Fight off your demons 12.

Tak čo slečny? Myslíte si, že sa do Belly Liam nakoniec zamiluje ?? :)

Isabella

Ten chlap je neskutočný.

Postavila som sa prezerala som si veci, ktoré tam mal. Páčili sa mi knihy zoradené podľa veľkosti. Bola to pracovňa presne podľa  jeho štýlu, ale ako som povedala minule, málo farieb.

Spomínala som ako som tu prišla a nevedela som, že budem s týmto chlapom bývať a cítiť sa s ním dobre. Začínala som mu veriť, čo ma zneistovalo. Dotkla som sa kníh a dvere sa otvorili.

„Páčia sa mi.“ Povedala som, bez toho aby som sa otočila. No niekto si odkašlal, bola to žena.

„Pardon.“ Otočila som sa usmiala na Abby. Úsmev mi neopätovala, prekvapilo ma to.

„Tu máte kávu.“ Povedala jednoducho.

„Vdaka Abby.“ Pery mala stiahnuté do úzkej čiarky.

„Si Liamova šľapka?“ Opýtala sa ma povrchne.

„Prosím? Nie ste drzá? Netikajte mi  a nie, nie som jeho šľapka.“

„A čo potom?“

„Viete k kým sa bavíte?“ Vyštekla som. „čo máš za problém?“ Opýtala som sa.

„Ja nemám problém, ale Pán Payne nemá rád ak sa mu niekto dotýka jeho vecí.“ Prísne sa pozrela na jeho knihy. Očervenela a chvíľku som si myslela že jej tie kávy na tácke spadnú. Zdalo sa mi to, alebo to Pán Payne povedala až priveľmi sladko? Chce ho? Spí s ním?

„Liamovi to určite vadiť nebude a teba je hovno do toho čo tu ja robím.“ Už ma nasrala.

„Mala si priniesť kávy. Tak ich sem polož a chod odkiaľ si prišla.“ Urobila som krok k nej. Už som prežila veľa bitiek. Patrí to k mojej práci, ked kradem ... No niekedy sa to proste zvrtne.

„Liam má veľa šľapiek. Vybavujem mu telefonáty, takže to viem. Ty si ale asi tá najhlúpejšia, ked si myslíš že to s tebou myslí vážne.“ Zasmiala sa, tácku položila na stôl a odkráčala preč. Nechala ma tam samú s mojim svedomím. Som hlúpa? Nemyslí to so mnou vážne? Ved s ním nič nemám, len mu robím spoločníčku a spím v jeho dome. To je všetko. Túto ženu už teraz neznášam, stačila chvíľka a úplne mi skazila predstavu o Liamovi.

Liam má veľa šľapiek. Nemohla som jej slová vyhnať z hlavy. Sadla som si znova za jeho stôl a pohla som myšou. Na jeho pozadí sa pýšila jeho rodina. Vyzerali štastný. Aj Liam.

Ale veľa šľapiek? Áno mal tam tie dve fifleny, ale to bola náhoda nie? Nechcela som sa tým zaoberať dalej, tak som sa radšej obzerala po pracovni a v hlave som si skladala plány, ako mu to tu oživiť.

No jedno viem. Tá malá blondatá kurva ho chce a ja jej ho len tak nedám.

Liam

Podal som ruku vysokému chlapíkovi, ktorý ma čakal v zasadačke.

„Thomas, dlho som ťa nevidel.“

„Nápodobne Liam. Zaskočil si ma, už dlho si si o nikom nič nezisťoval. Tú máš celý spis slečny Isabelly Casio. Nepozeral som tam, prečítaj si to, ale rýchlo, lebo o chvíľku musím byť znova v práci.“ Povedal mi kamarát, náčelník polície v New Yorku.

„Vdaka.“ Vzal som kôpku papierov a otvoril to. Isabella Casio, narodenie 9.aprila 1992 New York. Čital som to, očami som prehľadával papiere. Ale .. počkať?

„Thomas? Prečo chýbajú zložky presne spred dvoch rokov? Potom je tu len papier o otvorení servisu. Ale evidentne tu niečo chýba. Ako je to možne?“ Nechápal som a kamarát sa ku mna nahol.

„To nechápem, toto sa mi ešte nikdy nestalo.“ Čudoval sa.

Thomas odišiel a ja som mu podakoval za láskavosť, aj ked som sa nič nedozvedel. Len mená jej matky a otca. Nikdy ich nespomína, chcel by som vedieť prečo. Ale tie chýbajúce údaje... Tak čo sa ti stalo Bella? Som si na 100% istý že tie veci odstránila ona sama.

Pomaly som sa vracal do pracovne, Abby akurát vychádzala.

„Máte tam kávu Pan Payne.“ Povedala milo, kývol som jej.

„O chvíľku ťa budem potrebovať, zavolám.“ Vošiel som dnu a musel som sa usmiať.

Nohy vyložené na stole, žuvačka v ústach a neprítomný pohľad.

„Môžem ti tu kúpiť nejaký kvet?“ Usmievala sa.

„A urobí ti to radosť?“ Sadol som si oproti nej, chcela vstať a uvoľniť moje miesto.

„Sed tam, mne to nevadí.“ Ostala sedieť a zatočila sa na stoličke.

„Chcela by som tu nejaký kaktus a tak isto izbovú palmu. Mám ju doma a je to krásny kvet.“ Rozmýšľala.

„Tak bude kaktus a palma. Ešte niečo?“ Opýtal som sa so záujmom.

„Myslím si že by sa tu hodila polička a na nej nejaké fotky Liam, aby všetci vedeli že je to tvoja pracovňa.“

„Nestačí moje meno na názve budovy?“ Zasmial som sa, no ona zúžila obočie.

„Dobre dobre, fotky, políčka. Praje si slečna ešte niečo iné?“ Je to zaujímavé, že raz som k nej  dobrý zlý, potom dobrý. Moja povaha sa nezaprie.

„Nie, to by bolo zatiaľ všetko.“ Zasmiala sa. Milujem ten zvuk.

„Abby!“ Skríkol som a ona hned vošla.

„áno pane?“

„Tuto Bella, nová výkonná riaditeľka by chcela zmenu.“ Zaškeril som sa ako pyšne vypla Bella hrud. „Bella?“

„Takže chcela by som tu ten najkrajší kaktus aký nájdete, tak isto aj izbovú palmu. Nie veľmi veľkú.“ Postavila sa a prešla k poličke s knihami. „Tam...“ Ukázala prstom za môj stôl. „Tam bude políčka a chcem 4 nádherné rámiky, rôznych veľkostí.“

Abby prikývla, bola nejaká nervozna. Bella vzala do ruky knihu, ktorá vyčnievala z radu usporiadaných kníh a preložila ju inam. Potom prešla prsom po jej boku.

„Prosím Vás, Pán Payne nemá rád ked sa niekto dotýka jeho vecí. A už vôbec nie jeho kníh.“ Vyhlásila Belle.

„Ako?“ Postavil som sa pred ňu.

„Ak sa nemýlim sú to moje veci a slečna Casio sa môže chytiť čoho len chce. Teraz vypadni a prelož mi všetky stretnutia na zajtra.“ Povedal som hrubým hlasom.

„Ano Pane.“ Otočila sa.

„Nechaj len večeru s pánom Francom.“ Povedal som a ona odišla.

„Bella pôjdeme na večeru s najhlavnejším človekom môjho biznisu.“ Oči jej potemneli.

„Budeš sedieť pri mne a navyše on má ženu, ktorá pôjde s ním.“ Oznámil som jej.

„Dobre.“ Povedala a znova si sadla na moje miesto.

„Nie si nejaká drzá Isabella?“ Prebodla ma očami, ale potom sa zháčila a usmiala sa.

„Ved si povedal že som nová výkonná riaditeľka.“

„Tak pod riaditeľka, ideme kúpiť nejaké šaty.“ Otvoril som dvere a ona vyšla ako prvá.

„Povedz Francovi, že prídeme o 6 do reštaurácie Luxuri a objednaj tam 4 miesta.“ Povedal som ešte Abby a odišli sme.

Bella nemala problém vybrať si šaty, ale ten problem bol že si vyberala všetky krátke a vhodné jej veku. No musela si vybrať niečo dlhé, elegantné a slušné.

„Tieto určite nie.“ Povedal som hrubo na šaty, ktoré zakrývali len to najnutnejšie.

„Ale Liam, ved som mladá a mne sa to páči.“ Chcela štrajkovať.

„Povedal som nie.“ Stíchla a počúvla ma.

„Bella... Ked si vyberieš šaty ktoré budú vhodné tak ti kúpim hocijakú vec, ktorú si vyberieš.“ Chcel som urobiť dohodu.

Do 10 minút mala vybraté béžové dlhé šaty, v ktorých bola nie lenže sexy, ale aj jej pristali. Žiaden odhalený chrbát a nohy. Jediné čo sa mi nepáčilo bolo, že mali výstrih. No bol som rád že sa rozhodla pre tieto.

„Tak a je to.“ Povedala ked vyšla z kabínky. „čože? Liam! Ved tie šaty stoja 6000$!“ Zašepkala mi, ked sme kráčali k pokladni.

„Chceš dvoje?“ Zasmial som sa.

„Liam... ja... nemôžem si ich vziať.“ Zavesila ich na regál.

„Bella, je úplne jedno koľko stoja. Si v nich taká nádherná že všetky oči budú patriť len tebe. Kúpil by som ti ich aj keby stáli miliony dolárov.“ Povedal som, vzal šaty a zaplatil ich.

„Teraz je čas na tvoj darček. Čo by si chcela?“ Diabolsky sa zasmiala a vrazila do prvého obchodu ktorý videla. Rozhodovala sa medzi teplákmi a botaskami značky Converse. Nakoniec aj ked horko-ťažko si vzala tepláky. Zaplatil som ich a cestou do auta som písal Abby správu.

Obchod Dry, Beverlly Hils street 18, biele Converse tenisky. Tretí regál od dola a prvé z ľava. Číslo 38. O pol hodiny ich chcem mať u mna doma, ale tak aby ta nikto nevidel.

 Prišli sme domov a Maria nás vykričala, že sme prišli neskoro. Boli tri hodiny poobede a mi sme meškali na obed.

„Zavolám ti kaderníčku a vizážistku.“ Povedal som jej ked sme dojedali.

„Liam ja sa viem namaľovať aj upraviť si vlasy.“ Zašomrala.

„Takže si to chceš urobiť sama?“ Prikývla, už som sa tým nezaoberal.

Isabella

Vlasy som si vyžehlila dorovna, hore na temene som si urobila drdol a zalakovala som ho. Naniesla som si značkový, profesionálny make-up. Nebola som namaľovaná už veľmi dlho. Ale takto som bola pekná, pleť som mala čistú, obočie vytrhané a moje nádherné šaty ladili s make-upom.

Niekto mi zaklopal na dvere kúpeľne.

„Dalej.“ Skríkla som.

„Ja len že...“ Otočila som sa a on zamrzol.

„Liam?“ Opýtala som sa. „Ja... mám pre teba darček.

„Darček?“ Prikývol a vytiahol z tašky malu krabičku, ktorú mi podal.

„Otvor to.“ Povedal mi jemne. Krabičku som otvorila a vyskytol sa mi nádherný pohľad. Boli tam diamantové náušnice a náhrdelník.

„Liam ja...“ Nemohla som nájsť správne slová.

„Daj si to na večeru.“ Povedal s úsmevom.

„A tu máš ešte jeden.“ Zaškeril sa a nechal ma samú v izbe.

Sadla som si na posteľ a jedna malá slza sa mi skotúľala na zem. Nikdy mi nič také nedal. Nikto. Muselo to stáť veľmi veľa peňazí a ja to mám. Neukradla som to, ja som to dostala od toho chlapa.

Otvorila som tašku a môj pohľad padol na krabicu. Kruh a v nom hviezdička. Rýchlo som vytiahla obsah a otvorila krabicu.

„CONVERSY!“ Skríkla som od štastia a rýchlo som zišla dolu. Maria nakladala riad do umývačky a Liam telefonoval. Utekala som oproti nemu, nechápavo na mna hľadel.

„Bell...?“ Chcel povedať ho ja som mu skočila do náruče a pevne ho objala. Jeho pevné brucho som cítila na sebe aj cez tričko. Jeho svalnaté ruky sa ma ale ani nedotkli.

„Ehm.“ Odkašľala si Maria a usmiala sa. „Tak ja už pôjdem Pán Payne.“ Povedala. „Slečna.“ A odišla.

„Ale budeš ich nosiť len po dome Bella.“ Rýchlo som kývala hlavou na znak súhlasu. „Chod sa rýchlo obliecť, nebudeme stíhať.“ Povedal a som trielila do svojej izby. Celá štastná.

Bojí sa ma dotknúť, musím mu ukázať že ho mám rada. A ukážem! Pevne som sa rozhodla.

Šaty som si obliekla a spokojne som si dala náušničky a náhrdelník. Vyzerala som úchvatne, aspoň dúfam že sa to bude Liamovi páčiť.

Zišla som dolu po schodoch, kde ma čakal.

„Bella vyzeráš dokonalo.“ Povedal jemne.

„To vdaka tebe.“ Zasmiala som sa. Pokrútil hlavou a zamieril von z domu.

„Nejdeme autom?“

„Ideme, ale Asthon nás odvezie. Je to večera Isabella, taká ako vidíš vo filmoch. Žiadne hlúposti.“ Upozornil ma.

„Dobre jasné.“ Zasmiala som sa, ale môj smiech prešiel, ked som videla veľkú čiernu limuzínu pred domom.

„Idete týmto?“ Neodpovedal a Asthon mi otvoril dvere. Nastúpila som a Liam hned za mnou.

Liam

„Pán Payne, slečna Casio, váš stôl je v tichej zone, tak ako stále. Pán Franco a jeho manželka Thalia tu ešte nie sú, takže sa poďte usadiť.“ Bella bola v úžase. Lustre z kryštálov, stoly hodné kráľov a nádherné prostredie.

Nás stôl bol na balkone, lebo tam nie su zvyčajne žiadni ľudia, pre jeho cenu. Vystúpili sme hore po chodoch a čašník nás usadil.

„Niečo sa pitie?“ Opýtal sa elegantne a očami skĺzol po Isabelinom dekolte.

„Prineste nám dve fľaše Château d'Yquem, rok 2000.“ Povedal som mu a on prikývol. „S večerou počkáme na spoločnosť.“ Odkráčal preč a ja som si zatiaľ všímal Bellu. Bola zaskočená, ako keby mi chcela niečo povedať, no bola ticho.