Fight off your demons 14.

Liam

Prikývol som no ona zastavila pred dvermi.

„Môžem tu?“ Opýtala sa zahanbene.

„Samozrejme že áno, môžeš robiť čo len chceš bez ohľadu nato či si v mojom dome, alebo vo svojom.“

„Budeš tu?“ Opýtala sa. Nemyslela to tak či nepôjdem s nou, aj ked by som chcel, vedel som že by to bol zlý nápad. Nemala ma mysli ani to že či ostanem v dome. Myslela nato aby som neutiekol.

„Ani sa nepohnem Bella, sľubujem.“ Usmial som sa a ona vletela do kúpeľne. Zamkla za sebou dvere a potom som už počul prúd vody.

Lahol som si na chrbát do stredu postele a povzdychol som si. Ruky som si dal za hlavu a musel som sa usmiať. Nebol to úsmev „konečne je moja“ ale toto bol úsmev, ktorý som ešte nemal a hovoril „cítim že to bude dobré“ čo ma prekvapilo ako nič na tomto svete.

Zavrel som oči a spomínal na jej dotyk pier a ked som cítil na hrudi jej telo. Ako som len chcel, aby mi patrila. Aby bola moja a ja by som ju už nedal nikomu. Jej pery sa obtierali o moje a  som šalel už len som pomyslel nato že sa teraz sprchuje nahá v mojej kúpeľni. Stále ked sa sprchovali moje „kamarátky po sexe“ išiel som s nimi. Toto sa mi stalo prvý krát.

„Liam, spíš?“ Opýtala sa.

„Nie.“ Podvihol som hlavu. Stála tam zabalená v uteráku, ktorý si držala aby jej nespadol.

„Nemám tu veci.“ Zahanbene sa usmiala. Isabella sa hanbí, zaškeril som sa.

„No počkaj, ja ti niečo dám.“ Vstal som a prešiel do šatníka, ona za nou.

„Chceš tričko a ...“ Nedopovedal som, chcela nohavičky? „Bella ja nenosím nohavičky.“ Zasmial som sa. Vytiahol som jej čierne tričko. Len sa uškrnala.

„Dám ti boxerky?“ Vedel som že kebyže jej ich nedám išla by do svojej izby a kto vie či by sa vrátila. Prikývla a ja som si vydýchol.

Otvoril som šuflík a otočil sa na nu. „Vyber si.“ Uškrnula sa a pribehla ku mne. Cítil som jahodový šampon.

„Ako to že cítim jahody? Ved tvoj šampon tu nie je.“ Nechápal som.

„Aj ja som sa čudovala, ale bol tam.“ Zamyslela sa a pozrela na mna.

Obaja sme naraz povedali „Maria.“ A začali sa smiať.

Bella si vybrala biele boxerky Calvin Klein a prosebne sa na mna zadívala.

„Och jasné, prepáč.“ Povedal som a bez toho aby som sa na nu pozrel, som zapol svetlo v šatníku aby videla a zavrel som za sebou dvere.

Znova som si sadol na posteľ a čakal na nu kým príde.

Počul som dvere, stála tam a usmievala sa.

„Je mi to veľké.“

„čo?“ Opýtal som sa, aj ked som to videl.

„Všetko. Tričko a ehm... boxerky.“ Zasmiala sa.

„To nevadí, ja ti tu niečo kúpim...“ Sekol som, lebo som práve nepriamo povedal že chcem aby tu bola častejšie.

„Môžeš.“ Už sa nesmiala, len sa dívala. Urobila krok k posteli a chcela sa niečo opýtať ale ja som ju predbehol.

„Budeš dnes spať tu?“ Vychrlil som rýchlo.

„A  mám?“ Odpovedala otázkou, tak som len prikývol. Jasné že tu kurva budeš spať. Mal som na mysli.

Svetlo znížila na minimum a ľahla si u mne. Usmievala sa a mala dobrú náladu, to sa mi páčilo. Dovolil som si myslieť , že som ju tým bozkom nezaskočil a chvíľku som rozmýšľal že sa jej opýtam prečo je taká na chlapov, ale prešlo ma to po jej prvej otázke.

„Prečo si ma pobozkal?“ Neveriacky som na u pozrel, no ona ležala na chrbte a nepozerala na mna.

„Lebo som chcel. Ty nie?“

„No áno, len sa pýtam.“ Zasmiala sa.

„Ako sa volá tvoja mama?“

„Je toto výsluch, alebo niečo podobné?“

„Nie Liam, len nič o tebe neviem.“ Mala pravdu.

„Ty chceš o mne niečo vedieť?“ Usmial som sa, aj ked to nevidela.

„Tak ako sa volá?“ Nedala si povedať.

„Karen, volá sa Karen. Otec je Geoff a mám dve sestry Ruth a Nicola.“ Chcel som sa opýtať a tých jej, ale predbehla ma.

„Povedz mi kde si vyrastal. Na akú si chodil školu a ako si sa dostal k tvojej firme.“ Zaujímalo ju to.

„Narodil som sa v Indiane, bolo to blízko pri New Yorku a mne sa to páčilo. Ale môj otec bol podnikateľ a veľa cestoval, takže sme cestovali aj my. Najprv to boli 3 roky v Kanssase, potom 5 rokov v Montane až sme skončili v LA. Nenávidel som to mesto.“

„prečo?“ Prerušila ma.

„Vieš Bella, musel som chodiť do školy, po škole do práce a nemal som čas na veci ktoré robili všetci moji kamaráti v skole.“

„A čo tvoje detstvo?“

„Ja som nemal detstvo Isabella. Ako som ti povedal, pracoval som. A pracoval som pri otcovi. Ked som mal 15 vedel som viesť jeho firmu bez jeho pomoci. Naučil ma všetko, teraz mu zato dakujem no vtedy som ho  nenávidel.“ Usmial som sa.

„To je mi ľúto.“ Súcitne zúžila obočie.

„To je dobré Bella, potom ked som mal 18 ušiel som preč. Už som nechcel robiť poskoka a okrem toho som mal veľké plány ktoré som chcel uskutočniť. Nemal som veľ penazí, kedže som ich nikdy na nič nepotreboval. Ale mal som v hlave postavení plán a šikovné ruky, aj hlavu.“

„Bol otec nahnevaný ked si ušiel?“ Pýtala sa a mna tešilo, že má záujem sa so mnou baviť.

„Nie. Vedel že je vo mne rebel a čakal nato. Chcel ma len všetko naučiť, aby som sa potom vo svete netopil v sračkách. A ja som ušiel...“

„Do New Yorku.“ Dopovedala za mna.

 „Presne tak. Potom som stretol Zayna, ktorý vtedy ešte firmu nemal. Boxoval. Potom prestal a začal na sebe makať. Dva roky som pracoval bez toho aby som sa zastavil a potom som sa pozrel na môj účet. Dovtedy som nemal potrebu pozerať sa tam, nejako extra. V ten deň mi volal Zayn, už neviem čo chcel, ale musel som mu zložiť telefon v polke vety. No mojom účte bolo tak veľké číslo, že som nechápal. Bolo to tak veľa že by som už do konca život nemusel nič robiť. Ale ja som nechcel peniaze, chcel som meno a aj ho mám a bez pomoci otca, zarobil som to sám bez toho aby som sa vzdal. Potom som pochopil, že keby ma to otec nenaučil, tak by som sa nikam v živote nedostal.“ Počúvala ma, nepýtala sa nič.

„Ešte niečo Bella?“ Usmial som sa, no Bella váhala. „Povedz to.“ Navádzal som ju.

„Miloval si svoju manželku?“ Opýtala sa a mna to zaskočilo.

„Prečo sa na to pýtaš Bella?“

„No ešte tu máš jej fotky, tak som si myslela že ti chýba.“ Povedala tichšie.

„Tie fotky som si ani nevšimol a nechýba mi, nikdy som ju nemiloval. Len som jej stále dával peniaze a ona si zato kupovala handry Bella.“ Jemne prikývla a znova váhala. Ani na mna nepozerala a vedel som že ešte s otázkami neskončila.

„Pobozkal si ju tak ako mna?“ Líčka jej síce sčerveneli ale otočila hlavu ku mne, aby mi videla do očí. Nemohol som jej klamať.

„áno.“ Povedal som.

„Bozkával si tak všetky?“ Povzdychol som si.

„Bella... ja ... „

„Tak áno?“ Prerušila ma.

„Ano bozkával.“ Prečo som sa cítil zle, ked som jej to musel povedať do očí? Kurva.

„Koľko ich bolo?“ Pýtala sa s úsmevom, no jej hnedé oči vraveli že jej to povedať nemám.

„To nechceš vedieť.“

„Jasné že chcem, Liam.“

„Nepoviem ti to.“ Trval som si na svojom.

„Liam, povedz mi to.“ Sadla si do tureckého sedu.

„Najprv mi povedz niečo o tebe Isabella.“ Oči jej zmäkli.

„Nevykrúcaj sa Liam! Prečo mi to nechceš povedať?“

„Bella... prestaň.“ Prebodávala ma pohľadom, sedela ticho.

„Kurva načo to chceš vedieť? Bolo ich veľa.“ Rukou som si prekryl oči.

„Veľa? Je koľko?“

„Nedáš si povedať?“ Ruku som si dal preč z tváre a pozrel som na nu. Krútila hlavou.

„Ked som zistil načo ho vlastne mám, mal som pred devätnástkou. Odvtedy ich bolo možno 50, v poslednom čase som mal len 3 ktoré som striedal.“ Dopovedal som a ona vypúlila oči.

Začínal som sa báť, čo mi nato kurva povie. No ona sa postavila, zahasila svetlo a ľahla si chrbtom ku mne.

„Bella?“ šepol som.

„Som unavená Liam.“ Povedala smutne.

Ležal som otočený k nej a pozrel som jej na rameno ako sa lesklo ked na neho z okna zasvietil mesiac. Chcel som po nom prejsť jazykom, alebo sa jej aspoň dotknúť. Dýchala pravidelne, spala.

„Nechcel som.“ Tie dva slová som považoval za ospravedlnenie. Už dlho som ich nepoužil, ale teraz sa mi to zdalo vhodné.

V spánku sa otočila a povzdychla si. Na stolíku mi vibroval mobil, ale vykašlal som sa na neho. Ked sa na toto Isabella zobudí zabijem toho kto mi volá.

No nezobudila sa, pozeral som na nu dlho. Nemohol som spať, premýšľal som o tom, prečo sa ma pýtala na moje detstvo. Znova moje myšlienky zablúdili k tomu že v mojej posteli ešte nespala žena, ktorú som nepretiahol. Páčilo sa mi to lebo to bolo pre mna nové a tak iné. Tak pekné.

Bella sa pomrvila a pritiahla sa bližšie k môjmu telu. Stačilo zopár centimetrov a dotkol by som sa jej. Pevne som sa rozhodil že to urobím.

Prešiel som po jej ruke až na rameno, ktoré som tak túžil ochutnať. Vlasy som jej jemne dal za ucho a palcom som ju pohladil po líčku. Potom som ruku odtiahol a s výhľadom na nu som zaspal.

Isabella

Až ked som otvorila oči zistila som že ma zobudilo slnko. Hodinky ukazovali 12 hodín. Ja nie som normálna. Vyliezla som z postele a išla som sa umyť. Zázračne som tam mala aj novú ešte zabalenú zubnú kefku. Zasmiala som sa a spomenula si na včerajší nočný rozhovor s Liamom.

Nahneval ma. Veľmi. Nie preto, vlastne aj preto, lebo spal s toľkými ženami, ale hnevala som sa sama na seba. On mal 19 a začal žiť, ja som mala 19 a žiť som prestala. Ironia. Chcela som mu povedať toľko vecí, ale nemohla som. To by som mu musela povedať to najhlavnejšie.

Zišla som dole a najedla som sa. Tešila som sa na neho. Chcela som mu pripraviť prekvapenie.

Maria mi povedala, že musí ísť na chvíľku domov a potom príde.

Tak som si vybrala z mrazničky mäso a začala som variť bez nej. Nemá to rada, ale nechcem sa nudiť. Chýbala mi Caroline a môj servis.

Hned ako som dala mäso do pekáča a zemiaky tiež zavolala mi Car. Mala sa dobre, jej hlas bol štastný. Musela som sa usmiať nad kamarátkiným šťastím.

Potom prišla Maria.

„Slečna Casio, povedala som vám že to je moja robota.“ Ukázala rukou na pekáč a som mykla plecami. Usmiala sa a išla hore do mojej izby pratať.

Ja som zatiaľ dopiekla mäso a zemiaky a nechala ich vychladnúť.

„Slečna Casio.“ Počula som Mariu, ako na mna volala. Práve som pozerala telku, no mala som zavreté oči a opakovane som si premietala náš bozk.

„Ano?“ Zakričala som naspäť a usmiala som sa. Stála za mnou. „Volajte ma Bella, prosím.“

„Nemôžete toto nechávať len tak na balkone. Pán Liam by sa veľmi hneval, keby to našiel.“ V ruke mala zapaľovač a cigaretu, ktorú som chcela vyfajčiť na balkone ale neurobila som to.  

„Och Maria.“ Zabudla som to spratať.

„Och.“ Povedala a pozerala niekde za mna.

Prudko som sa otočila a on tam stál. Pozeral sa Marii do očí, potom na cigaretu v jej ruke a potom sa pozrel na mna.  Keby ma mohol pohľadom zabiť, bola by som mrtva. A kurva.

„Liam.. ja som.. prisahnám.. že...“ Nenechal ma dopovedať.

„Maria, chod domov.“ Povedal rázne, chlpky sa mi postavili od strachu, Bála som sa ho ked rozprával takým tónom.

„Pán Payne, ale to určite nie je tak ako to...“

„Maria, chod!“ Povedal tvrdšie.

Maria sa na mna ospravedlňujúco pozrela a odkráčala preč.

„Liam ja som to nevyfajčila, chcela som ale...“

„Ako si si to kurva dovolila?“ Skríkol.

„Prepáč.“

„To nie je žiadna skurvená odpoveď!“

„Nekrič prosím.“ Cítila som, že začnem plakať.