Tak čo slečny? Myslíte si, že sa do Belly Liam nakoniec zamiluje ?? :)
Isabella
Ten chlap je neskutočný.
Postavila som sa prezerala
som si veci, ktoré tam mal. Páčili sa mi knihy zoradené podľa veľkosti. Bola to
pracovňa presne podľa jeho štýlu, ale
ako som povedala minule, málo farieb.
Spomínala som ako som tu
prišla a nevedela som, že budem s týmto chlapom bývať a cítiť sa
s ním dobre. Začínala som mu veriť, čo ma zneistovalo. Dotkla som sa kníh
a dvere sa otvorili.
„Páčia sa mi.“ Povedala
som, bez toho aby som sa otočila. No niekto si odkašlal, bola to žena.
„Pardon.“ Otočila som sa
usmiala na Abby. Úsmev mi neopätovala, prekvapilo ma to.
„Tu máte kávu.“ Povedala
jednoducho.
„Vdaka Abby.“ Pery mala
stiahnuté do úzkej čiarky.
„Si Liamova šľapka?“
Opýtala sa ma povrchne.
„Prosím? Nie ste drzá?
Netikajte mi a nie, nie som jeho šľapka.“
„A čo potom?“
„Ja nemám problém, ale Pán
Payne nemá rád ak sa mu niekto dotýka jeho vecí.“ Prísne sa pozrela na jeho
knihy. Očervenela a chvíľku som si myslela že jej tie kávy na tácke
spadnú. Zdalo sa mi to, alebo to Pán Payne povedala až priveľmi sladko? Chce
ho? Spí s ním?
„Liamovi to určite vadiť
nebude a teba je hovno do toho čo tu ja robím.“ Už ma nasrala.
„Mala si priniesť kávy.
Tak ich sem polož a chod odkiaľ si prišla.“ Urobila som krok k nej.
Už som prežila veľa bitiek. Patrí to k mojej práci, ked kradem ... No
niekedy sa to proste zvrtne.
„Liam má veľa šľapiek.
Vybavujem mu telefonáty, takže to viem. Ty si ale asi tá najhlúpejšia, ked si
myslíš že to s tebou myslí vážne.“ Zasmiala sa, tácku položila na stôl
a odkráčala preč. Nechala ma tam samú s mojim svedomím. Som hlúpa?
Nemyslí to so mnou vážne? Ved s ním nič nemám, len mu robím spoločníčku
a spím v jeho dome. To je všetko. Túto ženu už teraz neznášam, stačila
chvíľka a úplne mi skazila predstavu o Liamovi.
Liam má veľa šľapiek. Nemohla som jej slová vyhnať z hlavy. Sadla som
si znova za jeho stôl a pohla som myšou. Na jeho pozadí sa pýšila jeho
rodina. Vyzerali štastný. Aj Liam.
Ale veľa šľapiek? Áno mal
tam tie dve fifleny, ale to bola náhoda nie? Nechcela som sa tým zaoberať
dalej, tak som sa radšej obzerala po pracovni a v hlave som si
skladala plány, ako mu to tu oživiť.
No jedno viem. Tá malá
blondatá kurva ho chce a ja jej ho len tak nedám.
Liam
Podal som ruku vysokému
chlapíkovi, ktorý ma čakal v zasadačke.
„Thomas, dlho som ťa
nevidel.“
„Nápodobne Liam. Zaskočil
si ma, už dlho si si o nikom nič nezisťoval. Tú máš celý spis slečny
Isabelly Casio. Nepozeral som tam, prečítaj si to, ale rýchlo, lebo
o chvíľku musím byť znova v práci.“ Povedal mi kamarát, náčelník
polície v New Yorku.
„Vdaka.“ Vzal som kôpku
papierov a otvoril to. Isabella Casio, narodenie 9.aprila 1992 New York.
Čital som to, očami som prehľadával papiere. Ale .. počkať?
„Thomas? Prečo chýbajú zložky presne spred dvoch rokov? Potom je tu len
papier o otvorení servisu. Ale evidentne tu niečo chýba. Ako je to možne?“
Nechápal som a kamarát sa ku mna nahol.
„To nechápem, toto sa mi ešte nikdy nestalo.“ Čudoval sa.
Thomas odišiel a ja som mu podakoval za láskavosť, aj ked som sa
nič nedozvedel. Len mená jej matky a otca. Nikdy ich nespomína, chcel by
som vedieť prečo. Ale tie chýbajúce údaje... Tak čo sa ti stalo Bella? Som si
na 100% istý že tie veci odstránila ona sama.
Pomaly som sa vracal do pracovne, Abby akurát vychádzala.
„Máte tam kávu Pan Payne.“ Povedala milo, kývol som jej.
„O chvíľku ťa budem potrebovať, zavolám.“ Vošiel som dnu a musel
som sa usmiať.
Nohy vyložené na stole, žuvačka v ústach a neprítomný pohľad.
„Môžem ti tu kúpiť nejaký kvet?“ Usmievala sa.
„A urobí ti to radosť?“ Sadol som si oproti nej, chcela vstať
a uvoľniť moje miesto.
„Sed tam, mne to nevadí.“ Ostala sedieť a zatočila sa na stoličke.
„Chcela by som tu nejaký kaktus a tak isto izbovú palmu. Mám ju
doma a je to krásny kvet.“ Rozmýšľala.
„Tak bude kaktus a palma. Ešte niečo?“ Opýtal som sa so záujmom.
„Myslím si že by sa tu hodila polička a na nej nejaké fotky Liam,
aby všetci vedeli že je to tvoja pracovňa.“
„Nestačí moje meno na názve budovy?“ Zasmial som sa, no ona zúžila
obočie.
„Dobre dobre, fotky, políčka. Praje si slečna ešte niečo iné?“ Je to
zaujímavé, že raz som k nej dobrý zlý, potom dobrý. Moja povaha sa
nezaprie.
„Nie, to by bolo zatiaľ všetko.“ Zasmiala sa. Milujem ten zvuk.
„Abby!“ Skríkol som a ona hned vošla.
„áno pane?“
„Tuto Bella, nová výkonná riaditeľka by chcela zmenu.“ Zaškeril som sa
ako pyšne vypla Bella hrud. „Bella?“
„Takže chcela by som tu ten najkrajší kaktus aký nájdete, tak isto aj
izbovú palmu. Nie veľmi veľkú.“ Postavila sa a prešla k poličke
s knihami. „Tam...“ Ukázala prstom za môj stôl. „Tam bude políčka
a chcem 4 nádherné rámiky, rôznych veľkostí.“
Abby prikývla, bola nejaká nervozna. Bella vzala do ruky knihu, ktorá
vyčnievala z radu usporiadaných kníh a preložila ju inam. Potom
prešla prsom po jej boku.
„Prosím Vás, Pán Payne nemá rád ked sa niekto dotýka jeho vecí.
A už vôbec nie jeho kníh.“ Vyhlásila Belle.
„Ako?“ Postavil som sa pred ňu.
„Ak sa nemýlim sú to moje veci a slečna Casio sa môže chytiť čoho
len chce. Teraz vypadni a prelož mi všetky stretnutia na zajtra.“ Povedal
som hrubým hlasom.
„Ano Pane.“ Otočila sa.
„Nechaj len večeru s pánom Francom.“ Povedal som a ona odišla.
„Bella pôjdeme na večeru s najhlavnejším človekom môjho biznisu.“
Oči jej potemneli.
„Budeš sedieť pri mne a navyše on má ženu, ktorá pôjde s ním.“
Oznámil som jej.
„Dobre.“ Povedala a znova si sadla na moje miesto.
„Nie si nejaká drzá Isabella?“ Prebodla ma očami, ale potom sa zháčila
a usmiala sa.
„Ved si povedal že som nová výkonná riaditeľka.“
„Tak pod riaditeľka, ideme kúpiť nejaké šaty.“ Otvoril som dvere
a ona vyšla ako prvá.
„Povedz Francovi, že prídeme o 6 do reštaurácie Luxuri
a objednaj tam 4 miesta.“ Povedal som ešte Abby a odišli sme.
Bella nemala problém vybrať si šaty, ale ten problem bol že si vyberala
všetky krátke a vhodné jej veku. No musela si vybrať niečo dlhé, elegantné
a slušné.
„Tieto určite nie.“
Povedal som hrubo na šaty, ktoré zakrývali len to najnutnejšie.
„Ale Liam, ved som mladá
a mne sa to páči.“ Chcela štrajkovať.
„Povedal som nie.“ Stíchla
a počúvla ma.
„Bella... Ked si vyberieš
šaty ktoré budú vhodné tak ti kúpim hocijakú vec, ktorú si vyberieš.“ Chcel som
urobiť dohodu.
Do 10 minút mala vybraté
béžové dlhé šaty, v ktorých bola nie lenže sexy, ale aj jej pristali.
Žiaden odhalený chrbát a nohy. Jediné čo sa mi nepáčilo bolo, že mali
výstrih. No bol som rád že sa rozhodla pre tieto.
„Tak a je to.“
Povedala ked vyšla z kabínky. „čože? Liam! Ved tie šaty stoja 6000$!“
Zašepkala mi, ked sme kráčali k pokladni.
„Chceš dvoje?“ Zasmial som
sa.
„Liam... ja... nemôžem si
ich vziať.“ Zavesila ich na regál.
„Bella, je úplne jedno
koľko stoja. Si v nich taká nádherná že všetky oči budú patriť len tebe.
Kúpil by som ti ich aj keby stáli miliony dolárov.“ Povedal som, vzal šaty
a zaplatil ich.
„Teraz je čas na tvoj
darček. Čo by si chcela?“ Diabolsky sa zasmiala a vrazila do prvého
obchodu ktorý videla. Rozhodovala sa medzi teplákmi a botaskami značky
Converse. Nakoniec aj ked horko-ťažko si vzala tepláky. Zaplatil som ich
a cestou do auta som písal Abby správu.
Obchod Dry, Beverlly Hils street 18, biele Converse
tenisky. Tretí regál od dola a prvé z ľava. Číslo 38. O pol
hodiny ich chcem mať u mna doma, ale tak aby ta nikto nevidel.
Prišli sme domov a Maria nás vykričala,
že sme prišli neskoro. Boli tri hodiny poobede a mi sme meškali na obed.
„Zavolám ti kaderníčku
a vizážistku.“ Povedal som jej ked sme dojedali.
„Liam ja sa viem namaľovať
aj upraviť si vlasy.“ Zašomrala.
„Takže si to chceš urobiť
sama?“ Prikývla, už som sa tým nezaoberal.
Isabella
Vlasy som si vyžehlila dorovna,
hore na temene som si urobila drdol a zalakovala som ho. Naniesla som si
značkový, profesionálny make-up. Nebola som namaľovaná už veľmi dlho. Ale takto
som bola pekná, pleť som mala čistú, obočie vytrhané a moje nádherné šaty
ladili s make-upom.
Niekto mi zaklopal na
dvere kúpeľne.
„Dalej.“ Skríkla som.
„Ja len že...“ Otočila som
sa a on zamrzol.
„Liam?“ Opýtala som sa.
„Ja... mám pre teba darček.
„Darček?“ Prikývol
a vytiahol z tašky malu krabičku, ktorú mi podal.
„Otvor to.“ Povedal mi
jemne. Krabičku som otvorila a vyskytol sa mi nádherný pohľad. Boli tam
diamantové náušnice a náhrdelník.
„Liam ja...“ Nemohla som
nájsť správne slová.
„Daj si to na večeru.“
Povedal s úsmevom.
„A tu máš ešte jeden.“
Zaškeril sa a nechal ma samú v izbe.
Sadla som si na posteľ
a jedna malá slza sa mi skotúľala na zem. Nikdy mi nič také nedal. Nikto.
Muselo to stáť veľmi veľa peňazí a ja to mám. Neukradla som to, ja som to
dostala od toho chlapa.
Otvorila som tašku
a môj pohľad padol na krabicu. Kruh a v nom hviezdička. Rýchlo
som vytiahla obsah a otvorila krabicu.
„CONVERSY!“ Skríkla som od
štastia a rýchlo som zišla dolu. Maria nakladala riad do umývačky
a Liam telefonoval. Utekala som oproti nemu, nechápavo na mna hľadel.
„Bell...?“ Chcel povedať
ho ja som mu skočila do náruče a pevne ho objala. Jeho pevné brucho som
cítila na sebe aj cez tričko. Jeho svalnaté ruky sa ma ale ani nedotkli.
„Ehm.“ Odkašľala si Maria
a usmiala sa. „Tak ja už pôjdem Pán Payne.“ Povedala. „Slečna.“
A odišla.
„Ale budeš ich nosiť len
po dome Bella.“ Rýchlo som kývala hlavou na znak súhlasu. „Chod sa rýchlo
obliecť, nebudeme stíhať.“ Povedal a som trielila do svojej izby. Celá
štastná.
Bojí sa ma dotknúť, musím
mu ukázať že ho mám rada. A ukážem! Pevne som sa rozhodla.
Šaty som si obliekla
a spokojne som si dala náušničky a náhrdelník. Vyzerala som úchvatne,
aspoň dúfam že sa to bude Liamovi páčiť.
Zišla som dolu po
schodoch, kde ma čakal.
„Bella vyzeráš dokonalo.“
Povedal jemne.
„To vdaka tebe.“ Zasmiala
som sa. Pokrútil hlavou a zamieril von z domu.
„Nejdeme autom?“
„Ideme, ale Asthon nás
odvezie. Je to večera Isabella, taká ako vidíš vo filmoch. Žiadne hlúposti.“
Upozornil ma.
„Dobre jasné.“ Zasmiala
som sa, ale môj smiech prešiel, ked som videla veľkú čiernu limuzínu pred
domom.
„Idete týmto?“ Neodpovedal
a Asthon mi otvoril dvere. Nastúpila som a Liam hned za mnou.
Liam
„Pán Payne, slečna Casio,
váš stôl je v tichej zone, tak ako stále. Pán Franco a jeho manželka
Thalia tu ešte nie sú, takže sa poďte usadiť.“ Bella bola v úžase. Lustre
z kryštálov, stoly hodné kráľov a nádherné prostredie.
Nás stôl bol na balkone,
lebo tam nie su zvyčajne žiadni ľudia, pre jeho cenu. Vystúpili sme hore po
chodoch a čašník nás usadil.
„Niečo sa pitie?“ Opýtal
sa elegantne a očami skĺzol po Isabelinom dekolte.
„Prineste nám dve fľaše Château d'Yquem,
rok 2000.“ Povedal som mu a on prikývol. „S
večerou počkáme na spoločnosť.“ Odkráčal preč a ja som si zatiaľ všímal
Bellu. Bola zaskočená, ako keby mi chcela niečo povedať, no bola ticho.
áááááh znova úžasná časť :3 a ako jej kúpil tie conversy :3 Liam je dobrák, darmo. Toho zlého len hrá!!!!! :D :D
OdpovedaťOdstrániťJedno slovo: D.O.K.O.N.A.L.É.! :) Tesím sa na pokracovanie. Som strasne zvedavá, co bude dalej. *.*
OdpovedaťOdstrániťBožské!!! :)
OdpovedaťOdstrániťMusím se opakovat, ale opět, je to skvělé! Úžaasné! Báječné! Perfektní! A chci další, prosím!!! :D Já doufám, že se zamilují, ale nechci aby to bylo jen tak!!! Musí tam být i nějaké problémy!! :D
OdpovedaťOdstrániťOdpadnem! Úžasné, nemám slov. ... Veľmi sa mi to páči, dúfam, že budú spolu. ... Danka :)
OdpovedaťOdstrániťChcem conversy! Chcem Payna!! Bože.. je to suprové! Teším sa na ďalšiu!! :)
OdpovedaťOdstrániťViky
úúúúžasnéé! :)
OdpovedaťOdstrániť