pondelok 24. decembra 2012

Everything you do is magic !


  Prajem Vám Veselé Vianoce dievčatá moje. Oddychujte, papajte, užívajte si  a hlavne budte s rodinou a priateľmi, pretože to je to najdôležitejšie čo máme  :)  Tu je môj darček pre Vás, hádam sa bude páčiť.   Prvé blogové Vianoce. Ďakujem, za úžasných 1o mesiacov ! 

Kučeravý chlapec sediac na mohutnej bielej sedačke sa sústredil len na dvere. Nedýchal, pozoroval kľučku a čakal. Príde? Nepríde? Určite príde, inak by mi nepovedala aby som ju tu čakal.   Každých desať sekúnd očami prebehol k ručičke na svojich hodinkách a potom sa vrátil späť k dverám. Vonku bola tma, pohlcovala celú ulicu. Tento dom ako jediný na ulici nemal Vianočnú výzdobu. Prečo by aj, nebýval tu nik okrem nej a ako sama povedala, ona Vianoce neoslavuje.  Keď veľké tikacie hodiny obili pol deviatej niečo sa zmenilo. Za oknom začal padať sneh. Vločky tancovali vo víre jemného vetríka k zemi a ukladali ju k zimnému spánku.   Chlapec sedel, nervózne poklepkával nohou a v úplne cudzom dome čakal.  Najprv mu pripadalo hlúpe čakať ju v jej vlastnom dome na Vianoce, keď tam ona nie je ale potom pristúpil na jej naliehanie.  Chcel  konečne vedieť to tajomstvo.   Chvíľkami si myslel, že nepríde a pripadal si ako idiot.  Však len čo sa hodinová ručička presunula na trištvrte na deväť  kľučka na ťažkých dubových dverách klesla o niekoľko centimetrov a spolu s ňou do miestnosti vošiel mráz a snehové vločky.

Keď ho zbadala sedieť len pri horiacom krbe, jemne sa pousmiala. Bolo vidieť, že je nervózna a niečo skrýva.  Harry ju pozoroval. Elegante si vyzliekla kabát,  veľkú červenú čapicu s brmbolcom a saténový šál zložila na skrinku vedľa vchodových dverí a len s malou taštičkou pretancovala až k nemu. Jej chôdza bola ľahká ako nočný vánok, špičkami sa nedbanlivo dotýkala zeme, bola elegantná a krásna.
„ Myslel som si, že neprídeš.“  Jeho chrapľavý hlas znel v tomto tichu pukajúceho ohňa príliš hlasno.  Ak by bola vo svojej koži a nebola by sa tak bála jeho reakcie, odpovedala by mu s vtipom alebo jemnou iróniou. No teraz, nemohla.   Ešte si vyzliekla sveter, zakryla ním svoju platenú taštičku a posadila sa oproti nemu.
„ Prišla som, nemohla som ťa tu len tak nechať.“  Jej hlas znel ako cinkot zvončekov.   Ak by bol dieťa, čochvíľa by očakával príchod darčekov a veľké červené sane Santa Clausa.  Jediné čo očakával v tejto chvíli tak ako vtedy darčeky, bolo niečo od nej. Viac nevydrží  to napätie. Chce to vedieť, nech je to hocčo. 
„ Sofia prosím, povedz mi to.“  Ani sám si neuvedomil ako ju touto vetou znervóznil ešte viac. Triasla sa, sama sebe prikázala pokoj, nedarilo sa jej.
„ Harry nie je to jednoduché, vieš.. ja..“ Chcela, tak veľmi túžila aby aspoň niekto vedel kto je, aby ju aspoň niekto poznal.
„ Prosím Sofi, je to ťažké ja viem. Chcem ti pomôcť a takto to nejde.“  Bol schopný za toto neznáme dievča položiť život, chcel s ňou zdieľať všetko a aj jej tajomstvo.
 Veľkými čiernymi očami sa mu pozerala až do duše a potom sa nervózne rozosmiala. 
„ Ja nepotrebujem pomoc, potrebujem aby si ma pochopil, lebo.." Lebo bez toho náš vzťah fungovať nebude. Doplnila si sama pre seba. Je čas. Je čas ukázať mu čoho je schopná a akú silu v sebe toto krehké dievča má. 

„ Začnime jemne, prosím nehovor nič... skús mi dať čas a počkať kým začnem sama.“  Šepkala mu rýchlo, kým sedela vedľa neho. Jemne dotýkajúc sa jeho ramena, obaja boli v tranze z toho druhého, obaja sa báli. Ona toho ako Harry zareaguje a on nevedel čo ho čaká.  Keď si Sofi znova presadla na gauč oproti Harrymu, celým telom sa otočila k oknu, hypnotizovala ho pohľadom.  Nemala silu pozerať sa na jeho tvár, bála sa.   Harold po chvíľke pozerania na jej tvár, prešiel očami po miestnosti a zahľadel sa na okno ktoré ju tak zaujalo.
„ Čo to..oh..“  Vzdychol a s otvorenými ústami sa zadíval na jav, ktorý sa dial.   Okno bolo otvorené, záves odhrnutý a cez malú škáru do vnútra izby tancovali vločky.  Harryho napadlo, že vietor môže za to ako padajú do miestnosti a tancujú k zemi. Nebolo to tak.   Sofia sa sústredila  svojou mysľou otvorila okno, pomaly a potichu aby ho nevyľakala a nechala vločky vlastnou voľou vplávať do obývačky. Tancovali pomaly leteli k nim, vytvárali  striebristý vír.  Harry nedýchal, sám seba musel v duchu upozorňovať aby sa nadýchol pretože prázdne pľúca by ho prinútili kašlať a bál sa, že tým zvukom  sa jeho sen rozplynie a on sa zobudí bez Sofie.
V dokonalej súhre dotancovali až  nad stolík ležiaci medzi gaučami na ktorých mladý sedeli a tam začalo prvé predstavenie. Hore dole, v jemnej vlnovke doprava a potom späť. Naozaj to vyzeralo ako tanec.   Keď Sofia zdvihla ruku a elegantným pohybom naznačila vločkám akýsi tvar. Netrvalo dlho a sformulovali sa do vety.

Prosím, nehnevaj sa Harry ...

Zvedavo natiahol ruku, a keď sa prstami dotkol vločiek, nápisu, vedel, že sa mu to len nesníva. Kým svojou teplotou roztápal vločky a na prstoch mu po nich ostávali len kvapôčky priezračnej vody, usmial sa.   Sofia vydýchla, prestala sa sústrediť a nechala vločky dopadnúť na drevený stolík, niektoré skončili aj na Harryho ruke.
„ Ako si to dokázala?“  S perami zvlnenými do úsmevu čakal na jej odpoveď, pripravený sa posadiť k nej a objať ju. Nevedel čo si má myslieť, ale nehneval sa.
„ Je to jedno z prvých kúziel nás.“ Chcela povedať čarodejníc, ale nemohla. Bála sa ako, že by vzal nohy na plecia a zmizol tak, ako jej obyčajný život.
„   Čo ešte dokážeš?“  Harry bol zvedavý, chcel vedieť všetko. 
„ Je toho veľa, nekonečná...moc.“  Nevedela či sa mu môže pozrieť do očí, radšej hypnotizovala  horúce plamienky v krbe. Spaľovali  drevené polienka, oblizovali ich a vytvárali v izbe prijemné teplo.
Gauč vedľa nej pocítil váhu prisediaceho Harryho, až vtedy zdvihla oči.
„ Si smutná.“ Skonštatoval, a opatrne jej dlaň položil na ruku, ktorú mala zloženú na malom červenom vankúši.
Sofia sa pousmiala, mysľou zatvorila okno a zatiahla snehovo biely záves.
„ Nie som smutná, ale bojím sa Harry.“    Počúval ju, ale chcel vidieť viac. Túžil ochutnať jej všetky tajomstvá, pohltiť jej dušu a potom si vziať aj jej srdce.  Vyzerala tak krehko, jej veľké oči kontrastovali s drobným nosom a plné pery dodávali tomuto dievčaťu exotický vzhľad. Bola iná nie len telom, ale teraz vedel, že aj dušou.
„ Nemáš čoho Sofi, zvládnem to spolu.“  Verila, dúfala a prahla po tom aby ju rešpektoval. Harold sa tak snažil tváriť, sám seba presvedčil o tom, že hoci  by sa z tejto krásky vykľula akákoľvek žena, potrebuje ju.
„ Môžeš mi prosím ťa povedať, čo si o tom myslíš?“ Prerušila ticho, naďalej sa mu dívala do očí a pritom čarovala hoci to Harry nevidel.  Potichu rozložila stôl, prikryla ho vianočným obrusom a všetkými hnosnými jedlami ktoré ju v tej chvíli napadli.  Možno by bola schopná rozmýšľať ďalej, ale Harold a jeho pohľad ukončil jej sústredenie sa natoľko, že nevedela či na stole stojí niečo sladké alebo nie.
„ Myslím si, že  si tá najkrajšia čarodejnica na svete.“  Odpovedal jej, čím jej na tvári vykúzlil úsmev  a ani nemal takú moc ako ona.
„ Ďakujem.“  Zašepkala, Harry letmo spojil ich pery do krátkeho bozku. Keď sa však odtiahol a pevne jej stisol ruku všimol si čo jeho čarodejnica za taký krátky čas dokázala. Stôl bol prestretý, plný jedla. Vedľa krbu stál obrovský vianočný stromček s hviezdou na špici a všade horeli sviečky.
S úsmevom sa postavil, vytiahol ju k sebe a potešil sa jej ďalšiemu kúzlu. Len čo spojili dlane oboch svojich rúk, zamyslela sa Sofia nad klavírovou skladou od Debussyho a tá začala hrať. Jej myšlienky boli magické, priťahovali Harryho ako magnet.  Teraz, keď mu povedala jej veľké tajomstvo ich spájalo niečo viac, nie len city a spoločné záujmy. Teraz to bola láska plná pochopenia, dôvery a nežností.  Pobozkal ju,  venoval jej úsmev a potom ju odviedol k vianočnému stolu. Už nebude sama, nikdy nebude Vianoce oslavovať sama, má svoje tajomstvo a chlapca, ktorý to chápe. Je magická, všetko čo robí je magické, ako aj on.

 Hypoteticky... ak  budete do konca roka dobré.. tak  by som si vedela predstaviť tento týždeň - niekedy v stredu nový diel AW a v piatok pokračovanie Harryho a Sofie, mám ešte jeden nápad... takže? 

 IDAD -  bude zajtra, pozajtra.... uvidíme podľa Natálky :) 

 A píšte mi čo Vám priniesol Ježiško !!!!!!!!! :) 









5 komentárov:

  1. je to veľmi pekné Ajč :)
    a Ježiško priniesol knihy, plyšáčika, oblečenie :)a tebe Ajč čo priniesol Ježíšek? :D
    *Denisa*

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Júúú chceme pokračovanie :)
    Ježiško doniesol oblečenie, kozmetiku a tak a tebe ??
    Môžem sa opýtať, čo si nakoniec kúpila sestričke ? :)
    Šťastné a veselé xx

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ajč, ja to raz nechápem... ako môžeš znova a znova vymyslieť príbeh, ktorý mi dokáže zakaždým vyraziť dych? nemám slov proste..
    teším sa na pokračovanie!!! :-)
    a Ježiško doniesol knihy a nejaké drobnosti :-) a čo tebe? :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Magic :) everything u do is magic ,Ajč :) xx

    OdpovedaťOdstrániť
  5. mňam.. dokonalé.. ja už strácam slová.. vyčerpala som všetku sovju slovnú zásobu, ktorá by aj tak na toto nestačila.. neviem ako sa dá opísať dokonalosť, ale môžem povedať, že si mi ju práve ukázala :) je to skvelé ♥ x x

    OdpovedaťOdstrániť