utorok 5. novembra 2013

Fight off your demons 7.



„A Bella... Nemôžeš chodiť do servisu. Proste to nejde, teraz budeš dáma a nie opravárka áut.“
„Čože?“ Zvrieskla ako blázon a rozhodila rukami. „Kto si kur..“ Zháčila sa. „Kto si myslíš že si? Môj servis je pre mňa všetko, rozumieš?“ Chytil som ju za nahý pás, ktorý trčal medzi „tričkom“ a kratasami a stlačil som ho. Bol som od nej vzdialený len niekoľko centimetrov.
„Nepovedala si to.“
„čo?“ Vyštekla.
„Nezanadávala si. Zasekla si sa a nedopovedala si tu nadávku.“ Palcom som jej šúchal pokožku, vzrušovala ma. To ako sa zasekla a nepovedala to, lebo som ju o to požiadal.
„Počúvla si ma.“
„No a čo! Je mi to jedno! Ja chcem môj servis.“ Povedala nahnevane, priblížil som sa ešte bližšie.
„Nie.“ Povedal som jej do očí a jej pohľad zmäkol.
„Dobre, Aj ja mám podmienku. Počkať ono to v podstate ani nie je podmienka, je to rozkaz.“ Trošku odstúpila, ale moje ruky si nechala na jej páse. Bol som ticho, nikdy mi niekto nedal príkaz, podmienku, alebo čokoľvek iné.
„žiadne ženy.“ Spustil som ruky a vo vrecku mi začal vibrovať mobil.
„Kurva.“ Zasyčal som, chcela mi niečo povedať, ale umlčal som ju „čuš.“ Povedal som, pozrel som sa na hodinky a zdvihol mobil.
Bella

„žiadne ženy.“ Povedala som mu. Liam pustil svoje ruky a začal mu zvoniť mobil.
„Kurva.“ Povedal, hneď som mu chcela povedať že keď nemôžem nadávať ja, tak ani on.
„čuš.“ Povedal mi a zdvihol mobil.
Prečo som to povedala? Žiadne ženy? Prečo ? Ved ja s ním nič nemám a ani mať nechcem. Alebo áno? Dokázala som si ho predstaviť ako môjho priateľa? Bola som ticho a pritom som počúvala čo hovorí do telefonu.
„Ano, podpíš to Marcus a potom mi zavolaj. Prídem, podpíšem.“ Počúval čo hovorí nejaký debil na druhej strane. „Ja jej zavolám, nech to podpíše. Mám na nu rôzne zbrane, to nebude problém.“
S kým to volá? Vykašlala som sa na to. Co mi odpovie? Bude súhlasiť? Spomenula som si na dve ženy, ktoré boli dnes ráno v jeho dome. Bola som nahnevaná a znechutená. Urobil mi to naschvál? Ked ma chce mať ako falošnú priateľku a nemôžem mať nikoho, tak nebude mať nikoho ani on.
„Kašlem nato, ona žiaden majetok nedostane. Dva roky som jej všetko platil ja, ona nemá nič. Všetko je moje.“ Takže volá právnikovi? O jeho žene? Ide sa rozvádzať ...
„Nie, žiaden majetok kurva! Dám jej jeden milion dolárov a nech si zariadi život. Mám prácu, potom mi zavolaj.“ A zložil.
Pozrel sa na mna a mne sa až zježila koža. Jeho tmavý pohľad ma schladil, stále ked sa na mna tak hrubo pozrie, tak ma to ihned schladí. Myslela som na jeho silné ruky, ktoré mal len pred chvíľkou na mojom páse a ako boli jemné. Predstavila som si žeby sa ma tak dotýkal po tele. V momente sa mi urobila v hrdle hrča a prestala som dýchať. Nemôžem s ním mať sex, nemôžem. Bojím sa toho. Bojím sa jeho povahy a bojím sa že mi ublíži, ako ten hajzel.
„Myslela si to vážne?“ Opýtal sa hrubo? Bez citu a jeho oči sa zúžili. Neznašam ked to urobí lebo potom mu zobem z ruky.
„Ano.“ Povedala som opatrne a prečesala som si rukami vlasy.
„a do čoho mám akože kurva jebať? Do vankúša? Ty si sa zbláznila.“ Začal sa smiať. „Nevydržím ani týždeň.“ Už sa nesmial.
„Tak ako sa nevydržím bez môjho servisu.“ Povedala som mu drzo na oplátku.
„Opováž sa len pozrieť na ten servis, alebo raz zanadávať, napiť sa alkoholu, alebo si zapáliť a uvidíš.“ Výstražne dvihol ukazovák. „Alebo sa opováž čo len raz sa s niekym vyspať, pobozkať ho, alebo čokoľvek iné Isabella, ked to urobíš sám ťa vytrieskam, ako malé decko.“ Dodal. Takže súhlasí? On kurva súhlasí? Prečo som sa v hlbke duše ubezpečovala, že to je jediné čoho by sa nevzdal?
„Vážne? Žiaden sex? Nič?“ Neveriacky som sa opýtala a odignorovala som ten hrozný zvuk môjho mena z jeho špinavých úst.
„Hej.“ Povedal a vzal si novo vyžehlené nohavice z postele. Niekto mu ich tam pripravil, spolu s košeľou, kravatou a všetkým.
„Otoč sa.“ Povedal odporne, poslúchla som. Bála som sa odporovať.
Ked som sa otočila znova už bol oblečený.
„Dnes si nezajazdíš, idem preč a ty ideš do svojho domu. Nepohneš sa odtiaľ ani na jeden krok a ked zistím že áno, uvidíš. A to si píš že to zistím. Ten kľúčik máš len ty a ja, nikto tam nepríde a nikto neodíde.“ Povedal cez zaťaté zuby. Kráčal dolu schodmi a ja za ním. Vonku ho už nejakým zázrakom čakalo auto. Rýchlo prešiel cez schody a otočil sa.
„Ihned. Chod. Do. Toho. Skurveného. Domu. Isabella.“ Stál tam a čakal. Nikdy som nepočúvala nikoho príkazy, ale ja som mu nechcela odporovať. Sklopila som oči a kráčala preč.
Počula som auto, ktoré sa rozbehlo dosť veľkou rýchlosťou, ani som sa neobzrela. Seriem na neho a idem si poskúšať všetky veci, aj ked mi to bude trvať celý deň!

Liam

„Abby! Káva!“ Kričal som na tú ženskú.
Od dve minúty nato som mal na stole kávu, ktorú som hned vypil a vypýtal som si dalšiu.
„Pán Payne?“ Vstúpil do mojej kancelárie môj právnik.
„Marcus, konečne. Tak čo?“ Opýtal som sa trpko. Tá malá ma tak nasrala, že som vlastne nasratý na celý svet.
„Viete pane, ona nesúhlasí.“
„že čo kurva? Ona čo?“ Postavil som sa. Marcus, nízky, tučný chlapík sa stiahol.
„Bol som za nou a ona začala kričať že nesúhlasí a že sa nebude rozvádzať.“ Stál tam medzi dverami  a sledoval, ako vo mne vykypel hnev.
„Podte!“ Skríkol som na neho a už som kráčal popri mojich zamestnancoch, ktorý si na moju povahu a nálady zvykli, ale stále sa nestačili čudovať.
„A vy čo kurva? Dávam vám málo roboty? Nemáte čo robiť?“ Zvrieskol som tak, že Abby až nadskočila.
Všetci na mna pozerali ako na debila.
„Máte padáka! A všetci do jedného kurva! Zariad to Abby!“ Otočil som sa na nu a potom som kráčal von k autu, aj s Marcusom. Asi 7 mojích teraz už bývalých zamestnancov tam len sedelo a ja som sa čudoval že si už nezhánajú novú prácu.
„Ideme mojim.“ Povedal som, ked sa chystal ísť do svojho auta.
„Ale Pane ja potom...“
„Povedal som že ideme mojim autom. V tej tvojej rachotine sa tam dostaneme asi tak za hodinu. A ja teda nemám ani jednu skurvenú hodinu nazvyš.“
Marcus poslúchol a už sme vystupovali v 5 hviezdičkovom apartmáne v Hoteli KJB pri  Beverly Hills.
„Co tu robíš láska?“ Opýtala sa ma Deborah vo dverách.
„Si sama? Alebo tu máš nejakého kokota?“ Očami som prečesal apartmán.
„Nie Liam, vieš dobre že milujem teba.“
„Nesnaž sa so mnou vyjebať! Rozumieš slovu rozvod? Marcus daj sem papier!“ Ziapal som.
„Ja sa s tebou nerozvediem!“ Zvrieskla.
Usmial som sa a vzal som do ruky môj mobil. Vytočil som číslo a čakal.
„čo to robíš?“ Opýtala sa ma.
„Volám tvojmu otcovi.“ Povedal som jednoducho.
„Nie! Polož to!“ Urobila ku mne pár krokov, ale zastavil som ju.
„Poviem mu, že si ma podvádzala a nikdy od neho už nič nedostaneš. Ani odo mna. Ked budeš súhlasiť, tak ti dám milion dolárov a tvoja rodina sa nič nedozvie. Kľudne im povedz, že som ťa podviedol! Ale ak nie, tak ostaneš ako chudera. Ako kurva, ktorá nebude mať nič a nikoho.“ Hovoril som cez zuby, drsne, nahnevane.
„Dobrý deň Pane, to som ja Liam.“ Otec Deborah to dvihol. Oči sa jej rozšírili.
„Viete chcel som sa s vami porozprávať.“
Deborah zdrapila papier z rúk Marcusa a rýchlo to podpísala. Potom sa na mna pozrela, zobala mi z ruky a vyšlo mi to. V podstate som už rozvedený.
„Pane chcel som vám len povedať že tie inzeráty na dovolenky vám moja sekretárka už poslala.
„Och Dobre Liam, dakujem.“
Niet začo, dovi.“ Povedal som a položil to.
„Zajtra ti na účet prevediem jeden milion dolárov a už ma nikdy nič nepýtaj, nevolaj mi, nepíš mi. Uvdíme sa na súde.“ Povedal som.
„A mimochodom. Tvoje veci zajtra ráno prevezú k tvojim rodičom.“ Zaškeril som sa a odišli sme.

Sadol som si na sedačku a tvár si skryl do dlaní.
Chvíľku som len tak sedel a nerozmýšlal som, no potom som sa postavil a prešiel k vedľajšiemu domu.  Všade bolo ticho, až kým som neodomkol. Samozrejme že som tú hudbu nemohol počuť lebo okná sú vyrobené tak, aby aby nikto nič nepočul a vlastne ani mierna streľba by im neublížila.
Pesnička od U2- Use Semobody bola tak nahlas že sa až triasla šálka s kávou na stolíku.
„Bella!“ Skríkol som. Logicky ma nepočula.
Vyšiel som hore a skoro ma trafil šlak. Všade dookola boli veci, samé veci. Boli tam všetky veci, ktoré som jej kúpil. Topánky, šaty, kabátiky, proste všetko. A malá stála v kratšej čiernej priliehavej sukni a v podprsenke, vyberala si niečo na vrch. Podišiel som k rádu a vypol hubku.
Bella sa naľakala a prudko sa otočila.
„Bože.“  Zhíkla. Snažila si zakryť prsia rukami. Prišiel som až k nej a ruky jej dal k telu.
„Nemožeš zakrývať niečo tak nádherné Bella.“
„Dnes ráno si sa teda pekne ukázal. Si ten najodpornejší človek na svete.“ Zamračil som sa.
„Drzaňa.“ Povedal som jej a načiahol som sa po bielu blúzku z najnovšej kolekcie od Versaceho. Vsunul som jej dnu jednu ruku, potom druhú. Celý čas som sa jej díval do očí, potom som jej zapínal gombíčka tak, aby som sa jej ani nedotkol. No posledný som si vychutnal a jemne som sa brúškami prstov dotkol jej tela. Zhlboka sa nadýchla.
„Práve preto, lebo si ma nahnevala som prepustil zopár mojích zamestnancov.“ Usmial som sa na nu.
„Odporný.“  Povedala a premerala si ma pohľadom.
Ruky som jej dal na ramená, odignoroval som jej poznámku  a hovoril som po šepky. „Ale ešte tomu niečo chýba.“ Zohol som sa po vysoké topánky na podpätku, čiernej farby a kľakol som si. Nikdy som to nerobil, ale pripadalo mi to známe. Vzal som jej nôžku za lýtko a pozrel som na nu, chcel som súhlas ale bola ticho, tak som to pokladal ta kladnú odpoved.
„Nádherná.“ Povedal som jej ja a otočil som ju smerom k zrkadlu.
„Nádherná slečna Casio, najkrajšia dáma, ktorá stojí po boku Liama Payna.“  Dvihol som ruku a chcel som sa jej dotknúť na tvári, ale vydesene sa na mna pozrela. Nechápal som, ale nechcel som ju týrať, alebo jej vlastne robiť niečo, čo nechce.
Usmial som sa do zrkadla, vzal som ju za ruku a moju som dal na jej, dvihol som ich obe hore. Mal som jej ruku v mojej a jej prstami som prešiel okolo ucha, po krku až na rameno. Pozeral som sa na jej telo, nie na nu. Ale ked som sa pozrel do zrkadla na jej odraz videl som, že má zavreté oči.
„Podme sa previesť.“ Povedal som jej a pustil som naše ruky. No malá mala oči stále zavreté.

Potiahol som ju za ruku a pomáhal som jej prekračovať veci rozhádzané všade po zemi. Mala vysoké topánky a neriskoval som zlomeninu, alebo niečo horšie. 

3 komentáre:

  1. Strácam slová pri tejto poviedke. Je to úžasné !!! Čím ďalej, tým lepšie. ... Danka :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Keď som začala čítať túto poviedku, naozaj sa mi to dalo napísané tak inak. Teraz ma to napĺňa a ja som veľmi rada, že aj keď je autorka neznáma rozhodla sa pridávať to na tvoj blog Ajč. Je to nezvyčajné, riskantné a také pikantné ako chili papričky. Teším sa na to čo bude ďalej, pretože ako anonymka písala má veľa strán a ja sa nemôžem dočkať na to ako sa to zamotá.

    Ďakujem TI anonymka ♥

    OdpovedaťOdstrániť
  3. úžasná poviedka...teším sa na pokračovanie ::) :)

    OdpovedaťOdstrániť