utorok 4. septembra 2012

Directioner princess 18.


 Predposledná.. :) 

           Sarah

„ Princezná neboj sa som pri tebe.“ Šepkal som, kýval som sa s ňou a modlil som sa za to, aby otvorila oči a usmiala sa na mňa. Po pár hodinách otvorila očká, držal som ju pri sebe. Sedela na mne, ja som sedel na stoličke a objímal ju.

„ Ako sa cítiš?“ Opýtal som sa opatrne. Bol som si istý, že sa cíti zle, ale musel som vedieť viac.
„ Odišiel? Neublížil ti?“ Prstami kopírovala ranu na mojom líci, bolelo to, skrivil som tvár.
„ Prepáč mi to.“ Len som nemo pokrútil hlavou a naklonil som sa k nej. Jemný úsmevom ma uistila, že mám pokračovať. Začal som ju bozkávať jemne, vášnivejšie. Prstami som prehrabával jej čokoládové vlasy. Voňali čisto, tak ako niekedy. 



Na drevenej stoličke sme strávili ešte niekoľko dní. Dvere ostali pevne zatvorené, neprišiel nik. Eduardov poskok sa objavil až na tretí deň. Priniesol nám vodu, znova nejaký fastfood a dvere opäť zamkol, skontroloval zámok a jeho kroky sa vzdialili. Zvyšných päť dní sme tam znova sedeli sami. Pokúšal som sa dostať sa k oknu, bolo príliš vysoko. Dvere boli pevne zatvorené, odolávali nárazom môjho tela, nepohli sa ani o milimeter. 



„ Zayn?“ Oslovila ma Sarah sediaca mi na kolenách, tvárou ku mne. 
„ Nedovolím aby sa ti niečo stalo, nemusíš sa báť.“ Šepol som jej a privinul som si jej krehké telo bližšie k sebe. 
„ Ľúbim ťa.“ Povedala. 
„ Ja ťa ľúbim viac.“ Usmial som sa. Ostala na mne ležať, vdychovala vôňu môjho trička a pohrávala sa s gombíkmi na bunde. 
„ Zayn“ Znova ten jej sladký hlások. 
„ Áno???“ Nahodila psie očká, pochopil som, že niečo chce. 
„ Hovor, spravím čo len chceš.. a čo sa tu bude dať.“ Usmial som sa, nálada mi stúpla o trošku viac. Sarah ma začala bozkávať. Pohrávala sa s mojimi vlasmi. Neviem ako stihla ale moja bunda, ktorú mala oblečenú zrazu ležala na zemi. Jemne som ju odstrčil ďalej. 
„ Je ti teplo princezná?“ Len pokrútila hlavou a znova sa vrhla na moje pery. Nenásytne ma zasypávala bozkami a pohrávala sa s lemom môjho trička. 
„ Sarah zlato čo sa to deje? Čo chceš?“ Pýtal som sa. 
„ Chcem to.“ Hladkal som ju po líčkach, neposlušné pramene vlasov som jej zastrčil za ušká a jemne som ju pobozkal. 
„ Chceš to? Tu? Zlatko nemyslím si, že je to dobrý nápad.“ Videl som na jej očiach, ako jej odľahlo. Ruky stále držala na zapínaný mojich nohavíc a šibalsky sa usmievala.  Predsa len som videl, že má strach. 
„ Zayn zomrieme tu. Chcem to skúsiť predtým ako sa znova stretneme v nebi. Chcem sa s tebou milovať.“ Pri týchto vetách sa mi pozerala do očí a ja som nemohol odolať. Pobozkal som ju. 
„ Po prvé nezomrieme tu. Ja verím, že sa odtiaľto dostaneme. Veď potom, kto by kraľoval Holandsku. Kto by za mňa odspieval všetky koncerty? Nič také sa nestane. Po druhé láska moja, budeme sa milovať ešte toľko krát, že to nedokážem spočítať a navyše je tu zima a sme špinavý.“ Z očí sa jej liali potôčiky sĺz. Nemohol som sa na to pozerať, trpela, bála sa a mňa to znepokojovalo. Jediné čo ma v tej chvíli napadlo bolo znova ju začať bozkávať. Opatrne som rukami hladil jej pokožku. Dotýkal som sa stuhnutými prstami miest, ktoré boli zakázané a predsa len mi to dovolila. Chcel som to, chcel som ju ale nemohol som práve tu a teraz. 
„ Robíš mi to tak ťažkým Sarah.“ Vzdychal som pomedzi bozky. Sama vzala moju ruku, položila si ju na brucho. Pohladil som pearsing na jej brušku, lem čipkovanej podprsenky som do detailov skúmal bruškami prostom a zároveň som zvádzal boj s jej jazykom. Vyhrávala. Netuším ako sa jej podarilo mi vyzliecť tričko. Prechádzala po mojom bruchu, kopírovala kľúčnu kosť, potom hrudník až zastavila na zipse nohavíc. Pohľad sa nám stretol a ona ho s trasúcimi sa rukami rozopla. Netrvalo to dlho, no bolo to jedna z najkrajších chvíľ na ktoré nezabudnem nikdy.  Ak by to malo byť posledné milovanie, tak stálo za to. Miloval som tú malú hnedovlásku viac ako som mohol. 



Keď s vonku konečne začalo stmievať, slnko zapadlo za staré Londýnske budovy a Sarah driemala na stoličke, vyryl som do steny ďalšiu čiarku. Ďalší deň sa skončil, dúfajúc, že ich už nebude tak veľa som sa pomodlil a opatrne som skĺzol na zem. Starý matrac ma chránil od toľkej zimy, viac sa mi nedalo pochodovať po tejto cele. Zadriemal som, rozhodnutý neprepadnúť do tvrdého spánku, ak by niekto prišiel, musím ju predsa ochrániť. 



Vyzerala tak nevinne. V spánku jej trhalo kútikmi úst, niekedy sa dokonca jemne usmiala. Venoval som všetku svoju pozornosť obdivovaniu jej krásy, ale nikdy som si neuvedomil, aká je naozaj nádherná. Moja bunda, biely sveter, úzke jeansy a vysoké čižmy. Dokonalá, krásna a moja. Vlasy mierne zvlnené sa pri každom mihnutí svetla v miestnosti leskli do odtieňov červenej, hnedej ba dokonca až ryšavej. Na líčku jej dlhé mihalnice vytvárali tieň radu dokonalo upravených očí. Spokojne odfukovala, niekedy nepatrne hýbala prstami, kývala preloženou nohou či si pošúchala čelo. Miloval som ju tak veľmi. 




Zobudil ma až zvuk kľúčika v zámke. 
„ Hrdličky, vyzeráte unavene. Chápem, že je čas ukončiť túto situáciu, aj mne to už lezie na nervy.“ Neveril som vlastným ušiam. Naozaj ju Eduard prišiel oslobodiť. V momente som stál pri Sarah a objímal som ju. Ešte som jej stihol pošepkať ja som ti to hovoril. Eduard sa ale hlúpo usmieval, triasli sa mu ruky, nebezpečne prehĺtal svoju nervozitu. 
„ Idem domov?“ Opýtala sa po ho Sarah. V očiach mala plamienky šťastia. Bude to všetko v poriadku, hovoril som to. Po chvíľke sa za Eduardom objavil ten jeho sluha Ralf. So širokým úsmevom, ktorý odhaľoval rad zubov, ktoré na striedačku mal-nemal. Totálne nesympatický chlap. 
„ Ralf pichni prosím ťa Zaynovi dávku, ale len polovičnú aby sa mohol dívať na akciu.“ Otočil sa k menovanému Ed a pozoroval ako mi ten idiot pchá do žily ihlu, vyprázdňuje striekačku a s úsmevom sa pozerá na to, ako sa mi podlamujú nohy stále som bol pri vedomí, opieral som sa o sstenu držiac Sarah za ruku. Bála sa tak ako ja, možno viac. Pevne mi stískala ruku. 
Mal som plán ako sa odtiaľto dostať, ale zlyhal. Teraz s konskou dávkou narkotík v krvi by som dobehol akurát  tak na ulicu a tam by ma chytili, a kto by potom ochránil princeznú?  Eduard neotáľal a hneď ju odomňa vzal, postavil ju do rohu oproti a začal sa prechádzať zo strany na stranu.

„ Braček o čo ti ide?“  Hlas jej preskakoval, chcela vyzerať silne a dospelo. No nebolo to tak. Krehká, proste princezná. Celý život sa o ňu starali, celý život mala všetko pod nosom. Nevravím, že nebola silná ako žena, len nebola obyčajná. To preto.
„  Poďme si to prejsť celé od začiatku. Najprv Zaynov plán s Adamom.“  Pohľadom našiel Ralfa a ten začal rozprávať.
„ Takže speváčik chcel princeznú len pre seba a tak sa rozhodol dať ju uniesť. Pomáhal mu jeho írsky priateľ z kapely, vyhľadali Adama. Ten súhlasil. Princeznú mal uniesť  na Silvestra. Dostať za ňu peniaze od Zayna a potom mu ju aj vrátiť.  Ten by ju vzal niekam ďaleko. Zašili by sa spolu s írskym priateľom niekde kde by žili inkognito a po rokoch by sa mohli vrátiť a fungovať normálne.“ Bľabotal Ralf, sám som neveril, že dokáže niečo tak dlhé povedať. Silno gestikuloval rukami, pritom sa škeril a každých päť minúť kašľal.
„ Pokračuj Ralf, ako sme sa k Zaynovi a Sarah dostali mi.“ Ralf nechápavo pozrel na princa a reagoval.
„ Pane, veď ste brat slečny Sarah.“  Trochu ma zarazilo aký bol Ralf zrazu zdrovilý, najprv Sarah zmáli a potom ju volá slečna? Idiot.  Narkotiká prúdili už v mojom celom tele, počúval som síce o čom hovoria, tak ako Sarah, ale díval som sa len do jej očí. Mala v nich slzy.
„ Somár! Prečo Adam našiel nás? Čo chcel?“  Zotrel ho Ed,  pochodujúc ešte rýchlejšie a nervóznejšie.
Ralf si pripálil, čím mi spôsobil chuť na cigaretu a pokračoval. „  Adadm nás našiel, lebo mal plán. Lepší ako spevák.  Povedal, že princeznú vráti, až vtedy keď mu kráľovská rodina vyplatí peniaze. Nepamätám si číslo..“  Ed ho hneď okríkol.
„ TO JE PREDSA NEPODSTATNÉ POKRAČUJ !“   Zastavil sa pod vysokým oknom a žmolil si ruky.
„ Pýtal si peniaze. Od kráľovnej Beatrix, od speváka a potom aj od nás.“ Okom pozrel na Eda a pokračoval. „  Ale pán Eduard vymyslel lepší plán, teda domyslel ten Adamov.  Speváka unesieme tiež, vyplatené peniaze od jeho kamarátov dáme Adamovi a potom princeznú zabijeme. Pán Eduard by dostal všetky jej peniaze a kráľovskú korunu.“ Dorozprával Ralf, po čelu mu stekali potôčiky potu a pery mu úplne ožltli z balenej cigarety.  Eduard podišiel k Sarah, pohladil ju po líci a potom sa otočil smerom ku mne.
„ Ale Keďže tu máme hlavného svedka, ktorý by mohol spôsobovať nejaké komplikácie, tak drahý Zayn. Len čo zabijeme Sarah, zabijeme aj teba.“ Nechápal som, potom mi docvaklo. NIE !
„ Neopováž sa! Môžeš zabiť mňa ale jej sa nesmieš ani dotknúť! Povedala predsa, že odíde nechá ťa kraľov...“ Kričal som.
„ TICHO!“ Zvrešťal totálne nervózny E,d, celý očervenel a chytila ho triaška. Strach ktorý mnou lomcoval, bol neúnosný. Musím ju ochrániť! Ale ako?  Chcel som sa popstaviť a rozbiť mu papuľu, nohy však nespolupracovali.
„ Zaviaž mu ústa Ralf, ale nechaj ho sedieť takto, aby videl ako to pôjde.“   Ralf poslúchol, starou, smradľavou šatkou mi zaviazal ústa aj ruky a nechal ma sedieť ta, aby som videl rovno na Sarah. Nemohol som teraz robiť už vôbec nič. Nehýbať sa, nefungovať, len rozmýšľať ako tomu všetkému zabrániť. Nesmie zomrieť, ona si to predsa nezaslúži.   Špekuloval som nad plánom, nemohol by nás teraz nájsť Niall?

„  Drahá sestrička, nech sa páči  tu je tvoja dnešná úloha.“  Eduard bol stále nervózny. Vietor, ktorý prefukoval cez špáry okna a dverí dodával situácii len dramatický  efekt. Prečo do pekla som niečo také vymyslel? Hneval som sa sám na seba, hneval som sa na Boha, pretože on tomu nezabránil. Nie, nebola to jeho vina, ale aj tak.  Moja Sarah, moje slniečko. Toto na nemôže stať.  
„ Čo mám robiť?“ Opýta sa zmätená Sarah. Už hodnú chvíľku sa mojím smerom ani nepozrela.  Slabé svetlo z malej žiarovky nad našimi hlavami dva krát bliklo a zasyčalo.
Eduard vytiahol z vrecka svojho čierneho kabáta devinu a podával jej ju. 
„ Zabiť sa.“  Odpovedal.



11 komentárov:

  1. Bože můj, toto ne!!! To nesmí takhle skončit! Sakra, ne!!! O_o :X

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Já se vážně bojím posledního dílu! Určitě to ale skončí tak, jak si myslím! Zayn zachrání princeznu, dostane jí za ženu, k tomu půl království a jestli neumřeli, tak tam žijí dodnes. Že to tak bude? Prosím! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. :O :O :O prosím?! teraz to ukončíš? ... ja nemám slov.. je to .. neviem to vyjadriť jedným slovom, pretože dokonalé ani perfektné sa k tomu nehodí.. je to príliš málo na túto poviedku! ♥ ♥ ♥ som zvedavá, ako sa dostanú odtiaľ a.. ♥ ♥ (ak to bude smutný koniec tak ťa uškrtím! ;)) ľúbim ťa! xxxxx

    OdpovedaťOdstrániť
  4. óóóóóóóó!! toto čo?? ako im to môžeš urobiť? prosííím, nesmie sa im nič stať, Sarah musí byť v poriadku :) nech ich tam postrieľa alebo čo :) dokonalé to je :* love ya :* píšeš geniálne

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Ajč, vieš ako som sa potešila, že je nová časť?! Čítala som tak rýchlo, že som si to potom musela prečítať odznovu :) Prosííím happyend! Včera som plakala nad smutným koncom a keď ho spravíš aj ty, budem revať do polnoci :( Myslím to vážne! ľúbim ťa, píšeš neskutočne nádherne, ukážkovo, originálne... proste dokonalo ;)) :**

    OdpovedaťOdstrániť
  6. nie nie nie nie toto je len žart že? .. prosím .. neurob to takto .. urob šťastný koniec:) ved predsa sa hovorí že rozprávky a príbehy maju šťastné konce.. tak by mohol byť aj tu nemyslíš ?:) tak by to bolo dobre :) a inak je to uuuužasné :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Chapem ze nemozu mat vsetky pribehy stasstny koniec ale tentoo musi! jasne? MUSIIII! ved ona sa zabije čo by nespravila pre zayna.... apotom zabiju aj zayna.... Neeee.... Ale tiež by tam nietko mohol vtrhnut napr. Nialler a spol..... Rawwr teba teší ked nas necháavas v neistote? -saaa-

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Ty kokos♥ dlouho jsem nečetla části 1DP, nevím proč, ale teď, když už jsem si je všechny přečetla, WAU!♥ co na to říct? Nevím, jak to mám shrnout do jednoho slova, abych vyjádřila všechny pocity, které jsem prožívala, když jsem to četla. Jedno je ale jisté - píšeš dokonale božsky♥

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Ó nie, prosím nie! :O nezabíjaj ju! Ani Zayna! Nech ich nájde Niall alebo hocikto, len ich nezabíjaj :( nesmie sa to takto skončiť! Až do poslednej vety som dúfala, že tam niekto vtrhne... :( ale prosím :( ja som úplne ohromená.. Je to dokonalé, milujem to, nemôžem uveriť, že už bude koniec :) perfektné. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Daj uz prosim dalsiu ale nezabijaj ich :/ nech zabije ona obi dvoch teda jej brata a toho druheho a nech odtial odidu :)) len nech ziju a su spolu :))

    OdpovedaťOdstrániť