Predposledná.. :)
Sarah
„
Princezná neboj sa som pri tebe.“ Šepkal som, kýval som sa s ňou a modlil som
sa za to, aby otvorila oči a usmiala sa na mňa. Po pár hodinách otvorila očká,
držal som ju pri sebe. Sedela na mne, ja som sedel na stoličke a objímal ju.
„ Ako sa cítiš?“
Opýtal som sa opatrne. Bol som si istý, že sa cíti zle, ale musel som vedieť
viac.
„ Odišiel?
Neublížil ti?“ Prstami kopírovala ranu na mojom líci, bolelo to, skrivil som
tvár.
„ Prepáč mi to.“
Len som nemo pokrútil hlavou a naklonil som sa k nej. Jemný úsmevom ma uistila,
že mám pokračovať. Začal som ju bozkávať jemne, vášnivejšie. Prstami som
prehrabával jej čokoládové vlasy. Voňali čisto, tak ako niekedy.
Na drevenej
stoličke sme strávili ešte niekoľko dní. Dvere ostali pevne zatvorené,
neprišiel nik. Eduardov poskok sa objavil až na tretí deň. Priniesol nám vodu,
znova nejaký fastfood a dvere opäť zamkol, skontroloval zámok a jeho kroky sa
vzdialili. Zvyšných päť dní sme tam znova sedeli sami. Pokúšal som sa dostať sa
k oknu, bolo príliš vysoko. Dvere boli pevne zatvorené, odolávali nárazom môjho
tela, nepohli sa ani o milimeter.
„ Zayn?“ Oslovila
ma Sarah sediaca mi na kolenách, tvárou ku mne.
„ Nedovolím aby sa
ti niečo stalo, nemusíš sa báť.“ Šepol som jej a privinul som si jej krehké
telo bližšie k sebe.
„ Ľúbim ťa.“
Povedala.
„ Ja ťa ľúbim
viac.“ Usmial som sa. Ostala na mne ležať, vdychovala vôňu môjho trička a
pohrávala sa s gombíkmi na bunde.
„ Zayn“ Znova ten
jej sladký hlások.
„ Áno???“ Nahodila
psie očká, pochopil som, že niečo chce.
„ Hovor, spravím čo
len chceš.. a čo sa tu bude dať.“ Usmial som sa, nálada mi stúpla o trošku
viac. Sarah ma začala bozkávať. Pohrávala sa s mojimi vlasmi. Neviem ako stihla
ale moja bunda, ktorú mala oblečenú zrazu ležala na zemi. Jemne som ju odstrčil
ďalej.
„ Je ti teplo
princezná?“ Len pokrútila hlavou a znova sa vrhla na moje pery. Nenásytne ma
zasypávala bozkami a pohrávala sa s lemom môjho trička.
„ Sarah zlato čo sa
to deje? Čo chceš?“ Pýtal som sa.
„ Chcem to.“
Hladkal som ju po líčkach, neposlušné pramene vlasov som jej zastrčil za ušká a
jemne som ju pobozkal.
„ Chceš to? Tu?
Zlatko nemyslím si, že je to dobrý nápad.“ Videl som na jej očiach, ako jej
odľahlo. Ruky stále držala na zapínaný mojich nohavíc a šibalsky sa usmievala. Predsa len som videl, že má
strach.
„ Zayn zomrieme tu.
Chcem to skúsiť predtým ako sa znova stretneme v nebi. Chcem sa s tebou
milovať.“ Pri týchto vetách sa mi pozerala do očí a ja som nemohol odolať.
Pobozkal som ju.
„ Po prvé
nezomrieme tu. Ja verím, že sa odtiaľto dostaneme. Veď potom, kto by kraľoval
Holandsku. Kto by za mňa odspieval všetky koncerty? Nič také sa nestane. Po
druhé láska moja, budeme sa milovať ešte toľko krát, že to nedokážem spočítať a
navyše je tu zima a sme špinavý.“ Z očí sa jej liali potôčiky sĺz. Nemohol som
sa na to pozerať, trpela, bála sa a mňa to znepokojovalo. Jediné čo ma v tej
chvíli napadlo bolo znova ju začať bozkávať. Opatrne som rukami hladil jej
pokožku. Dotýkal som sa stuhnutými prstami miest, ktoré boli zakázané a predsa
len mi to dovolila. Chcel som to, chcel som ju ale nemohol som práve tu a
teraz.
„ Robíš mi to tak
ťažkým Sarah.“ Vzdychal som pomedzi bozky. Sama vzala moju ruku, položila si ju
na brucho. Pohladil som pearsing na jej brušku, lem čipkovanej podprsenky som
do detailov skúmal bruškami prostom a zároveň som zvádzal boj s jej jazykom.
Vyhrávala. Netuším ako sa jej podarilo mi vyzliecť tričko. Prechádzala po mojom
bruchu, kopírovala kľúčnu kosť, potom hrudník až zastavila na zipse nohavíc.
Pohľad sa nám stretol a ona ho s trasúcimi sa rukami rozopla. Netrvalo to dlho,
no bolo to jedna z najkrajších chvíľ na ktoré nezabudnem nikdy. Ak by to malo byť posledné
milovanie, tak stálo za to. Miloval som tú malú hnedovlásku viac ako som mohol.
Keď s vonku konečne
začalo stmievať, slnko zapadlo za staré Londýnske budovy a Sarah driemala na
stoličke, vyryl som do steny ďalšiu čiarku. Ďalší deň sa skončil, dúfajúc, že
ich už nebude tak veľa som sa pomodlil a opatrne som skĺzol na zem. Starý
matrac ma chránil od toľkej zimy, viac sa mi nedalo pochodovať po tejto cele.
Zadriemal som, rozhodnutý neprepadnúť do tvrdého spánku, ak by niekto prišiel,
musím ju predsa ochrániť.
Vyzerala tak
nevinne. V spánku jej trhalo kútikmi úst, niekedy sa dokonca jemne usmiala.
Venoval som všetku svoju pozornosť obdivovaniu jej krásy, ale nikdy som si
neuvedomil, aká je naozaj nádherná. Moja bunda, biely sveter, úzke jeansy a
vysoké čižmy. Dokonalá, krásna a moja. Vlasy mierne zvlnené sa pri každom
mihnutí svetla v miestnosti leskli do odtieňov červenej, hnedej ba dokonca až
ryšavej. Na líčku jej dlhé mihalnice vytvárali tieň radu dokonalo upravených
očí. Spokojne odfukovala, niekedy nepatrne hýbala prstami, kývala preloženou
nohou či si pošúchala čelo. Miloval som ju tak veľmi.
Zobudil ma až zvuk
kľúčika v zámke.
„ Hrdličky,
vyzeráte unavene. Chápem, že je čas ukončiť túto situáciu, aj mne to už lezie
na nervy.“ Neveril som vlastným ušiam. Naozaj ju Eduard prišiel oslobodiť. V
momente som stál pri Sarah a objímal som ju. Ešte som jej stihol pošepkať ja
som ti to hovoril. Eduard sa ale hlúpo usmieval, triasli sa mu ruky, nebezpečne
prehĺtal svoju nervozitu.
„ Idem domov?“
Opýtala sa po ho Sarah. V očiach mala plamienky šťastia. Bude to všetko v
poriadku, hovoril som to. Po chvíľke sa za Eduardom objavil ten jeho sluha
Ralf. So širokým úsmevom, ktorý odhaľoval rad zubov, ktoré na striedačku
mal-nemal. Totálne nesympatický chlap.
„ Ralf pichni prosím
ťa Zaynovi dávku, ale len polovičnú aby sa mohol dívať na akciu.“ Otočil sa k
menovanému Ed a pozoroval ako mi ten idiot pchá do žily ihlu, vyprázdňuje
striekačku a s úsmevom sa pozerá na to, ako sa mi podlamujú nohy stále som bol
pri vedomí, opieral som sa o sstenu držiac Sarah za ruku. Bála sa tak ako
ja, možno viac. Pevne mi stískala ruku.
Mal som plán ako sa
odtiaľto dostať, ale zlyhal. Teraz s konskou dávkou narkotík v krvi by
som dobehol akurát tak na ulicu a tam
by ma chytili, a kto by potom ochránil princeznú? Eduard neotáľal a hneď ju odomňa vzal,
postavil ju do rohu oproti a začal sa prechádzať zo strany na stranu.
„ Braček
o čo ti ide?“ Hlas jej preskakoval,
chcela vyzerať silne a dospelo. No nebolo to tak. Krehká, proste princezná.
Celý život sa o ňu starali, celý život mala všetko pod nosom. Nevravím, že
nebola silná ako žena, len nebola obyčajná. To preto.
„ Poďme si to prejsť celé od začiatku. Najprv
Zaynov plán s Adamom.“ Pohľadom našiel
Ralfa a ten začal rozprávať.
„ Takže
speváčik chcel princeznú len pre seba a tak sa rozhodol dať ju uniesť.
Pomáhal mu jeho írsky priateľ z kapely, vyhľadali Adama. Ten súhlasil.
Princeznú mal uniesť na Silvestra.
Dostať za ňu peniaze od Zayna a potom mu ju aj vrátiť. Ten by ju vzal niekam ďaleko. Zašili by sa
spolu s írskym priateľom niekde kde by žili inkognito a po rokoch by
sa mohli vrátiť a fungovať normálne.“ Bľabotal Ralf, sám som neveril, že
dokáže niečo tak dlhé povedať. Silno gestikuloval rukami, pritom sa škeril a každých
päť minúť kašľal.
„
Pokračuj Ralf, ako sme sa k Zaynovi a Sarah dostali mi.“ Ralf nechápavo
pozrel na princa a reagoval.
„ Pane,
veď ste brat slečny Sarah.“ Trochu ma
zarazilo aký bol Ralf zrazu zdrovilý, najprv Sarah zmáli a potom ju volá
slečna? Idiot. Narkotiká prúdili už v mojom
celom tele, počúval som síce o čom hovoria, tak ako Sarah, ale díval som
sa len do jej očí. Mala v nich slzy.
„ Somár!
Prečo Adam našiel nás? Čo chcel?“ Zotrel
ho Ed, pochodujúc ešte rýchlejšie a nervóznejšie.
Ralf si
pripálil, čím mi spôsobil chuť na cigaretu a pokračoval. „ Adadm nás našiel, lebo mal plán. Lepší ako
spevák. Povedal, že princeznú vráti, až
vtedy keď mu kráľovská rodina vyplatí peniaze. Nepamätám si číslo..“ Ed ho hneď okríkol.
„ TO JE
PREDSA NEPODSTATNÉ POKRAČUJ !“ Zastavil
sa pod vysokým oknom a žmolil si ruky.
„ Pýtal
si peniaze. Od kráľovnej Beatrix, od speváka a potom aj od nás.“ Okom
pozrel na Eda a pokračoval. „ Ale
pán Eduard vymyslel lepší plán, teda domyslel ten Adamov. Speváka unesieme tiež, vyplatené peniaze od
jeho kamarátov dáme Adamovi a potom princeznú zabijeme. Pán Eduard by
dostal všetky jej peniaze a kráľovskú korunu.“ Dorozprával Ralf, po čelu
mu stekali potôčiky potu a pery mu úplne ožltli z balenej cigarety. Eduard podišiel k Sarah, pohladil ju po
líci a potom sa otočil smerom ku mne.
„ Ale
Keďže tu máme hlavného svedka, ktorý by mohol spôsobovať nejaké komplikácie,
tak drahý Zayn. Len čo zabijeme Sarah, zabijeme aj teba.“ Nechápal som, potom
mi docvaklo. NIE !
„
Neopováž sa! Môžeš zabiť mňa ale jej sa nesmieš ani dotknúť! Povedala predsa,
že odíde nechá ťa kraľov...“ Kričal som.
„ TICHO!“
Zvrešťal totálne nervózny E,d, celý očervenel a chytila ho triaška. Strach
ktorý mnou lomcoval, bol neúnosný. Musím ju ochrániť! Ale ako? Chcel som sa popstaviť a rozbiť mu
papuľu, nohy však nespolupracovali.
„ Zaviaž
mu ústa Ralf, ale nechaj ho sedieť takto, aby videl ako to pôjde.“ Ralf poslúchol, starou, smradľavou šatkou mi
zaviazal ústa aj ruky a nechal ma sedieť ta, aby som videl rovno na Sarah.
Nemohol som teraz robiť už vôbec nič. Nehýbať sa, nefungovať, len rozmýšľať ako
tomu všetkému zabrániť. Nesmie zomrieť, ona si to predsa nezaslúži. Špekuloval som nad plánom, nemohol by nás
teraz nájsť Niall?
„ Drahá sestrička, nech sa páči tu je tvoja dnešná úloha.“ Eduard bol stále nervózny. Vietor, ktorý
prefukoval cez špáry okna a dverí dodával situácii len dramatický efekt. Prečo do pekla som niečo také
vymyslel? Hneval som sa sám na seba, hneval som sa na Boha, pretože on tomu
nezabránil. Nie, nebola to jeho vina, ale aj tak. Moja Sarah, moje slniečko. Toto na nemôže
stať.
„ Čo mám
robiť?“ Opýta sa zmätená Sarah. Už hodnú chvíľku sa mojím smerom ani nepozrela.
Slabé svetlo z malej žiarovky nad
našimi hlavami dva krát bliklo a zasyčalo.
Eduard
vytiahol z vrecka svojho čierneho kabáta devinu a podával jej
ju.
„ Zabiť
sa.“ Odpovedal.
Bože můj, toto ne!!! To nesmí takhle skončit! Sakra, ne!!! O_o :X
OdpovedaťOdstrániťJá se vážně bojím posledního dílu! Určitě to ale skončí tak, jak si myslím! Zayn zachrání princeznu, dostane jí za ženu, k tomu půl království a jestli neumřeli, tak tam žijí dodnes. Že to tak bude? Prosím! :)
OdpovedaťOdstrániť:O :O :O prosím?! teraz to ukončíš? ... ja nemám slov.. je to .. neviem to vyjadriť jedným slovom, pretože dokonalé ani perfektné sa k tomu nehodí.. je to príliš málo na túto poviedku! ♥ ♥ ♥ som zvedavá, ako sa dostanú odtiaľ a.. ♥ ♥ (ak to bude smutný koniec tak ťa uškrtím! ;)) ľúbim ťa! xxxxx
OdpovedaťOdstrániťóóóóóóóó!! toto čo?? ako im to môžeš urobiť? prosííím, nesmie sa im nič stať, Sarah musí byť v poriadku :) nech ich tam postrieľa alebo čo :) dokonalé to je :* love ya :* píšeš geniálne
OdpovedaťOdstrániťAjč, vieš ako som sa potešila, že je nová časť?! Čítala som tak rýchlo, že som si to potom musela prečítať odznovu :) Prosííím happyend! Včera som plakala nad smutným koncom a keď ho spravíš aj ty, budem revať do polnoci :( Myslím to vážne! ľúbim ťa, píšeš neskutočne nádherne, ukážkovo, originálne... proste dokonalo ;)) :**
OdpovedaťOdstrániťnie nie nie nie toto je len žart že? .. prosím .. neurob to takto .. urob šťastný koniec:) ved predsa sa hovorí že rozprávky a príbehy maju šťastné konce.. tak by mohol byť aj tu nemyslíš ?:) tak by to bolo dobre :) a inak je to uuuužasné :)
OdpovedaťOdstrániťChapem ze nemozu mat vsetky pribehy stasstny koniec ale tentoo musi! jasne? MUSIIII! ved ona sa zabije čo by nespravila pre zayna.... apotom zabiju aj zayna.... Neeee.... Ale tiež by tam nietko mohol vtrhnut napr. Nialler a spol..... Rawwr teba teší ked nas necháavas v neistote? -saaa-
OdpovedaťOdstrániťTy kokos♥ dlouho jsem nečetla části 1DP, nevím proč, ale teď, když už jsem si je všechny přečetla, WAU!♥ co na to říct? Nevím, jak to mám shrnout do jednoho slova, abych vyjádřila všechny pocity, které jsem prožívala, když jsem to četla. Jedno je ale jisté - píšeš dokonale božsky♥
OdpovedaťOdstrániťÓ nie, prosím nie! :O nezabíjaj ju! Ani Zayna! Nech ich nájde Niall alebo hocikto, len ich nezabíjaj :( nesmie sa to takto skončiť! Až do poslednej vety som dúfala, že tam niekto vtrhne... :( ale prosím :( ja som úplne ohromená.. Je to dokonalé, milujem to, nemôžem uveriť, že už bude koniec :) perfektné. :)
OdpovedaťOdstrániťDaj uz prosim dalsiu ale nezabijaj ich :/ nech zabije ona obi dvoch teda jej brata a toho druheho a nech odtial odidu :)) len nech ziju a su spolu :))
OdpovedaťOdstrániťkedy bude ďalšiaaaaa ???? :((( :D
OdpovedaťOdstrániť