piatok 26. apríla 2013

Everything will be fine 1.


- prvá časť - pokračovanie sa píše ... 
- znova o Barby a Mr. Malikovi ... tak ako to niekomu vadí, ani to nečítajte ... ;)


 „ Nemáš na mňa čas.“ Povedal som, odpil si z pohára oroseného studeným nápojom a nechal ruku klesnúť pozdĺž môjho sediaceho tela. 
„  Mám čas! Ty stále lietaš po pohovoroch a podobne!“    Hnedovláska  v obtiahnutých džínsoch a bielej košeli mi odporovala, nerobila to rada, ale práve dnes nemala na moje večné výčitky čas.

„    Večer som stále doma, ja pracujem cez deň vieš..“ Chcel som dodať niečo v zmysle, že jej to nevyčítam ale predbehla ma.
„ ...  pozri sa, ja som si svoju prácu vybrala sama. Keď si mi navrhol vzťah  vedel si do čoho ideš, vedel si, že pracujem v noci a na telefóne musím byť nonstop.“  Odvrkla a ruku si pretrela unavené oči.
„ Poďme na dovolenku.“ Navrhol som,  prstom som na pohári nakreslil pár krúžkov a pozrel na ňu.
„   Nemôžem, nešlape to ako má. Teraz tu musím byť, musím postaviť klub na nohy.“ Ospravedlňujúco zažmurkala a cez celý stôl natiahla ruku ku mne.  Stisol som dlaň do päste a ruku skryl.
„  Bojím sa..“ Zrazu šepkala a mne jej na chvíľku prišlo ľúto a potom som si spomenul na to, ako to je.
„  Nehraj to na mňa Barbora.“
„ Nechápeš, nevieš si predstaviť aký strach mám, že ťa stratím. Odídeš za inou, ponúkne ti viac, dá ti plnohodnotný život a vzťah.“  Slzy v jej očiach sa mi zarezávali do srdca.
„  Nikdy ma nestratíš.“ Odpovedal som sám sebou prekvapený aký bol môj hlas zrazu  stlmený.    Aj napriek tomu čo som povedal bál som sa tiež.
„ ... ale  čo bude potom?  Ako budeme žiť  ďalej? Nechcem s tebou chodiť  do tridsiatky.“   Šomral som zachrípnutým hlasom.
„  T-ty sa chceš ... chceš sa posunúť?“  Chápala ma, zakoktala a cítil som ako zmrzla.
„ Chcem byť s tebou, užívať si to, že sme mladý a rozmaznávať ťa. Chcem ti dokázať, že sa o teba postarám. Daj mi šancu,  daj mi príležitosť byť dobrým manželom aj otcom.“ Po mojom výleve zmrzla úplne, dych sa jej zastavil a zreničky jej orieškových očí boli rozšírené neprimerane.   Vietor prichádzajúci z terasy jej rozfúkal pramienky vlasov a plné pery, pretreté len  leskom, mala jemne pootvorené.
„ Zayn toto je vážna téma a teraz, teda chcela som povedať – nie, ja neviem..bože.“ Zatvorili oči a tvár si ukryla v dlaniach. S chuťou si ju prisunúť k sebe a nežne jej pohladiť vlasy som prekonával sám seba, ostal som sedieť, len ruku som natiahol k jej lakťu.
„ Nechcem sa o tom baviť teraz, ale chcem aby si vedela, že toto je  to o čom premýšľam.“ Zlomila ma, nedokázal som jej viac vyčítať to ako je to celé zle. Naše mlčanie prerušil vyzváňajúci mobil.
Pokýval som hlavou, Barby s ospravedlňujúcim výrazom  stlačila zelené tlačidlo a ponorila sa do pracovného rozhovoru.

Čakal som kým skončí, čakal som inú reakciu ako zloženie tváre do dlaní, chcel som vedieť čo si myslí.
„  NEVERÍM VLASTNÝM OČIAM !“  Mužský hlas ma prinútil zdvihnúť zrak od nej, upútal našu pozornosť.
„  Klaus?“ Postavila sa prekvapená a vrhla sa mu do náručia. Nevnímal som zvuk len obraz. Objímanie, potom sladký bozk na líce, jej šťastný úsmev. Sek.  Kedy sa takto naposledy usmievala pri mne?  Je moja, je vyrobená pre mňa tak prečo to kazím? Navždy ju budem ľúbiť, pri nej stáť.    Keď sa znova posadila na prútenú stoličku oproti mne už mala dohodnutý čas aj miesto s dotyčným a veľmi sa tešila. Poznám ju, vidím to na nej. Znova niekto iný a nie ja. Mrzelo ma to, moje ego bolo zlomené a urazené.  Odchádzam, ona tam ostáva sedieť a mňa to síce mrzí ale žiarlim viac ako chcem.


O hodinu
Sedím na koženej sedačke v štúdiu, chalani sa striedajú za mikrofónmi a môj mobil znova začína vibrovať. Prestal som počítať zmeškané hovory, nebaví ma to. Snaží sa ale moja neoblomná tvrdohlavosť  pokračuje aj napriek jej vytrvaniu.

O dve hodiny
Čítam ďalšiu správu  Doesn´t matter for anything .. anyone.. i want to be only with u, pick up ur phone please honey
Ďalšia prichádzajúca je kratšia  May I give u a reason to love me ? 
Tretia ktorú nevymažem ale čítam  Everythings gonna be alrigth, I´m waiting to ur call, i need see ur face, smile. I need u, please understand me
Neodpovedám, znova vypínam tóny a na kývnutie od Harryho kráčam k mikrofónu.

( je možné, že mám v anglických vetách chyby ...  ak áno, kľudne ma opravte )



7 komentárov:

  1. to je také dokonaléé :)) neskutoočné:)) užasné .) neviem ako inak to popísať :) viac chvál :) ešte viac by to chcelo chvál . .ale mám málo času :))) ešte raz je to uplne dokonalé :) užasné :) perfektnéé:)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. tak toto vyzera fakticky velmi zaujimavo :D dzana

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Wauuu, super, veľmi sa mi to páči, len tak ďalej, krááásne, teším sa na pokračovanie ... Danka :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Krása! ♥ Nemôžem sa dočkať dalšej časti! ♥

    OdpovedaťOdstrániť
  5. je to super, len nechápem, aký to má zmysel písať tie smsky po anglicky, keď je pritom celá poviedka po slovensky? ja tomu rozumiem, ale možno ti to tu čítajú aj nejaké mladšie baby alebo také, ktoré nevedia po anglicky a nemusia tomu rozumieť ;) podľa mňa to tak trochu kazí celú poviedku, predstav si že čítaš niečo po anglicky a zrazu tam budú smsky napísané napríklad po španielsky, aký to má význam? prepáč ak som ťa urazila alebo tak, je to len môj názor a rozhodne pokračuj :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. nepáči sa ti to? Prepáč, mne sa to páči.. neviem ... na to aby som celú poviedku napísala po anglicky nemám takú angličtinu .. tak aspoň tie smsky :)

      Písať pod nich aj preklad? :))

      Odstrániť
    2. kvôli mne nemusíš, ja tomu rozumiem, myslela som len iné dievčatá, ktoré by tomu nerozumeli :)) ale samozrejme je to tvoja poviedka, keď sa ti to páči tak v poriadku :)

      Odstrániť