utorok 26. novembra 2013

Fight off your demons 15.

Tak? Čo čakáte? Samozrejme že Liam to len tak nenechá. Chudák Bella, čítajte a uvidíte čo jej ten sviniar (môj sviniar) urobí ♥ enjoy a komentáre poprosíme :) Dobrú noc.



Liam

Slzy sa jej začali tlačiť do očí. A ja som nevedel čo povedať. Môj hnev bol väčší ako som zvládal. Znova.
„Bola to dohoda! Nemala si fajčiť.“
„Ale ja som nefajčila, Liam. Chcela som, ale nezapálila som si.“ Prvá slza jej stiekla po líci.
„Ale ja ti neverím Isabella.“ Povedal som odporne.
„Nehovor mi Isabella!“ Skríkla a pokračovala miernejšie. „Vzal si mi všetko Liam. Servis, cigarety, alkohol, slobodu a aj auto.“
„Máš zato zaplatené! Ked chceš tak kurva odíď!“ Myklo ju. Cítil som ako spínam päste, vedel som žeby neodišla, inak by som to nepovedal.
„Podme.“ Povedal som a tahal ju za rukáv dole do garáže.
„Kde to ideme?“ Pýtala sa ma, ale môj hnev mi nedovolil odpovedať jej.
Nasadli sme do auta. „Ked porušíš dohodu, bude to mať následky.“ Povedal som jej len a ani na nu nepozrel.
Viezli sme sa skoro 20 minút, v tichosti.
„šrotovisko áut?“ Opýtala sa ked som skrútil volant k nemu.
„Presne tak.“ Zúril som.
Zastavil som a vytiahol ju von z auta. Ťahal som ju cestičkou dopredu. Všade okolo nás boli autá ktoré sa chystali zošrotovať. Zastavil som a zakričal na pána pri aute. Bol malý, tučný a špinavý. Na vyblednutom tričku mal menovku Thomas a ja som vedel že som s ním volal.
„Ste Thomas?“ Opýtal som sa odporne. Chlap mal rešpekt.
„Ano.“ Jemne sa usmial, na znak toho že nechce problémy.
„Volali sme spolu. Som Liam Payne.“ Podal som mu ruku, ktorou potriasol.
„Samozrejme Pán Payne, všetko je už nejakú dobu pripravené.“
„Môžeme začať.“ Povedal som a prešli sme pár metrov dalej. Za hrbov áut bol veľký bager na ktorom bol pripnutý veľký asi 3 metre dlhý železný obdĺžnikový panel. Mal hrúbku asi meter.
Stroj začal hučať a Bella stuhla.
„M-moje auto.“ Povedala, ked uvidela jej Forda ako  stojí priamo pod ním.
„A teraz sa pozeraj.“ Postavil som ju o krok predo mna.
„L-iam. To neurobíš.“ Šepla.
„To si píš že urobím.“
Thomas za strojom sa na mna pozrel a ja som mu kývol. Velikánsky panel s ľahkosťou dopadol na auto, ktoré sa pod jeho váhou okamžite spučilo. Bella len pozerala a nehýbala sa.
Stáli sme o dosť dalej, aby nás niečo nezasiahlo a aj proti hluku.
„Zabijem ťa.“ Povedala a otočila sa na mna. Bola červená od hnevu, ale to aj ja. Ruky si vplietla so vlasov a znova sa otočila na jej kedysi auto.
„Nehovor tak.“ Zdrapil som ju a otočil tvárou ku mne.
„Ty nie si normálny.“
„A ty si kurva porušila dohodu.“
„Ale to bolo moje auto Liam! Si šialený!“ Kričala.
Thomas prišiel k nám a podal Belle malú krabičku. Boli v ej veci z jej auta.
Vytrhla mu ju z rúk a nehnevane kráčala k autu.
„Vďaka.“ Povedal som a vložil som mu do ruky bankovky. Bolo to viac ako očakával, no nečakal som na jeho poďakovanie, išiel som za nou.
Pas mala zapnutý a krabičku na nohách. Pozerala von oknom a klepkala nohou.
Odviezol som nás domov. Bella stála v mojej obývačke a ja som sa zavrel do pracovne. Trepol som dverami a zamkol som sa.
Pracoval som až do noci a potom som ju sledoval z okna. Nevidela ma a predsa sa mi pozerala cez okno do očí. Bol som veľmi nahnevaný, nechcel som ju vidieť, ani sa s nou baviť.

Isabella

Prešli celé dva dni. Vôbec sa ku mne neozval. Išli sme spolu autom, jedli sme spolu, ale nepovedal mi nič. Ničilo ma to.
„Ahoj.“ Povedala som ju veselo pri raňajkách. Kývol mi hlavou a bez slova jedol.
„Ideš dnes do práce?“ Nevzdávala som sa.
„Je piatok.“ Ide. Do riti.
„Aha, dobre.“ Bože Liam.
Už som bola ticho.
Celé dni som sa nudila, Liam bol v práci a ked prišiel zavrel sa do pracovne.
Volávala som Caroline. A myslela som na jeho bozk. Nedá mi spávať, chcela som spať znova s ním a pozerať sa ako spí.
Bol večer a ja som sedela na balkone. Bolo teplo, aj ked sú o dva týždne Vianoce.
Bol v obývačke a volal, videla som ho cez okno.
Chcela som počuť jeho hlas a chcela som aby sa na mna usmial. Chýbalo mi to.
Bola som síce nehnevaná na to že moje auto dal zošrotovať ale už ma to prešlo. Bolo staré, len neviem na čom budem jazdiť, ked odtiaľto vypadnem. Striaslo ma. Vyhodí ma niekedy? Čo ked to chce urobiť teraz? Začala som sa báť. Viem len o jednej veci, ktorá ho prinúti prísť sem.

Vyliezla som hore na múrik a postavila som sa. Bol trošku šmykľavý a bola som si vedomá toho že môžem spadnúť, ale musela som to urobiť.
Stála som tam so strachom v očiach, kebyže spadnem, zlomila by som si väzy, kedže by som spadla na betonové schodíky.
„Isabella.“ Povedal nehnevane. Striaslo ma. „Zlez dole.“ Chcela som ale ...
„Bojím sa.“ Povedala som, lebo som sa naozaj bála. Pomaly som otočila hlavu. Liam tam stál v boxerkách a pozeral sa tak inak. Akoby... sa bál. Bál sa o mna.
Chcela som sa otočiť, ale nohy mi to nedovolili, nepočúvali ma. Triasli sa mi. „P-pomôž mi.“ Upierala som na neho pohlad.
Rýchlo prešiel až ku mne a chytil ma za pás, stiahol ma dolu a postavil na nohy.
„Prečo si to kurva urobila znovu? Nestačilo ti ked si tam sedela, teraz si sa tam postavila.“ Zúril a znova mal v očiach zlosť. Nechcela som, ale musela som sa usmiať.
„Ty sa smeješ?“ Nechápal.
„áno.“ Povedala som potichu.
„Prečo? Prečo sa mi kurva smeješ do očí, ked si mohla spadnúť?“ Nechcela som mu klamať.
„Bol to plán.“ Povedala som nakoniec. Začínala mi byť zima. Mala som bosé nohy a dlhé tričko na ramienka.
„Plán?“ Podvihol obočie a pery stiahol do úzkej linky.
„No hej. Plán.“ Chvíľku som mu pozerala do očí. „Nebavil si sa so mnou, ignoroval ma a obchádzal ma ako ducha.“ Nechápavo pokrútil hlavou.
„To bol jediný spôsob ako ta prinútiť sa so mnou baviť aspoň na chvíľku.“ Vietor mi rozstrapatil vlasy a už som sa triasla od zimy. Pošuchala som si ramená. „Vedela som, že by si to nemohol nechať tak a prišiel by si. A si tu, takže mi to vyšlo.“ Usmiala som sa sama pre seba.
Liamove oči v momente zmäkli a jeho pery povolili. Prekvapilo ho to.
Rukou ukazal na dvere, tak som nimi rýchlo vyšla, klepalo ma od zimy.
„Do postele.“ Povedal jemnejšie. Presunula som sa k posteli a chcela na nu vyliezť. Bola som rada, že sa so mnou konečne rozprával. Nie, bola som rada že mi povedal v jednej vete aspoň pár slov.
„Nie tu. Tam.“ Ukázal na jeho dom. Bez otázok som sa znovu postavila a prešla k dverám. No nedalo mi to, chce aby som spala pri nom? Alebo v hostovskej izbe? Tá sa mi hnusila, pripomínala mi tie dve šľapky s ktorými tam spal.
„K tebe?“ Opýtala som sa s nádejou kladnej odpovede.
„Kam inam.“ Odpovedal a ja som sa smiala, šla som pred ním po schodoch. Preletela som z jedného domu do druhého a znova sa striaslo.
„Je zima a ty tu pobehuješ v podstate nahá.“ Pokrútil hlavou. Zastala som, ked zamykal dvere. Potom sa otočil.
„A nemáš kurva do riti ani ponožky Isabella!“  Rozčúlil sa, no zvládal to.
„Prepáč... A ani ty ich nemáš.“ Usmiala som sa.
„Ja som ja. Ty si ty.“ Jemne ma postrčil hore. „Ty musíš, ja nie.“ Ešte som aj cítila ako vychutnával tu nadvládu. Zobem mu z ruky. A páči sami to. Som normálna?
Prešli sme hore do spálne, hned som utekala do postele.
„Nechod tam.“ Povedal, striaslo ma a pomaly som sa otočila. Videl že ma to zarazilo a trošku sa pousmial. „Pod najprv sem.“ Priskočila som k nemu. Mala som veľmi veľa energie, to od štastia. Konečne sa so mnou baví.
Vošli sme do šatníka. „Tu máš ponožky.“ Povedal a podal mi tie najhrubšie ponožky aké som kedy videla.
„Ved v tom mi bude horúco, načo to máš?“
„Na lyžovačku.“ Zaškeril sa, vedel že mi v nich bude teplo, urobil to naschvál.
„Tričko z dlhým rukávom nemám, dám ti košeľu dobre?“ Prikývla som.
Vybral mi jednu čisto bielu, vyžehlenú a vyvoňanú. Podal mi ju, potom po mne prešiel očami.
„čo tak pozeráš?“
„Nemám na teba nohavice. Bud priberieš, alebo ti nejaké kúpime.“ Usmial sa.
„Kúpime.“ Zasmiala som sa.
„Dám ti tieto, ale poriadne ti ich stiahnem, aby ti nespadli.“ Podal mi aj tie.
„Ale Liam, vonku je zima. Tu je teplo.“
„Ne-di-sku-tu-jem.“ Vyhláskoval mi to a poslal ma do kúpeľne, prezliecť sa.
Ostala som v spálni. Nechápal, zval mobil a s niekým volal. Otočila som sa mu chrbtom a navliekla si nohavice.
„To sa ideš prezliecť tu?“ Už nevolal. Prikývla som, tričko som si dala dolu a rýchlo si obliekla jeho košeľu. Bol ticho, no cítila som na sebe jeho pohľad.
„Nebojíš sa?“ Otočila som sa. No v momente ked to dopovedal, zamrazilo ma.
„Coho by som sa mala báť?“ Vie to? Ako? Nie nemôže to vedieť. Spisy z polície sme s Car ukradli. Nikde inde to nebolo.
„No ničoho, len som sa opýtal, ani neviem prečo.“ Chcel to zakryť. Bud to vie, alebo si všimol môj strach pred chlapmi. Kurva! Čo ked o tom vie?
„Lahnúť a spať. Bez debaty.“ Kývol na posteľ. „Ja idem ešte do pracovne. Musím si niečo vybaviť, potom prídem. A čakám, že už budeš dávno spať Bella.“ Vyšiel i izby, ale dvere nechal otvorené. Prešiel po chodbe a jemne buchol dverami.
Nechcela som zaspať bez toho aby som videla ako zaspáva. Mám ho rada, aj ked ja taký aký je. Viem že mi neublíži. Och Liam... čo si mi to len urobil? Prevaľovala som sa zo strany na stranu. Cítila som jeho vôňu na vankúši, nedalo mi to zavrieť oči. Počula som, ako volal. Bolo mi horúco, tak som sa postavila a dala som si dolu tepláky. Jeho košeľu som mala do pol stehien, takže dúfam že nebude mať problém.
Nemohla som ísť do postele, ale v jeho pracovni som ešte nebola. Pomaly som sa presúvala k dverám, jeho hlas som počula čoraz lepšie. Stále volal, prekrútila som očami. Ale zastala som, ruku som natiahla ku kľučke, ale bála som sa otvoriť dvere. Bude nahnevaný ked zistí že nespím? Povedal že musím ísť spať, ale ja nechcem. Kašlem nato, musím tam ísť.
Otvorila som dvere. Veľký stôl bol hned za oknom. Ked ma videl, na chvíľku strpol.
„Ano Nicholas, počkaj, zavolám ti za sekundu.“ Hovoril rýchlo a telefon zložil z ucha. Ked ma uvidel, prehltol a prešiel očami po mojom tele. Zvierala som konce košele, ktorá mi bola dlhá ako minišaty.
Pravú nohu som si dala za ľavú, cítila som ako hebko ich mám oholené. Spoza stola som videla, že mal tepláky.
„Isabella, mala si spať.“ Povedal no jemne s nehou. „Pozri sa, koľko je hodín.“ Sám sa pozrel na hodinky na jeho ruke. „Je skoro dvanásť.“ Pokrútil hlavou.
„Ale ja nemôžem Liam, nedá sa mi. A chcela som sa pozrieť ako vyzerá tvoja pracovna. A hlavne som chcela vedieť čo robíš.“ Nevinne som sa usmiala, začal mu zvoniť mobil.
„Tak pod sem, ale rýchlo.“ Usmial sa a kývol mi rukou.
Pribehla som k nemu. „Chceš so mnou pracovať?“ Opýtal sa.
„Ano. Môžem?“ Bola som nadšená, čo sa mu zrejme páčilo.
„Môžeš robiť čo len chceš Bella. Sadni si na... na stôl.“ Povedal, no ja som mu odsunula stoličku a pohľadom som prešla na neho. Čakala som na povolenie. Jemne sa usmial.
Automaticky spojil nohy a ja som si mu na ne sadla. Vzal telefon a prijal hovor. Dal reproduktor a položil ho na stôl.
Jednu ruku si položil na stôl a druhou ma objal, až sa jeho veľkou žilnatou nahou rukou dotýkal môjho stehna. Chytil ho a jemne šúchal ukazovákom.
Och bože do mojej hlavy to prinášalo signály, ktoré som už dlho necítila. Liam. Liam. Opakovala som si v hlave zaťiaľ čo on volal.
„Ano som tu, takže bankové operácie prebehli v poriadku.“
„Samozrejme Pán Payne, o päť hodín mi letí lietadlo z Nového Zélandu, hned ráno sa dostavím a dám vám potrebné spisy.“ Hovoril hlapík. Silno som ho chcela počúvať, ale jeho ruka mi to nedovoľovala.
„Dobre som spokojný, vybavil aj aj ten prevod na Male Divy? Aká tam bola chyba?“
„Pracovníci zle zadali kod a tak sa to samozrejme neodoslalo. Máte to nastavené tak, aby sa potom všetko zablokobvalo. Takže nemohli hýbať z účtami, ani sa dostať do svojich.“ Zasmial sa Liam aj chlapík na druhom konci sveta.
„Myslel som si.“
„Všetko som vybavil, teraz pôjdem do hotela oddýchnuť si a pripraviť sa na let. Môžem?“ On sa pýta? Bože Payne ...
„Ano, len chod Nicholas. Oddýchni si, zajtra ťa budem čakať.“ Povedal a vzal mobil do ruky.
„Dobrú noc Pán Payne a dovidenia.“
„Vdaka Nicholas.“ A zložil.
„Vydrž ešte trošku.“ Povedal jemne a usmial sa. Bol unavený. Znova ťukal pre mna neznáme číslo a potom znova položil mobil na stôl a dal reproduktor.
„Abby?“ Opýtal sa. Jeho sekretárka. Tá sviňa.
„Ano Lia... Pán Payne.“ Bola úplne rozospatá, určite ju zobudil. V duchu som sa zaškerila.
„Zajtra ráno príde Nicholas, pošlite ho hned ku mne.“
„Ano Pán Payne.“ Povedala a on zložil.
„Ideme spať.“ Usmial sa, vzal ma za pás a postavil na nohy.
„Prečo nemáš tepláky?“ Pýtal sa ked sme vchádzali do spálne.
„Bolo mi horúco.“
„Dobre no.“ Lahol si a ja vedľa neho. Naše tváre boli úplne pri sebe. Usmieval sa na mna.
„Som rada, že sa so mnou bavíš.“ Určite som bola červená ako paprika. Vdaka bohu za tmu.

„Ešte raz porušíš nejaké pravidlo a zrovnám tvoj servis so zemou.“ Chcela som sa opýtať či žartuje, a le vedela som že nie, bol to Liam. Môj Liam. Schopný všetkého. 

7 komentárov:

  1. Úžasná časť, ten Liam je v niektorých momentoch taký hnusný, no zároveň tak sexi :D ... Teším sa na ďalšiu. ... Danka :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Taká radosť, keď prídem na tento blog a vidím, že sem pribudla nová časť!! :) Len keby pribúdali častejšie, nedočkavááá som

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ak budú komentáre, tak budú časti aj každý deň :)

      Odstrániť
  3. Můj bože, okamžitě další díl!!!! Tohle se nedá vydržet!!!! :D Díky téhle povídce přežívám!!! Božské!!!

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ja to milujem, nemôžeš nám ukázať ako Bella vyzerá?

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Ja som to celé prečítala len dnes ale.... nemám slov! :)
    Je to originálne a perfektne napísané :3 :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Koniec krásny ale začiatok -_- zlý Liam :D aj tak je stále božský :D :D teším sa na pokračovanie

    OdpovedaťOdstrániť