utorok 12. novembra 2013

Fight off your demons 9.

Takže musím Vám povedať, že Anonymke sa vaše komentáre hrozne páčia je rada! Odkazuje Vám že ďakuje a že ju to inšpiruj písať ďalej. Dohodneme sa na siedmych komentároch ? :) 




Isabella


Sedla som na terase „môjho“ domu a mala som asi milion chutí si zapáliť. Aj som nad tým uvažovala, ale cez okno som videla do Liamovaj spálne ako stále niekomu volá. Mal na sebe tepláky a tričko na ktorom bol obrázok Batmana. Musela som sa zasmiať. Už bolo skoro 8 hodín a mne sa nechcelo spať. Rozmýšľala som nad tým ako sa to zomlelo ked sme sedeli na tom prekliatom obede. Bola som mu taká vdačná, musel cítiť že sa mi ten chlap nepáči. Tak ho vyhodil. Znova som sa usmiala a môj pohľad znova padol na neho. Stolička sa mi už zdala byť nepohodlná, tak som  si sadla na hrubý múr, ktorý bol na okraji balkona. Nohy mi trčali z neho a rozmýšľala som či mi nato povie ten chlap, ktorý ma tak priťahuje. Notebook známej značky s jablčkom, mal na kolenách a handsfree mal v uchu. Stále volal a rukami rozhadzoval ako dirigent.
Potom si ho vytiahol a hodil ho na posteľ, pozrel sa na mna. Hned som odvrátil pohľad, ked som sa tam znova pozrela nebol tam. Notebook osamel a videla som Mariu ako vyšla z domu, zakývala mi. Odkývala som jej a pekne som sa na nu usmiala. Mám ju rada, páči sa mi ako sa k nemu chová.
„Okamžite si sadni normálne.“ Stál za nou a bol nahnevaný. Znova.
„Nespadnem.“ Povedala som mu s úsmevom.
„Hned.“ Jeho hlas na schladil, ked mal taký hlas bála som sa ho, ale už nie tak veľmi. Jeho dotyk mi nevadil, ani Caroline alebo matky a otca,  ale dotyk hocikoho iného mi spôsoboval zimomriavky a veľmi zlý pocit. Začínala som si na neho zvykať, čo sa mi nestávalo. Už dva roky som nemala s nikým žiaden kontakt. A potom je tu to meno. Isabella. Nenávidím to meno, nenávidím ked mi niekto tak povie, nenávidím všetko okolo toho mena. A ked mi tak povedal Liam, cítila som sa príšerne. Ale ten chlap vo mne vzbudzoval chvenie o akom som nemala potuchy že existuje.
Bella.“ Trval na svojom.
Pomaly som sa otočila a pozrela sa mu do očí. Bol v nich chlad a starch. Prečo ma to potešilo?
„Tak prepáč.“ Povedala som.
„V poriadku, len sa zbytočne nevystavuj riziku. Zajtra tu prídu robotníci a urobia plot okolo celého areálu. A ráno tu má prísť záhradník.“ Hovoril rýchlo. „Tak isto by tu mala v priebehu týždna prísť moja rodina.“ Seklo mnou.
„Tak pôjdem ku Car, už som ju aj tak dlho nevidela a chýba mi.“ Posťažovala som sa.
„Nie. Ostaneš tu.“ Bol stále nehnevaný. Otočil sa na päte a už ho nebolo. Znova som si sadla na stoličku a pozorovala som ako sa zapínali svetlá, ked prechádzal domom. Sadol si na posteľ a tak ako pred chvíľkou pozeral do monitoru. Potom mu zazvonil mobil, dvihol to a ked zložil začal sa vyzliekať.
Dal si dole tričko a zohol sa k notebooku aby ho zaklapol. Jeho svalnaté brucho sa tým naplo a ja som preglgla. Vyrovnal sa a natiahol sa po košeľu, sval na jeho ruke mi spôsoboval zimomriavky iného tipu na aké som bola zvyknutá. Tepláky mal stiahnuté až dole, takže mu bolo vidno krásny vyrysované v-éčko. Och bože ...
Potom vošiel do jeho šatníka a ked vyšiel, už mal na sebe oblek. Pretočila som očami, čo tak tričko a rifle Payne?  Vyšiel von a bez pozdravu, úsmevu alebo pohľadu nastúpil do auta. Rýchlo skrútil volant a už sa hnal New Yorkom.
Zúžila som oči. Kurva vážne som to práve urobila?
Vbehla som dnu a z mojej kabelky som vytiahla bielu cigaretu a zapaľovač. Zaškerila som sa znova išla na balkon.
Dala som si ju medzi pery a škrtla koliečkom na červenom zapaľovači. A čakala som...
„Kurva!“ Povedala som nahlas a cigareta mi vypadla z úst. Nemôžem to urobiť.
Ten skurvysyn mi dal život o akom som ani nesnívala a teraz by som sa mu takto odvďačila? Nemôžem...
„Prepáč láska.“ Povedala som mojej cigaretke a nechala som ju na stolíku pri veľkom slamenom kresle v ktorom som sedela. Obzerala som si záhradu a potom dom. Bol obrovský a celý obložený čiernymi kameňmi alebo sklami. Nádherný dom, ktorý bol určite aj nádherne drahý. Začinala mi byť zima, tak som sa išla prezliecť.

Ležala som v posteli, z ktorej visel baldachýn a nemohla som spať. Mala som len čipkované nohavičky čiernej farby a čiernu čipkovanú košieľku, ktorá mi bola akurát krásne opnutá. Ešte nikdy som na sebe nemala nič také hodvábne.
 Zaujímalo by ma, odkiaľ vedel moje číslo. Caroline. Povedala som si v duchu, zradkyňa.
Musím sa jej ozvať, lebo už mi chýba.
Svetlo som mala zapnuté, lebo tmy sa bojím. Čakala som na zvuk auta. Nie, čakala som na Liama. Nejakým nevysvetliteľným spôsobom som chcela vedieť či je v poriadku. Ale nič som nepočula. Pozrela som sa na hodinky na mobile, ktoré ukazovali pol dvanástej. Kde dočerta je?
Postavila som sa, dala si čierny župan  a videla som auto zaparkované pred malou fontánkou pri dlhej ceste k domu. On je doma? Kedy prišiel? Nepočula som ho.
Prechádzala som sa hore-dole pri izbe a rozmýšľala som. Chcela by som vedieť čo robí? Prečo je stále nahnevaný? Páčim sa mu vobec? Skoro som na seba nahlas skríkla, nad čím to premýšlam? Ved mne sa nikdy nikto nepáčil, nikdy som nebola zaľúbená. A ani niesom! Pevne som sa rozhodla. Všetky svetlá v dome oproti bol zahasené, určite spí, ale mne sa nedá. Cítim sa taká sama a ked som sním tak mám pocit akoby som bola v bezpečí, chránená a sama sebou.

Hodinu som ležala v posteli a nedalo sa mi zaspať, svetlo som mala stále zapálené, ale spánok neprichádzal. Idem za ním.

Liam

V noci som prišiel domov a hned som zamieril do mojej pracovne kde som mal velikánske okno do ktorého nebolo vidieť , ale ja videl všetko. Mal som výhľad presne do jej spálne. Pred oknom veľké kreslo a popolník. Vytiahol som si dutník priamo z Cuby a zapálil ho. Pozrel som sa na ňu ako sa prechádza po izbe v župane a nemôže spať. Bola nevozna, potom si znova ľahla do postele.
Už sa mi zatvárali oči, tak som išiel do spálne a ľahol som si v trenírkach do postele. Ihned som zaspal.
„Liam?“ Počul som šepot od dverí.
„Liam.“ Povedala znovu tichšie, akoby to hovorila samej sebe.
„Spíš?“ Nedala si povedať.
„čo sa deje?“ Mozog mi pracoval na plno, bol som zvyknutí na nočné telefonáty, kde som nemal čas sa nezoberať ešte ospalosťou, zívaním alebo dopleteným jazykom.
„Ja...Ja nemôžem spať.“ Šepkala.
„A čo teraz?“ Nechápal som.
„No vieš, ja nechcem byť drzá. Ale nemôžem si ľahnúť dole do obývačky?“ Dole?
Dva krat som tlieskol takže sa svetlo zaplo a podvihol som hlavu. „čo to máš na sebe?“ Mala na sebe len čipkované prádlo. Kurva.
„No pyžamo.“ Sklopila pohľad a na lícach sa jej vytvoril rumenec.
„Pyžamo je podla mna omnoho dlhšie.“ Odvrkol som a vstal z postele. Vzal som moje tričko Batmana a podal som jej ho. Chcel som sa pozrieť na jej nádherné telo a plné prsia, ktoré zakrývala len čipkovaná látka, ale nemohol som.
„Obleč si to, potom si môžeš ľahnuť tu.“ Už som bol jemnejší.
„Dobre oblečiem, ale prečo?“ Nechápavo sa opýtala a na tvári sa jej vytvoril jemný úsmev.
„Mne to nevadí, ale povedal som ti že tu prídu robotníci. Hádam nebudeš ráno pobehovať do svojho domu v tomto. A tam sú tepláky, ktoré si oblečieš, ked budeš chcieť čo i len na sekundu opustiť túto izbu.“ Nahnevala ma, nebude sa tu ukazovať pred inými chlapmi. Bodka.
Išla do kúpeľne a ked sa vrátila mala na sebe moje tričko. Usmiala sa a obišla posteľ.
Sadla si a ja som tlesknutím zahasil svetlo, bola tma.
„Liam?“ Opýtala sa ma.
„Počúvam ťa Bella.“
„Sľúb mi že sa ma nedotkneš.“ Prekvapilo ma to.
Otočil som sa tvárou k nej, videl som jej do tváre. Začo som bol mesiacu vdačný.
„Samozrejme že sa ťa nedotknem.“ Skrčil som čelo.
„Dakujem.“ Povedala a zavrela oči. Viac som sa nepýtal.

Isabella


Jeho ruka bola položená na jeho vankúši. Spal. Jemne som mu prešla po žile vyučievajúcej pozdĺž celej jeho ruky. Jeho pokožka bola hebká, chlpky na rukách sa mi páčili. No ked som sa mu pozrela do tváre, musela som sa zasmiať. Ešte aj zo spánku sa mračil. Natiahla som ruku a jemne prešla po jeho neoholenej sánke. Ihned otvoril oči.

7 komentárov:

  1. Napíšu i tisíc komentářů, hlavně ať je další díl co nejdříííív! :) Je to perfektní! :o)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. áááá!!! rýchlo ďalšiu!! :) Je to perfektné!!!! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Brutálne to je ! To napätie medzi Liamom a Isabell, strašne sa mi to páči. Pozdravujem našu šikovnú Anonymku. ... Danka :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. áááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááá toto je bomba!!!!! už sa teším na ďalší diel!

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Úžastne!! Teším s na ďalšiu!! :)
    Viky

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Supééér! Tesím sa na dalsiu. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Rychle další díl. Nemůžu se dočkat, je to super <3

    OdpovedaťOdstrániť