Tak? Čo čakáte? Samozrejme že Liam to len tak nenechá. Chudák Bella, čítajte a uvidíte čo jej ten sviniar (môj sviniar) urobí ♥ enjoy a komentáre poprosíme :) Dobrú noc.
Liam
Slzy sa jej začali tlačiť
do očí. A ja som nevedel čo povedať. Môj hnev bol väčší ako som zvládal.
Znova.
„Bola to dohoda! Nemala si
fajčiť.“
„Ale ja som nefajčila,
Liam. Chcela som, ale nezapálila som si.“ Prvá slza jej stiekla po líci.
„Ale ja ti neverím
Isabella.“ Povedal som odporne.
„Nehovor mi Isabella!“
Skríkla a pokračovala miernejšie. „Vzal si mi všetko Liam. Servis,
cigarety, alkohol, slobodu a aj auto.“
„Podme.“ Povedal som
a tahal ju za rukáv dole do garáže.
„Kde to ideme?“ Pýtala sa
ma, ale môj hnev mi nedovolil odpovedať jej.
Nasadli sme do auta. „Ked
porušíš dohodu, bude to mať následky.“ Povedal som jej len a ani na nu
nepozrel.
Viezli sme sa skoro 20
minút, v tichosti.
„šrotovisko áut?“ Opýtala
sa ked som skrútil volant k nemu.
„Presne tak.“ Zúril som.
Zastavil som
a vytiahol ju von z auta. Ťahal som ju cestičkou dopredu. Všade okolo
nás boli autá ktoré sa chystali zošrotovať. Zastavil som a zakričal na
pána pri aute. Bol malý, tučný a špinavý. Na vyblednutom tričku mal
menovku Thomas a ja som vedel že som s ním volal.
„Ste Thomas?“ Opýtal som
sa odporne. Chlap mal rešpekt.
„Ano.“ Jemne sa usmial, na
znak toho že nechce problémy.
„Volali sme spolu. Som
Liam Payne.“ Podal som mu ruku, ktorou potriasol.
„Samozrejme Pán Payne,
všetko je už nejakú dobu pripravené.“
„Môžeme začať.“ Povedal
som a prešli sme pár metrov dalej. Za hrbov áut bol veľký bager na ktorom
bol pripnutý veľký asi 3 metre dlhý železný obdĺžnikový panel. Mal hrúbku asi
meter.
Stroj začal hučať
a Bella stuhla.
„M-moje auto.“ Povedala,
ked uvidela jej Forda ako stojí priamo
pod ním.
„A teraz sa pozeraj.“
Postavil som ju o krok predo mna.
„L-iam. To neurobíš.“
Šepla.
„To si píš že urobím.“
Thomas za strojom sa na
mna pozrel a ja som mu kývol. Velikánsky panel s ľahkosťou dopadol na
auto, ktoré sa pod jeho váhou okamžite spučilo. Bella len pozerala
a nehýbala sa.
Stáli sme o dosť
dalej, aby nás niečo nezasiahlo a aj proti hluku.
„Zabijem ťa.“ Povedala
a otočila sa na mna. Bola červená od hnevu, ale to aj ja. Ruky si vplietla
so vlasov a znova sa otočila na jej kedysi auto.
„Nehovor tak.“ Zdrapil som
ju a otočil tvárou ku mne.
„Ty nie si normálny.“
„A ty si kurva porušila
dohodu.“
„Ale to bolo moje auto
Liam! Si šialený!“ Kričala.
Thomas prišiel k nám
a podal Belle malú krabičku. Boli v ej veci z jej auta.
Vytrhla mu ju z rúk
a nehnevane kráčala k autu.
„Vďaka.“ Povedal som
a vložil som mu do ruky bankovky. Bolo to viac ako očakával, no nečakal
som na jeho poďakovanie, išiel som za nou.
Pas mala zapnutý
a krabičku na nohách. Pozerala von oknom a klepkala nohou.
Odviezol som nás domov.
Bella stála v mojej obývačke a ja som sa zavrel do pracovne. Trepol
som dverami a zamkol som sa.
Pracoval som až do noci
a potom som ju sledoval z okna. Nevidela ma a predsa sa mi
pozerala cez okno do očí. Bol som veľmi nahnevaný, nechcel som ju vidieť, ani
sa s nou baviť.
Isabella
Prešli celé dva dni. Vôbec
sa ku mne neozval. Išli sme spolu autom, jedli sme spolu, ale nepovedal mi nič.
Ničilo ma to.
„Ahoj.“ Povedala som ju
veselo pri raňajkách. Kývol mi hlavou a bez slova jedol.
„Ideš dnes do práce?“
Nevzdávala som sa.
„Je piatok.“ Ide. Do riti.
„Aha, dobre.“ Bože Liam.
Už som bola ticho.
Celé dni som sa nudila,
Liam bol v práci a ked prišiel zavrel sa do pracovne.
Volávala som Caroline. A myslela
som na jeho bozk. Nedá mi spávať, chcela som spať znova s ním
a pozerať sa ako spí.
Bol večer a ja som
sedela na balkone. Bolo teplo, aj ked sú o dva týždne Vianoce.
Bol v obývačke
a volal, videla som ho cez okno.
Chcela som počuť jeho hlas
a chcela som aby sa na mna usmial. Chýbalo mi to.
Bola som síce nehnevaná na
to že moje auto dal zošrotovať ale už ma to prešlo. Bolo staré, len neviem na
čom budem jazdiť, ked odtiaľto vypadnem. Striaslo ma. Vyhodí ma niekedy? Čo ked
to chce urobiť teraz? Začala som sa báť. Viem len o jednej veci, ktorá ho
prinúti prísť sem.
Vyliezla som hore na múrik
a postavila som sa. Bol trošku šmykľavý a bola som si vedomá toho že
môžem spadnúť, ale musela som to urobiť.
Stála som tam so strachom
v očiach, kebyže spadnem, zlomila by som si väzy, kedže by som spadla na
betonové schodíky.
„Isabella.“ Povedal
nehnevane. Striaslo ma. „Zlez dole.“ Chcela som ale ...
„Bojím sa.“ Povedala som,
lebo som sa naozaj bála. Pomaly som otočila hlavu. Liam tam stál
v boxerkách a pozeral sa tak inak. Akoby... sa bál. Bál sa
o mna.
Chcela som sa otočiť, ale
nohy mi to nedovolili, nepočúvali ma. Triasli sa mi. „P-pomôž mi.“ Upierala som
na neho pohlad.
Rýchlo prešiel až ku mne
a chytil ma za pás, stiahol ma dolu a postavil na nohy.
„Prečo si to kurva urobila
znovu? Nestačilo ti ked si tam sedela, teraz si sa tam postavila.“ Zúril
a znova mal v očiach zlosť. Nechcela som, ale musela som sa usmiať.
„Ty sa smeješ?“ Nechápal.
„áno.“ Povedala som
potichu.
„Prečo? Prečo sa mi kurva
smeješ do očí, ked si mohla spadnúť?“ Nechcela som mu klamať.
„Bol to plán.“ Povedala
som nakoniec. Začínala mi byť zima. Mala som bosé nohy a dlhé tričko na
ramienka.
„Plán?“ Podvihol obočie
a pery stiahol do úzkej linky.
„No hej. Plán.“ Chvíľku
som mu pozerala do očí. „Nebavil si sa so mnou, ignoroval ma a obchádzal
ma ako ducha.“ Nechápavo pokrútil hlavou.
„To bol jediný spôsob ako
ta prinútiť sa so mnou baviť aspoň na chvíľku.“ Vietor mi rozstrapatil vlasy
a už som sa triasla od zimy. Pošuchala som si ramená. „Vedela som, že by
si to nemohol nechať tak a prišiel by si. A si tu, takže mi to
vyšlo.“ Usmiala som sa sama pre seba.
Liamove oči v momente
zmäkli a jeho pery povolili. Prekvapilo ho to.
Rukou ukazal na dvere, tak
som nimi rýchlo vyšla, klepalo ma od zimy.
„Do postele.“ Povedal
jemnejšie. Presunula som sa k posteli a chcela na nu vyliezť. Bola
som rada, že sa so mnou konečne rozprával. Nie, bola som rada že mi povedal
v jednej vete aspoň pár slov.
„Nie tu. Tam.“ Ukázal na
jeho dom. Bez otázok som sa znovu postavila a prešla k dverám. No
nedalo mi to, chce aby som spala pri nom? Alebo v hostovskej izbe? Tá sa
mi hnusila, pripomínala mi tie dve šľapky s ktorými tam spal.
„K tebe?“ Opýtala som sa
s nádejou kladnej odpovede.
„Kam inam.“ Odpovedal
a ja som sa smiala, šla som pred ním po schodoch. Preletela som
z jedného domu do druhého a znova sa striaslo.
„Je zima a ty tu
pobehuješ v podstate nahá.“ Pokrútil hlavou. Zastala som, ked zamykal dvere.
Potom sa otočil.
„A nemáš kurva do riti ani
ponožky Isabella!“ Rozčúlil sa, no
zvládal to.
„Prepáč... A ani ty
ich nemáš.“ Usmiala som sa.
„Ja som ja. Ty si ty.“
Jemne ma postrčil hore. „Ty musíš, ja nie.“ Ešte som aj cítila ako vychutnával
tu nadvládu. Zobem mu z ruky. A páči sami to. Som normálna?
Prešli sme hore do spálne,
hned som utekala do postele.
„Nechod tam.“ Povedal,
striaslo ma a pomaly som sa otočila. Videl že ma to zarazilo a trošku
sa pousmial. „Pod najprv sem.“ Priskočila som k nemu. Mala som veľmi veľa
energie, to od štastia. Konečne sa so mnou baví.
Vošli sme do šatníka. „Tu
máš ponožky.“ Povedal a podal mi tie najhrubšie ponožky aké som kedy
videla.
„Ved v tom mi bude
horúco, načo to máš?“
„Na lyžovačku.“ Zaškeril
sa, vedel že mi v nich bude teplo, urobil to naschvál.
„Tričko z dlhým
rukávom nemám, dám ti košeľu dobre?“ Prikývla som.
Vybral mi jednu čisto
bielu, vyžehlenú a vyvoňanú. Podal mi ju, potom po mne prešiel očami.
„čo tak pozeráš?“
„Nemám na teba nohavice.
Bud priberieš, alebo ti nejaké kúpime.“ Usmial sa.
„Kúpime.“ Zasmiala som sa.
„Dám ti tieto, ale poriadne
ti ich stiahnem, aby ti nespadli.“ Podal mi aj tie.
„Ale Liam, vonku je zima.
Tu je teplo.“
„Ne-di-sku-tu-jem.“
Vyhláskoval mi to a poslal ma do kúpeľne, prezliecť sa.
Ostala som v spálni.
Nechápal, zval mobil a s niekým volal. Otočila som sa mu chrbtom
a navliekla si nohavice.
„To sa ideš prezliecť tu?“
Už nevolal. Prikývla som, tričko som si dala dolu a rýchlo si obliekla
jeho košeľu. Bol ticho, no cítila som na sebe jeho pohľad.
„Nebojíš sa?“ Otočila som
sa. No v momente ked to dopovedal, zamrazilo ma.
„Coho by som sa mala báť?“
Vie to? Ako? Nie nemôže to vedieť. Spisy z polície sme s Car ukradli.
Nikde inde to nebolo.
„No ničoho, len som sa
opýtal, ani neviem prečo.“ Chcel to zakryť. Bud to vie, alebo si všimol môj
strach pred chlapmi. Kurva! Čo ked o tom vie?
„Lahnúť a spať. Bez
debaty.“ Kývol na posteľ. „Ja idem ešte do pracovne. Musím si niečo vybaviť,
potom prídem. A čakám, že už budeš dávno spať Bella.“ Vyšiel i izby,
ale dvere nechal otvorené. Prešiel po chodbe a jemne buchol dverami.
Nechcela som zaspať bez
toho aby som videla ako zaspáva. Mám ho rada, aj ked ja taký aký je. Viem že mi
neublíži. Och Liam... čo si mi to len urobil? Prevaľovala som sa zo strany na
stranu. Cítila som jeho vôňu na vankúši, nedalo mi to zavrieť oči. Počula som,
ako volal. Bolo mi horúco, tak som sa postavila a dala som si dolu
tepláky. Jeho košeľu som mala do pol stehien, takže dúfam že nebude mať
problém.
Nemohla som ísť do
postele, ale v jeho pracovni som ešte nebola. Pomaly som sa presúvala
k dverám, jeho hlas som počula čoraz lepšie. Stále volal, prekrútila som
očami. Ale zastala som, ruku som natiahla ku kľučke, ale bála som sa otvoriť
dvere. Bude nahnevaný ked zistí že nespím? Povedal že musím ísť spať, ale ja
nechcem. Kašlem nato, musím tam ísť.
Otvorila som dvere. Veľký
stôl bol hned za oknom. Ked ma videl, na chvíľku strpol.
„Ano Nicholas, počkaj,
zavolám ti za sekundu.“ Hovoril rýchlo a telefon zložil z ucha. Ked
ma uvidel, prehltol a prešiel očami po mojom tele. Zvierala som konce
košele, ktorá mi bola dlhá ako minišaty.
Pravú nohu som si dala za
ľavú, cítila som ako hebko ich mám oholené. Spoza stola som videla, že mal
tepláky.
„Isabella, mala si spať.“
Povedal no jemne s nehou. „Pozri sa, koľko je hodín.“ Sám sa pozrel na
hodinky na jeho ruke. „Je skoro dvanásť.“ Pokrútil hlavou.
„Ale ja nemôžem Liam, nedá
sa mi. A chcela som sa pozrieť ako vyzerá tvoja pracovna. A hlavne
som chcela vedieť čo robíš.“ Nevinne som sa usmiala, začal mu zvoniť mobil.
„Tak pod sem, ale rýchlo.“
Usmial sa a kývol mi rukou.
Pribehla som k nemu.
„Chceš so mnou pracovať?“ Opýtal sa.
„Ano. Môžem?“ Bola som
nadšená, čo sa mu zrejme páčilo.
„Môžeš robiť čo len chceš
Bella. Sadni si na... na stôl.“ Povedal, no ja som mu odsunula stoličku
a pohľadom som prešla na neho. Čakala som na povolenie. Jemne sa usmial.
Automaticky spojil nohy
a ja som si mu na ne sadla. Vzal telefon a prijal hovor. Dal
reproduktor a položil ho na stôl.
Jednu ruku si položil na
stôl a druhou ma objal, až sa jeho veľkou žilnatou nahou rukou dotýkal
môjho stehna. Chytil ho a jemne šúchal ukazovákom.
Och bože do mojej hlavy to
prinášalo signály, ktoré som už dlho necítila. Liam. Liam. Opakovala som si
v hlave zaťiaľ čo on volal.
„Ano som tu, takže bankové
operácie prebehli v poriadku.“
„Samozrejme Pán Payne,
o päť hodín mi letí lietadlo z Nového Zélandu, hned ráno sa dostavím
a dám vám potrebné spisy.“ Hovoril hlapík. Silno som ho chcela počúvať,
ale jeho ruka mi to nedovoľovala.
„Dobre som spokojný,
vybavil aj aj ten prevod na Male Divy? Aká tam bola chyba?“
„Pracovníci zle zadali kod
a tak sa to samozrejme neodoslalo. Máte to nastavené tak, aby sa potom
všetko zablokobvalo. Takže nemohli hýbať z účtami, ani sa dostať do
svojich.“ Zasmial sa Liam aj chlapík na druhom konci sveta.
„Myslel som si.“
„Všetko som vybavil, teraz
pôjdem do hotela oddýchnuť si a pripraviť sa na let. Môžem?“ On sa pýta?
Bože Payne ...
„Ano, len chod Nicholas.
Oddýchni si, zajtra ťa budem čakať.“ Povedal a vzal mobil do ruky.
„Dobrú noc Pán Payne
a dovidenia.“
„Vdaka Nicholas.“
A zložil.
„Vydrž ešte trošku.“
Povedal jemne a usmial sa. Bol unavený. Znova ťukal pre mna neznáme číslo
a potom znova položil mobil na stôl a dal reproduktor.
„Abby?“ Opýtal sa. Jeho
sekretárka. Tá sviňa.
„Ano Lia... Pán Payne.“
Bola úplne rozospatá, určite ju zobudil. V duchu som sa zaškerila.
„Zajtra ráno príde
Nicholas, pošlite ho hned ku mne.“
„Ano Pán Payne.“ Povedala
a on zložil.
„Ideme spať.“ Usmial sa,
vzal ma za pás a postavil na nohy.
„Prečo nemáš tepláky?“
Pýtal sa ked sme vchádzali do spálne.
„Bolo mi horúco.“
„Dobre no.“ Lahol si
a ja vedľa neho. Naše tváre boli úplne pri sebe. Usmieval sa na mna.
„Som rada, že sa so mnou
bavíš.“ Určite som bola červená ako paprika. Vdaka bohu za tmu.
„Ešte raz porušíš nejaké
pravidlo a zrovnám tvoj servis so zemou.“ Chcela som sa opýtať či žartuje,
a le vedela som že nie, bol to Liam. Môj Liam. Schopný všetkého.
Úžasná časť, ten Liam je v niektorých momentoch taký hnusný, no zároveň tak sexi :D ... Teším sa na ďalšiu. ... Danka :)
OdpovedaťOdstrániťTaká radosť, keď prídem na tento blog a vidím, že sem pribudla nová časť!! :) Len keby pribúdali častejšie, nedočkavááá som
OdpovedaťOdstrániťAk budú komentáre, tak budú časti aj každý deň :)
OdstrániťMůj bože, okamžitě další díl!!!! Tohle se nedá vydržet!!!! :D Díky téhle povídce přežívám!!! Božské!!!
OdpovedaťOdstrániťJa to milujem, nemôžeš nám ukázať ako Bella vyzerá?
OdpovedaťOdstrániťJa som to celé prečítala len dnes ale.... nemám slov! :)
OdpovedaťOdstrániťJe to originálne a perfektne napísané :3 :)
Koniec krásny ale začiatok -_- zlý Liam :D aj tak je stále božský :D :D teším sa na pokračovanie
OdpovedaťOdstrániť