She knows my name 7.

Zabudla som pokračovať :) Prepáčte.. čítajte, a potom mi prosím niekto pripomente, že chcete porkačovanie :)) enjoy  it!!!  

 

 

Mama spolu s dievčatami priniesli na stôl hlavné jedlo, fazuľovú polievku a koláč. Safaa pred každého položila pohár s kokteilom a s úsmevom si sadla k Barby. Celý obed sme hovorili. Komentovali, pýtali sa jeden druhého no väčšinou bola pozornosť obrátená na Babry a jej rodinu. Samozrejme otec sa pýtal, zaujímal a informoval o všetkom. Smiali sme sa, páčilo sa mi ako sa Barby a Doniya rozprávajú o téme – kozmetika, ktorej som vôbec nerozumel. Zhodli sa na názore, capli si dlaňami a obe sa schuti zasmiali. Necítil som sa trápne, necítil som sa zle. Barby sa pýtala ako sa naše jedlá jedia, používala ruky ako mi. Ak niečomu nechápala vysvetlil som jej to. Stále keď sa oprela nevedomky o moje rameno cítil som ako sa mi červenajú líca. Dotkla sa ma kolenom alebo sme sa obaja natiahli po tom istom kúsku koláča, medzi našimi prstami prebehol elektrický prúd. Pripadal som si tak normálne a prirodzene. Bolo to zvláštne. Sedela vedľa mňa, rozprávala sa s mojou mamou a niekedy na mňa žmurkla. 

Po obede som Barby vzal do svojej izby. Rýchlo som prstom ťukol do rádia a nechal som ho potichu hrať. Poobzerala sa a posadila sa vedľa mňa na posteľ. 

„ Bolo to vynikajúce, Ďakujem.“ Usmiala sa. 

„ Neďakuj, nemáš za čo. Som rád, že si tu bola.“ Opatrne som ju chytil za ruku a ona sa oprela o stenu. 

„ Ale mám. Ďakujem za to, že si ma vzal k Vám. Máš úžasnú rodinu Zayn.“ Vedel som to, páčilo sa jej to! 

Chvíľku som mlčal a potom som sa jej konečne opýtal na vec, ktorá ma trápila, alebo skôr zaujímala od piatku. 

„ Barby? Môžem sa ťa niečo opýtať?“ Prikývla, čím mi dala najavo, že mám pokračovať. 

„ V piatok v jedálni.“ Začal som a spomenul som si na ten bozk, musel som sa usmiať. 

„ Pokračuj..“ 

„ V piatok v jedálni si mi vzala fľašku a napila si sa.“ Dohovoril som, čakajú na reakciu som sa jej díval do očí. 

„ Áno a?“ Nadvihla obočie. 

„ Nehnusilo sa ti to?“ Barby na mňa pozerala totálne nechápavo. 

„ Prečo by sa mi to malo hnusiť?“ Naozaj ma nechápala? Nerozumel som tomu. 

„ Som Pakistanec.“ Vyslovil som to ťažko, aj napriek tomu, aký som na svoj pôvod hrdý. 

„ Zayn počúvaš sa vôbec?“ Tak teraz som jej vôbec nechápal ja, všimla si to a posadila sa tak aby bola od mojej tváre len niekoľko centimetrov. 

„ Som iný ako ty ja som...“ Cítil som na perách je prst, v očiach mala lásku. 

„ Možno je skoro, hovorila som, že sa mi páčiš a mám ťa rada Zayn. Beriem ťa takého aký si. Som tu a chcem tu byť.“ Vstrebával som jej slová, chvíľku mi to trvalo. 

„ Ty ma máš rada.“ Povedal som. 

„ Ja ťa rada Zayn Malik.“ Zopakovala a prsty mi pri jemnom bozku vplietla do vlasov. Precítila spolu so mnou každú sekundu toho momentu. Odtiahla sa len o pár milimetrov, oprel som si čelo o jej. Nevnímal som pesničku z rádia, pozeral som sa jej hlboko do duše, sústredil som sa len na ňu. Ticho, ktoré panovala sa mi páčilo, bolo také tajomné no vzrušujúce zároveň, aj keď stále vo mne bol strach z toho čo si Barby bude myslieť. 

Dokonalú chvíľku prerušila až Safaa. 

„ Ešte dlho ju budeš bozkávať?“ Najprv som sa zahanbil, ale keď sa Barby začala smiať, pridal som sa. 

„ Ako dlho tu už sedíš drobec?“ Posadila sa medzi nás a objala Barby okolo pása. 

„ Je to aj moja izba aby si vedel, nebudeš si ju privlastňovať.“ Odbila ma, Barby sa rozosmiala, ale na Safinke bolo vidieť, že niečo chce povedať, tak som obaja stíchli a čakali. 

„ No hovor obaja ťa počúvame.“ Prihovorila sa jej Barby.

„ Chcela by som niečo.“ Som schopný zniesť jej aj modré z neba ale prečo práve teraz? 

„ No tak to vyklop ti malá opica.“ Safaa mi vyplazila jazyk a otočila s k Barby.

„ Nie od teba Zayn, ale tuto od Barby.“ Prekvapene som sa pozrel na Barb a nevedel som, čo si mám myslieť. 

„ Čo by si chcela Safi?“ Opýtala sa jej Barby. Musela jej niečo naznačiť, pretože sa Barby pozrela na mňa a usmievala sa ešte viac. 

„ Zayn prosím požičiaš mi tvoje tričko?“ Prikývol som a čakal čo ďalej. 

„ Donesieš mi ho prosím teraz?“ Postavil som sa a s totálne nechápavým výrazom som vytiahol zo skrine modré tričko s nápisom a podal som jej ho. 

„ Nechaj nás na chvíľku samé, dobre?“ Už som bol úplne mimo, ale prikývol som. 

„ Idem sa teda opýtať mamky či nepotrebuje pomoc.“ Vyparil som sa preč, tie ženy sú čudné. 

Po niekoľkých minútach sa v obývačke objavila Safaa spolu s Barby. Tá mala na sebe moje tričko. Pozrel som sa lepšie na Safu, tá zas mala oblečené roztlieskávačské tričko, ktoré mala Barby. Všimli si moje pokrútenie hlavou, obe sa zasmiali a sadli si ku mne, každá na inú stranu. Pozerali sme s ockom futbal, ako každú nedeľu. S tým rozdielom, že vedľa mňa sedelo dievča ku ktorému som zrejme niečo začínal cítiť. 

Po 4 mesiacoch.... 

Pôjdeme za Dannym a potom k nám? Alebo do kina? - písal som Barby na twitteri. 

Do kina jedine na niečo romantické ! a potom mám pre teba prekvapenie   - odpísala mi. 

Hovor aké! Lebo nedostaneš pusu   - keď som si predstavil ako sa asi tvárila musel som sa zasmiať. 

Kino, potom sa pôjdeme rozlúčiť s Dannym a potom prekvapenie, prídem o pol hodiny! - napísala mi. 

Ja prídem! O pol hodiny budem pred tvojím domom, ľúbim ťa vieš o tom však? Ťukal som do klávesnice a pritom som sa usmieval. 

Budem čakať, najviac na svete   môj dokonalý princ, nezabudni pobozkať Safinku. 

Teraz žiarlim! Pol hodiny.. xxxx Z. 

Odoslal som poslednú správu a nenápadne som sa presunul k otcovi do obývačky. Pozeral večerné správy a popíjal pivo. 

„ Oci? Chcel by som ťa o niečo poprosiť.“ Nikdy som za ním pre niečo takéto nebol. Ak som na niečo potreboval auto, boli to mamine nákupy, vtedy som šoféroval s ňou a mal som to dovolené. 

„ Hovor synak, počúvam ťa.“ Nespustil oči z obrazu ale vedel som, že ma vníma. 

„ Chcel by som Barby vziať do kina, mohol by som si prosím požičať tvoje auto?“ Nešiel som na to okľukou, to, že ja nemám rád omáčky som zdedil po ňom. 

„ Budeš dávať pozor! Verím ti, viem, že ty vieš jazdiť ale nájde sa nejaký idiot čo to nevie a stane sa niečo.“ Telka už bola vypnutá a on sa díval na mňa. 

„ Samozrejme, pôjdem po ňu, do kina a potom ju odveziem domov.“ Usmial sa a z peňaženky na stole vytiahol 5o libier. 

„ To nemusíš a navyše je to veľa oci.“ Odporoval som, no on mi to strčil do ruky a ukázal na dvere. 

„ Choď kúp jej ružu a bav sa.“ Usmial som sa, poprial som Safinke dobrú noc a s požehnaním od mami som vyrazil do ulíc otcovým autom.