedka pripomína 50 odtieňov sivej..teda aspoň vzťah Liama k Isabell.. každopádne teším sa nato, ako sa to bude ďalej vyvíjať! A samozrejme "šírák" dole pred osobou čo niečo takéto píše!! :)
OdpovedaťOdstrániťJe to skvělé, prvních pár dílů mě moc nezaujalo, ale teď jsi to skvěle rozjela a líbí se mi to čím dál tím více :)
OdpovedaťOdstrániťJe to úžasné! ♥ Už teraz sa neviem dočkať ďalšej! :)
OdpovedaťOdstrániťMusím sa priznať, ze pri tejto časti som bola nejaká.. Hmm..no.. Vzrušená :D
OdpovedaťOdstrániť*Red face*