Prajem Vám Veselé Vianoce dievčatá moje. Oddychujte, papajte, užívajte si a hlavne budte s rodinou a priateľmi, pretože to je to najdôležitejšie čo máme :) Tu je môj darček pre Vás, hádam sa bude páčiť. Prvé blogové Vianoce. Ďakujem, za úžasných 1o mesiacov !
Kučeravý chlapec sediac na
mohutnej bielej sedačke sa sústredil len na dvere. Nedýchal, pozoroval kľučku
a čakal. Príde? Nepríde? Určite príde, inak by mi nepovedala aby som ju tu
čakal. Každých desať sekúnd očami prebehol k ručičke na
svojich hodinkách a potom sa vrátil späť k dverám. Vonku bola tma, pohlcovala celú ulicu. Tento dom ako
jediný na ulici nemal Vianočnú výzdobu. Prečo by aj, nebýval tu nik okrem nej
a ako sama povedala, ona Vianoce neoslavuje. Keď veľké tikacie
hodiny obili pol deviatej niečo sa zmenilo. Za oknom začal padať sneh. Vločky
tancovali vo víre jemného vetríka k zemi a ukladali ju k zimnému
spánku. Chlapec sedel, nervózne poklepkával nohou
a v úplne cudzom dome čakal. Najprv mu pripadalo hlúpe čakať ju
v jej vlastnom dome na Vianoce, keď tam ona nie je ale potom pristúpil na
jej naliehanie. Chcel konečne vedieť to tajomstvo.
Chvíľkami si myslel, že nepríde a pripadal si ako idiot. Však len čo
sa hodinová ručička presunula na trištvrte na deväť kľučka na ťažkých
dubových dverách klesla o niekoľko centimetrov a spolu s ňou do
miestnosti vošiel mráz a snehové vločky.
Keď ho zbadala sedieť len
pri horiacom krbe, jemne sa pousmiala. Bolo vidieť, že je nervózna a niečo
skrýva. Harry ju pozoroval. Elegante si vyzliekla kabát, veľkú
červenú čapicu s brmbolcom a saténový šál zložila na skrinku vedľa
vchodových dverí a len s malou taštičkou pretancovala až k nemu.
Jej chôdza bola ľahká ako nočný vánok, špičkami sa nedbanlivo dotýkala zeme,
bola elegantná a krásna.
„ Ja nepotrebujem pomoc,
potrebujem aby si ma pochopil, lebo.." Lebo bez toho náš vzťah
fungovať nebude. Doplnila si sama pre seba. Je čas. Je čas ukázať mu
čoho je schopná a akú silu v sebe toto krehké dievča má.
„ Začnime jemne, prosím
nehovor nič... skús mi dať čas a počkať kým začnem sama.“ Šepkala mu
rýchlo, kým sedela vedľa neho. Jemne dotýkajúc sa jeho ramena, obaja boli
v tranze z toho druhého, obaja sa báli. Ona toho ako Harry zareaguje
a on nevedel čo ho čaká. Keď si Sofi znova presadla na gauč oproti
Harrymu, celým telom sa otočila k oknu, hypnotizovala ho pohľadom.
Nemala silu pozerať sa na jeho tvár, bála sa. Harold po chvíľke
pozerania na jej tvár, prešiel očami po miestnosti a zahľadel sa na okno
ktoré ju tak zaujalo.
„ Čo to..oh..“
Vzdychol a s otvorenými ústami sa zadíval na jav, ktorý sa
dial. Okno bolo otvorené, záves odhrnutý a cez malú škáru do
vnútra izby tancovali vločky. Harryho napadlo, že vietor môže za to ako
padajú do miestnosti a tancujú k zemi. Nebolo to tak.
Sofia sa sústredila svojou mysľou otvorila okno, pomaly
a potichu aby ho nevyľakala a nechala vločky vlastnou voľou vplávať
do obývačky. Tancovali pomaly leteli k nim, vytvárali striebristý
vír. Harry nedýchal, sám seba musel v duchu upozorňovať aby sa
nadýchol pretože prázdne pľúca by ho prinútili kašlať a bál sa, že tým
zvukom sa jeho sen rozplynie a on sa zobudí bez Sofie.
V dokonalej súhre
dotancovali až nad stolík ležiaci medzi gaučami na ktorých mladý sedeli
a tam začalo prvé predstavenie. Hore dole, v jemnej vlnovke doprava
a potom späť. Naozaj to vyzeralo ako tanec. Keď Sofia zdvihla
ruku a elegantným pohybom naznačila vločkám akýsi tvar. Netrvalo dlho
a sformulovali sa do vety.
Prosím,
nehnevaj sa Harry ...
Zvedavo natiahol ruku,
a keď sa prstami dotkol vločiek, nápisu, vedel, že sa mu to len nesníva.
Kým svojou teplotou roztápal vločky a na prstoch mu po nich ostávali len
kvapôčky priezračnej vody, usmial sa. Sofia vydýchla, prestala sa
sústrediť a nechala vločky dopadnúť na drevený stolík, niektoré skončili
aj na Harryho ruke.
„ Ako si to
dokázala?“ S perami zvlnenými do úsmevu čakal na jej odpoveď,
pripravený sa posadiť k nej a objať ju. Nevedel čo si má myslieť, ale
nehneval sa.
„ Je to jedno
z prvých kúziel nás.“ Chcela povedať čarodejníc,
ale nemohla. Bála sa ako, že by vzal nohy na plecia a zmizol tak, ako jej
obyčajný život.
„ Čo ešte
dokážeš?“ Harry bol zvedavý, chcel vedieť všetko.
„ Je toho veľa,
nekonečná...moc.“ Nevedela či sa mu môže
pozrieť do očí, radšej hypnotizovala
horúce plamienky v krbe. Spaľovali
drevené polienka, oblizovali ich a vytvárali v izbe prijemné
teplo.
Gauč vedľa nej pocítil
váhu prisediaceho Harryho, až vtedy zdvihla oči.
„ Si smutná.“
Skonštatoval, a opatrne jej dlaň položil na ruku, ktorú mala zloženú na
malom červenom vankúši.
Sofia sa pousmiala, mysľou
zatvorila okno a zatiahla snehovo biely záves.
„ Nie som smutná, ale
bojím sa Harry.“ Počúval ju, ale chcel
vidieť viac. Túžil ochutnať jej všetky tajomstvá, pohltiť jej dušu a potom
si vziať aj jej srdce. Vyzerala tak
krehko, jej veľké oči kontrastovali s drobným nosom a plné pery
dodávali tomuto dievčaťu exotický vzhľad. Bola iná nie len telom, ale teraz
vedel, že aj dušou.
„ Nemáš čoho Sofi,
zvládnem to spolu.“ Verila, dúfala a prahla
po tom aby ju rešpektoval. Harold sa tak snažil tváriť, sám seba presvedčil o tom,
že hoci by sa z tejto krásky
vykľula akákoľvek žena, potrebuje ju.
„ Môžeš mi prosím ťa
povedať, čo si o tom myslíš?“ Prerušila ticho, naďalej sa mu dívala do očí
a pritom čarovala hoci to Harry nevidel. Potichu rozložila stôl, prikryla ho vianočným
obrusom a všetkými hnosnými jedlami ktoré ju v tej chvíli
napadli. Možno by bola schopná rozmýšľať
ďalej, ale Harold a jeho pohľad ukončil jej sústredenie sa natoľko, že
nevedela či na stole stojí niečo sladké alebo nie.
„ Myslím si, že si tá najkrajšia čarodejnica na svete.“ Odpovedal jej, čím jej na tvári vykúzlil
úsmev a ani nemal takú moc ako ona.
„ Ďakujem.“ Zašepkala, Harry letmo spojil ich pery do
krátkeho bozku. Keď sa však odtiahol a pevne jej stisol ruku všimol si čo
jeho čarodejnica za taký krátky čas dokázala. Stôl bol prestretý, plný jedla.
Vedľa krbu stál obrovský vianočný stromček s hviezdou na špici a všade
horeli sviečky.
S úsmevom sa
postavil, vytiahol ju k sebe a potešil sa jej ďalšiemu kúzlu. Len čo
spojili dlane oboch svojich rúk, zamyslela sa Sofia nad klavírovou skladou od
Debussyho a tá začala hrať. Jej myšlienky boli magické, priťahovali
Harryho ako magnet. Teraz, keď mu
povedala jej veľké tajomstvo ich spájalo niečo viac, nie len city a spoločné
záujmy. Teraz to bola láska plná pochopenia, dôvery a nežností. Pobozkal ju,
venoval jej úsmev a potom ju odviedol k vianočnému stolu. Už
nebude sama, nikdy nebude Vianoce oslavovať sama, má svoje tajomstvo a chlapca,
ktorý to chápe. Je magická, všetko čo robí je magické, ako aj on.
Hypoteticky... ak budete do konca roka dobré.. tak by som si vedela predstaviť tento týždeň - niekedy v stredu nový diel AW a v piatok pokračovanie Harryho a Sofie, mám ešte jeden nápad... takže?
IDAD - bude zajtra, pozajtra.... uvidíme podľa Natálky :)
A píšte mi čo Vám priniesol Ježiško !!!!!!!!! :)
je to veľmi pekné Ajč :)
OdpovedaťOdstrániťa Ježiško priniesol knihy, plyšáčika, oblečenie :)a tebe Ajč čo priniesol Ježíšek? :D
*Denisa*
Júúú chceme pokračovanie :)
OdpovedaťOdstrániťJežiško doniesol oblečenie, kozmetiku a tak a tebe ??
Môžem sa opýtať, čo si nakoniec kúpila sestričke ? :)
Šťastné a veselé xx
Ajč, ja to raz nechápem... ako môžeš znova a znova vymyslieť príbeh, ktorý mi dokáže zakaždým vyraziť dych? nemám slov proste..
OdpovedaťOdstrániťteším sa na pokračovanie!!! :-)
a Ježiško doniesol knihy a nejaké drobnosti :-) a čo tebe? :-)
Magic :) everything u do is magic ,Ajč :) xx
OdpovedaťOdstrániťmňam.. dokonalé.. ja už strácam slová.. vyčerpala som všetku sovju slovnú zásobu, ktorá by aj tak na toto nestačila.. neviem ako sa dá opísať dokonalosť, ale môžem povedať, že si mi ju práve ukázala :) je to skvelé ♥ x x
OdpovedaťOdstrániť