Fight off your demons 13.

Poprosím komentáre lásky moje !! :) Užite si časť, lebo ešte trošku a bude to veľmi napínavé !! :)

Už sme dopíjali prvý pohár vína, ked som počul Franca, ako dupe hore schodmi.

„Franco.“ Usmial som sa a kamarátsky som ho potľapkal po pleci. „Thalia.“ Jemne som jej stisol ruku.

„Toto je moja spoločníčka Isabella Casio.“ Usmial som sa. Hrdo.

„Volajte ma Bella prosím.“ Podala ruku Thalii, ktorá sa na nu jemne usmiala a potom Francovi, ktorý jej ruku tiež ochotne prijal. Boli to dobrý ľudia, aj ked mali veľa penazí, charakter im to neskazilo. Franco mal okolo 40 rokov a Thalia bola od neho o 5 rokov mladšia. Vyzretá a krásna žena. No to malé dievča, ktoré sedelo pri mne bolo o milion krát krajšie ako hociktorá iná.

Jej stoličku som prisunul bližšie ku mojej a večera sa niesla v dobrom duchu.

Thalia a Bella si rozumeli, smiali sa a asi po prvý krát som videl Bellu uvoľnenú a bez starostí, či bojazlivosti v očiach.

Všetci sme jedli steak na černiciach a zemiaky. Svoju porciu som nedojedol a radšej som si zapáli dútnik. Jeden som dal Francovi a naše rozhovory o finančnej politike a ekonomickej stránke môjho podniku sa mohli začať. Franco bol v tomto odborník a poradil mi už mnoho výhodných vecí.

Hodinky ukazovali už desať hodín a tri prázdne fľaše sa pýšili na stole. Už dávno som zakázal čašníkovi brať ich preč, zbytočne tu chodil. No rukou som mu kývol, že chceme ešte jednu a hned tam aj bola.

Alkohol v mojej krvi bol akurát, aj v Bellinej. No Thalia a Franco už boli trošku mimo. Aspoň som sa s Bellou zasmial na ich rečiach. Obaja sú veľmi vtipný.

Bella sedela tesne pri mne, ale nebála sa ničoho. Skoro sme sa dotýkali nohami a ramenami.

Franco akurát rozprával nejaký vtip, ked sa Isabella vedľa mna začala smiať. Natiahol som sa po pohári vína a odpil som si, ked som pocítil niečo na mojom stehne. Víno som položil tam kde bolo a Bella sa ohýnala od smiechu a držala na za nohu. Och bože ...

Jej malá rúčka urobila v mojej hlave rozruch a ona sa smiala dalej bez toho, aby sa zháčila a dala tú ruku preč.

Nevedel som čo si myslieť. Po dopití štvrtej fľašky drahého vína som usúdil že je čas ísť.

„Franco, Thalia my už pôjdeme, podte s nami.“ Jemne som im naznačil aby išili preč, lebo už mali v sebe dosť. „Odprevadíme Vás k autu.“

„Nie nie Liam, my ostávame.“ Zasmiala sa podnapito Thalia.

„Nemôžem Vás nútiť, tak sa majte.“ Podal som ruku Thalii a potom aj Francovi.

„Ahoj Thalia, som rada že som ťa spoznala.“ Usmiala sa Bella. Potom podala Francovi ruku, len jemne a hned ju odtiahla. Usmiala sa na nich ešte posledný krát a zišli sme dolu schodmi.

„Idem zaplatiť. Ideš so auta?“ Opýtal som sa Isabely.

„Nie idem s tebou.“

„Poprosím vás zaplatiť všetko čo sme doteraz vypili a zjedli a účet ktorý nechajú Pán Franco s manželkou mi zapíšte.“ Povedal som rázne.

„Samozrejme pán Payne“ Povedal čašník.

Čašník mi povedal štvormiestnu sumu a ja som mu podal kreditku

„Preboha, ved je to hrozne veľa peňazí.“ Zhíkla Bella.

„Ale kvalita je u nás na prvom mieste Slečna.“ Usmial sa čašník.

„Aj tak je to veľa.“ Nedala sa a ja som sa musel usmiať.

„Zvyknete si nato.“ Povedal a mne zaskočilo.

„čože?“ Opýtal som sa hrubým hlasom. „Slečna si na nič zvykať nemusí, to ty si si zvykol pchať do  vrecka nedojeté zvyšky jedla a brať ich domov.“

„Ja-ja nechcel s-som vás uraziť.“ Vyklepaný mi podával kreditku.

Bez slova som sa otočil a s Bellou sme odkráčali preč.

„Vyjebanec drzí.“ Hovoril som si popod fúzy. Bella sa len smiala.

V aute bola ticho, no nedalo sa nevšimnúť si ako bola pri mne natlačená. Usmieval som sa ako mesiačik na hnoji ale ona tiež. Nech si nemyslí že som na tú jej ruku na mojej nohe zabudol.

Prešiel mesiac a my s Bellou sme nijako nepokročili. Odvtedy sa ma dotkla len pár krát a to pri šoférovaní, alebo pri raňajkách ked sa okolo mna obtrela.

Celý ten čas spala vo svojej izbe, niekedy som rozmýšľal žeby som jej navrhol zmenu zahrnujúcu spať pri mne, ale bál som sa.

Stále ked sme boli v spoločnosti, mala rešpekt pred mužmi. Všímal som si to stále častejšie. Mňa sa nebála, aspoň som mal ten pocit. Rozprávali sme sa hocičom, povedala mi že sa nebaví s jej mamou a otcom, dôvod neviem. Rozprávala mi o tom aké mala zvieratká ked bola malá a aké veci nosila.

Chcel som jej povedať o sebe veľa vecí, ale nikdy mi nedávala najavo žeby to vedieť chcela. Tak isto sa ma na nu pýtala už celá rodina. Nemal som im čo povedať. Hlavne mame. Začal som spomínať na jej posledný telefonát:

„Liam, kedy už donesieš tú slečnu k nám?“ Chcela vedieť.

„Mami, povedal som ti že je to niečo ako kamarátka.“ Hovoril som s mamou po telefone a pritom som sledoval Bellu ako sadí s Mariou kvietky v záhrade. Musel som sa usmievať.

„Ale chlapče, ved vyzeráte štastne.“ Povedala falošne, presne taká bola. Falošná, podlá a vypočítavá.

„Ešte nie je ten správny čas. Raz ju donesiem.“

„Tak dobre Liam.“ Mama bola sklamaná

Maria ju mala rada a Bella ju tiež. Stále ked som ju pozoroval chcel som ísť za nou a pýtať sa jej na maličkosti. No nemohol som. Stále som pracoval a nemal na nu čas.

Vlastne práca bola len moja zámienka. Bál som sa jej odmietnutia, nikdy ma nikto neodmietol.

Chcel som jej povedať že je nádherná a že jej úsmev mi stále urobí lepší deň. Ale bolo mi to hlúpe, nikdy som nič také neurobil.

Až v jeden večer sa to všetko zmenilo.

„Isabella? Zajtra pôjdeš so mnou do práce?“ Opýtal som sa jej a zaškeril som sa.

„Až ked vyhodíš Abby.“ Zasmial som sa a prisadol si k nej. Sedela na mojej posteli a uhládzala saténový vankúš.

„Prečo?“ Nechápal som.

„Je jasné že po tebe ide a chce ťa zbaliť.“ Povedala, no v v jej hlase som počul zmätok.

„Zbaliť? Som jej šéf Bella.“ Zasmial som sa. Stál som pred nou len v pyžamových nohaviciach.

„No a proste ju vyhod Liam. Jasné?“ Líčka jej očerveneli.

„Ale ona je dobrá sekretárka.“ Nechcel som ju vyhodiť, ked sa konečne naučila kedy mi má doniesť kávu.

„Dobrá ako? Dobrá ako v práci? Alebo dobrá v tom že má až príliš krátke sukne a veľké výstrihy?“ Prebodla ma očami.

„Keby som ťa poznal o trošku lepšie, myslel by som si že žiarliš Isabella.“ Podvihol som obočie.

„J-ja?“ Rýchlo pokrútila hlavou a rukou si prečesala vlasy. Bola nervozna.

Už som viac nemohol odolávať pokušeniu dotknúť sa jej. Pozerať sa na nu ako sa ešte vlhká po sprche promenáduje po dome. Sledovať jej pohľad, ked som sa jej neprítomne dotkol. Ako veľmi chcela aby som bol stále s nou. A jej oči, ked som prišiel domov, bez toho aby sa mi niečo stalo.

Už nie Isabella. Stačilo.

Podišiel som k nej a sadol si na posteľ. Nespustila zo mňa pohľad.

„Tak to by som jej mal povedať aby sa mi v nejakej sukni predviedla nie?“

„Jasné že môžeš.“ Zúžila obočie a napla sa.

„Alebo jej zavolám teraz.“ Šepol som jej do tváre.

„To neurobíš.“

„Ale áno, chceš to vidieť?“ Zvodne som sa usmial.

„Nie, neurobíš to. Máš mňa.“ Povedala a do očí sa jej vrátil cit. Mne skoro zabehlo, ked nahnevane hodila vankúš za seba na posteľ.

„Ale ved spolu nič nemáme.“ Jej oči posmutneli no ja som sa tento krát nedal len tak odohnať.

„Liam ja...“ Prerušil som ju a prst jej jemne priložil na pery.

Potom som ho spustil. „Teraz sa ťa dotknem.“ Oboznámil som jej a ona len pomaly prikývla.

Palcom som jej jemne prešiel po kolene. Až som cítil ako sa jej postavili chĺpky na tele.

„A teraz sa k tebe priblížim Isabella.“ Už ani neprikyvovala, ale jej oči vraveli áno.

Priblížil som sa k nej až nadoraz. Jej oči boli pri mojich, jej pery tiež. Cítil som jej jahodový šampon, ktorý som doteraz cítil len ked prehodila vlasmi a fúkal vietor.

Chcel som povedať že ju idem pobozkať, ale nestihol som. Urobila to sama. Jemne priložila jej pery na moje a ja som si začal uvedomovať, čo to dievča pre mna znamená. Nikdy nikto pre mna nemal cenu. Teraz ju mala ona. Existovala len ona.

Odklonil som sa, aby som jej videl do oči. Mala ich zavreté, po chvíľke ich však otvorila.

„Môžem ťa teraz pobozkať ja?“ Opýtal som sa a ona sa usmiala.

Prisunul som sa k nej, aby som sa nemusel nahýnať a oboma rukami som jej vlasy prehodil na chrbát, aby ma nešteklili na tvári. Vzal som jej tvár do mojich veľkých dlaní a zadíval sa jej do očí, musel som sa usmiať.

Bella dýchala nepravidelne, trhavo. Chcela ma tiež.

Isabella

Chcela som aby ma pobozkal, tak ako chcel on. Chcela som vedieť či sa bude bozkávať tak ako v mojich predstavách. Áno, predstavujem si to stále ked ho vidím.

Usmieval sa a chytil moju tvár do dlaní, mal teplé ruky.

A potom sa ku mne pomaly približoval, ucítila som jeho dych a potom jemné pery na mojich.

Pasovali presne pre mna, ako keby boli robené na mieru.

Pobozkal ma a potom mi vložil jazyk do úst, tento pocit som nezažila už dlho. Všetky bunky vo mne sa začali hýbať a ja som začala spolupracovať.

Bozkával ma pomaly, jednu ruku zložil z mojej tváre a chytil ma nou za bedro. Ešte si ma k sebe pritiahol a druhú ruku presunul z mojej tváre na krk.

Odrazu to neboli bozky, jeho jazyk sa drsne predieral do mojich úst a mne sa to neskutočne páčilo.

„Och Bella.“ Zašepkal medzi bozky, bola som ticho a moje ruky som mu dala na ramená. Chcela som cítiť jeho hrud na mojej. Pritlačila som sa k nemu úplne a vášnivé bozky mu opätovala.

Už som nemohla dýchať, no Liam sa nevzdával, stále ma tvrdo ale s citom bozkával na pery. Potom sa odtiahol a prebozkával mi celú sánku až po krk. Hore a dole, aby som sa mohla nadýchnuť. Rukami ma chytil na pás a presunul ma do stredu postele. Nebála som sa ho, chcela som to možno viac ako on. No nechcela som sex a dúfala som že sa o nič nepokúsi.

Priľahol ma a pridržiaval sa len na laktoch, cítila som jeho telo úplne celé, tak ako som to chcela.

Bolo tak jemné, hebké a tvrdé zároveň.

Znova ma začal bozkávať a ja som mu kopírovala hrudník, potom chrbát a nakoniec svaly na rukách.

Na malú chvíľku sa mi zadíval do očí a potom pokračoval. Rukou mi prešiel po stehne, jemne pomaly, aby som si zvykla. Mala som pocit že vie kam až zájsť nemôže. A tak strašne som chcela aby vedel dôvod toho, že som taká, ale nemohla som mu to povedať. Bála som sa toho že už sa mu nebudem môcť pozrieť do očí a odlúčime sa tak ako som sa odlúčila s mamou a otcom.

No Liam bol iný a ja som to vedela. Jemne mi prechádzal po nohe a pritom ma neustále bozkával. Chcel dobehnúť všetky tie dni, ked to neurobil.

Potom prestal, vlasy mi dal za ucho ešte raz jemne priložil svoje pery na moje, nespustil zo mna pohľad.

„Konečne.“ Povedal a prevalil sa ku mne na posteľ a stále sa na mna díval.

„Konečne? Nebodaj si to chcel spraviť už pred tým.“ Usmiala som sa.

„Už vtedy ked som ťa videl v Zaynovej firme.“ Zasmial sa a rukou mi prešiel po sánke a perách.

„Idem sa osprchovať.“ Povedala som a vyskočila z postele.