Ako som sľúbila pridala som další diel. Chcela by som Vám oznámiť že už nechýba veľa do konca, ešte tak 10 častí... :) Som veľmi rada že čítate a dakujem za konemtáre :) (btw: ešte tak dve časti a príde poriadny šok... pre Vás :D ) ♥ Barby
Sedel tam. Bol to on!
Liam! Chcela som prísť k nemu a objať ho, pobozkať, no nemohla som.
Ruky mal zložené pred sebou na stole a hlavu opretú o jeho hranu.
Nezaujímalo ho čo sa deje v miestnosti. Vyzeral inak, bol zarastený viac
ako zvyčajne z boku som to videla.
Dvere sa za mnou
otvorili, bola to tá sekretárka.
„Dáte si niečo na
pitie?“ Opýtala sa ma.
„Nie.“ Odpovedala som
slabo, nemohla som sa prestať pozerať na Liama, ktorý stuhol. Úplne pomaly ako
vo filme sa narovnal, ale pozeral do zeme.
„Takže ponuka tu bola,
Pán Payne súhlasíte? Musíte sa vyjadriť teraz.“ Bol ticho, nepozrel sa hore.
„Pane.“ Prihovoril sa
Liamovi Asthon. Liam podvihol hlavu a pozrel sa mi priamo do očí.
Boli iné. Temné.
Nahnevané. Slabé, bez života ale hlave v nich bolo vidno bolesť. Trpel.
Pozeral na mna a ja na neho. Stála som tak ako hlupaňa.
„Bella, pod sem.“
Povedal mi Duke a postavil sa. Chytil ma za ruku a potiahol na voľné
miesto pri nom. Videla som ako sa Liamovi napla sánka, nevnímal. Pozeral len na
mna, ale mne sa zdalo že ma nevidí. Nebola tam vášeň ani láska. Len hnev.
Nenávidel ma. Očami preskakoval mna mna, na Duka a na naše spojené ruky.
„Takže kedže Pán Payne
nesúhlasí ja to vezmem.“ Povedal Duke a podal papiere sekretárke.
Nastalo ticho, všetci sa
pozerali na Liama, len Liam sa pozeral na mna.
Oči. Zaujímali ma len
oči chcela som si ich pamätať navždy. Nádherné hnedé oči, ktoré som tak
zranila. Dokázala by som sa ne neho pozerať celé dni, týždne. Ten chlap je
všetko čo chcem, nikdy som nič iné nechcela. Len jeho. Tak prečo? Prečo som to
tak pokazila?
„Pán Payne.“ Prehovoril
chlapík sediaci po Liamovej pravici. „Práve ste prišili o väčšinu vašich
akcii.“ Vypúlila som oči, Liam ho nepočúval. Potom ako keby mu to došlo,
postavil sa a prikývol.
„Už som aj tak stratil
všetko.“ Povedal priamo mne a odkráčal preč. Asthon ho nasledoval.
Nechápavo som sa obzerala a vyprevádzala ho pohľadom. Telo som si necítila
a mozog mi nepracoval, stratila som ho?
„Prečo si to urobil?“
Zvýšila som hlas na Duka, ktorý pokrútil hlavou.
„Nie Bella, ja som
nevedel že...“ Postavila som sa a rýchlo som odkráčala do jeho
pracovne.
„Bella.“ Kričal za mnou.
Vošla som do jeho
kancelárie a čakala ho, vošiel.
„Bella ja ...“
„Prečo si to urobil? Čo
to má znamenať?“ Kričala som.
„Ver mi. Ja som to
nevedel, malo to byť stretnutie. Ráno som volal mojej sekretárke
a povedala mi že sa idú prejedávať nejaké akcie, keby som vedel že príde
aj on nikdy by som ťa nevolal. Nič by som ti nepovedal.“
„Bože...“ Sadla som si
a dala som ruky na tvár.
„Nikdy by som ti takto
neublížil Bella.“ Čupol si ku mne a chytil ma za kolená. „Nikdy by som ti
neublížil.“ Pripomenulo mi to Liamove slová a jediné načo som sa zmohla
bol vzlyk.
„Neplač, prosím.“ Ruky
položil na moje ramená a šúchal mi ich. Bolo to celkom nepríjemné,
necítila som sa dobre. Postavila som sa a pretrela si oči plné slz.
„Objím ma. Viem že nemáš
rada fyzický kontakt, ale objím ja.“ Prehovoril potichu. Nechcela som to.
Prihnal sa ku mne a urobil to sám. Obmotal okolo mna jeho ruky
a objímal ma dlho. Ja som len stála, ruky som mala pri tele a čakala
som kedy ma pustí. Bol to kamarát, ale jeho ruky mi nerobili dobre.
„Mala by som ísť.“
Odklonil sa a jemne usmial.
„Odveziem ťa.“
„Pôjdem peši, nechcem ťa
obťažovať.“ Nebola to pravda, nechcela som s ním byť.
„Bella odveziem ťa.“
Pokrútila som hlavou.
„Chcem sa prejsť.“ Môj
hlas bol hrubý, chcela som aby pochopil že chcem byť sama. Nakoniec prikývol.
Obliekol mi kabát a vzala som si kabelku. Prešla som k dverám
a otvorila ich, no niečo ma napadlo.
„Ako vieš že nemám rada
fyzický kontakt?“ Najprv sa zatváril zvláštne a potom sa usmial.
„Som všímavý Bella,
vidím to.“ Povedal. Nasilu som sa usmiala a odišla som preč. Dúfala som že
sa neurazil, kedže je jediný koho teraz mám.
Kráčala som domov vo
vysokých topánkach. Míňala som ľudí, ktorý sa ponáhľali do práce
a rozmýšľala som či to stihnú. Kým som prišla domov, boleli ma nohy
a točila sa mi hlava. Chcela som sa hodiť do postele a plakať, no
neurobila som to. Namiesto toho som si uvarila čaj a sadla som si na
balkon. Myslela som na jeho oči. Ako na mna pozeral, predstavovala som si že
príde a dotkne sa ma. Ihned mi na tele naskákali zimomriavky. To ako sa mu
stále napli svaly ked sa hneval a na jeho zaťatú sánku, ked sa ma Duke
dotkol. Prečo som to urobila? Prečo som mu povedala veci ktoré si ani nemyslím
a viem že nie su pravdivé? Chránil ma pred všetkými a všetkým
a teraz je preč. Ja som odišla a nemala som to urobiť. Mala som sa
tomu postaviť tak ako ma žiadal, mala som ísť spať a ráno sa zobudiť už
normálna. Mala som ho počúvnuť a ísť za mamou. Do očí sa mi znova nahnali
slzy. Mama... čo by som dala zato, keby tu bola? Keby vedela že žijem
a objala ma. Povedala by mi čo je správne a som si istá že by Liama
milovala. Musela som sa usmiať. Stále pre mna chcela niekoho ako bol on, aby ma
držal na uzde a aby ma nasmeroval správnym smerom.
Zaspala som na balkone
a sníval sa sen. Bola som v garáži, Brad sa nado mnou naklánal.
Cítila som bolesť, ktorú mi spôsobil. Všetko som si to pamätala. Všetku jeho
hrubosť a to ako kričal moje meno. Isabella. Isabella. Isabella. Dookola.
Udrel ma do tváre, cítila som krv ako mi tečie z kútika úst. Už som nemala
silu sa mu vzpierať, nechala som ho nech pokračuje. Slzy mi tiekli po lícach
a jediné načo som myslela bola moja mama. Skončil. Postavil sa
a usmieval. Ked som sa pozrela lepšie zistila som že to nieje Brad. Duke?
„Duke?“ šepla som
zničene, bezvládne.
Prudko som sa posadila.
Och bože... Vzlykala som do ticha. Deň vystriedala noc. Musela som spať tuho. Bola
mi zima, ale nechcelo sa mi postaviť sa. Čaj som mala dávno ľadový a ľudia
už boli určite doma z práce.
Sedela som tam ešte
dlho. Nakoniec som si šla ľahnúť a znova som zaspala nepokojným spánkom.
Prešiel týždeň, možno
viac. Dni som už dávno prestala počítať, nechodila som von. Duke chodil tu.
Prestala som s ním chodiť na večere, on mi nosil jedlo tu. Nechcela som
ho, nemala som náladu na jedlo. Chcela som len Liama.
„Bella v sobotu
robím narodeninovú párty.“ Sedel oproti mne a pil kávu.
„Nechcem ju.“ Odvrkla
som, nie preto aby som bola na neho zlá. Preto, lebo som sa nechcela baviť.
„Je to zariadené, je to
tvoja oslava a nebude tam veľa ľudí. Zopár bývalých spolužiakov
a tak.“ Usmial sa. „Aspoň vypneš a opiješ sa.“ Pokrútila som hlavou.
„Bella, nechcem byť zlý
ale vážne je to tvoja oslava a musíš tam prísť. Ved si oslávenkyňa.“
Presviedčal ma dlho. Až
v sobotu ráno som súhlasila.
„Bella, všetko je
hotové. Prídem po teba o pol druhej, nechcem počuť nie a ani žiadne
výhovorky.“
Hovoril do telefonu.
„Duke ja...“
„Nie, chceš aby som to
teraz odvolal? Aby moja práca vyšla nazmar?“ Kurva...
„Samozrejme že nechcem.“
Pripustila som.
„Tak nevymýšľaj, hod sa
seba šaty a pol druhej som pri tebe.“ Zložil.
Povzdychla som si
vyliezla som z postele. Dala som si dlhú sprchu a kedsom sa pozrela do zrkadla, skoro som odpadla. Mala
som veľké kruhy pod očami, bola som biela ako stena a lícne kosti mi
trčali z tváre. Rozmýšľala som, ako dlho som spala lebo sa mi zdalo že
aspoň mesiac.
Naniesla som si make-up,
len trošku aby zakryl kruhy pod očami a dala som si špirálu. Nevedela som
čo si obliecť. Vlastne ma to nezaujímalo. Vzala som si prvé šaty čo som našla.
Boli sivé, bez rukávov až pod kolená. Kašlem nato, aj tak tam idem nasilu.
Oblečená
a pripravená som čakala kym príde Duke. Nasadla som do auta
a nechcene si zapla pás.
„Tešíš sa?“ Mal na sebe
oblek. Čierny, pekný. Ale nie taký nosieval Liam. Hned som tú myšlienku
zahnala, lebo by som si ešte viac pokazila večer. Došli sme na párty, kde som
spoznala pár známych tvári. Spolužiaci, starý kamaráti ale nikto kto by mi stál
za ne-falošný úsmev. Zdalo sa mi, že to trvá celú večnosť. Všetci boli milí
a bavili sa so mnou o normálnych veciach a väčšina z nich
si myslela že s Dukom chodím tak som ich vyviedla z omylu. Ludia už
boli pripitý a schyľovalo sa k večeru, ked som sa rozhodla, že sa
idem prevetrať. Vyšla som von a pozorovala krásny výhľad na New York,
ktorý umožňoval Dukov dom. Konečne som bola chvíľku sama. V ruke som
zvierala pohár v ktorom bol džús. Nechcela som piť, nemala som nato
náladu. Klamem... Nepila som, lebo to mám zakázané. Nebol by rád. Napravila som
si šaty a pozorovala autá, ktoré chodili po ďalekej diaľnici.
„Bože...“ Duke stál za
mnou a dosť ma vystrašil.
„žľakla som sa.“ Nebol
opitý, ale bolo vidno že toho trochu popil.
„Bella čo tu robíš?“
Vyškerený sa pýtal.
„Neviem, chcela som sa
nedýchať vzduchu.“ Zapálil si cigaretu a stál tam so mnou.
Potom ma vzal za ruku
ťahal dnu, bolo z neho cítiť whisky.
„Pod so mnou.“ Šepol mi
a kráčal hore.
Nechápavo som za ním
išla až kým sme neprišli do jeho izby. Bola tam veľká, manželská posteľ
a veľa poličiek. Všetko v takom barokovom štýle, prišlo mi to
zvláštne.
Prešiel až
k sedačke a vyzliekol si sako, ani som si nevšimla, že mal
v ruke pohár. Celý ho vypil, až ho striaslo a postom sa usmial.
„Ved si sadni, nestoj
tam.“ Hovoril nahlas.
Sadla som si na kraj
postele a pozorovala som ho.
„Vieš Bella, sme dobrý
kamaráti.“ Usmial sa.
„Sme.“ Pritakala som.
„Veľmi dobrý.“ Urobil
grimasu.
„Duke o čo ti ide?“
„Vieš, páčiš sa mi
Isabella.“ Kurva! Nie! Môžeme byť neviem aký kamaráti, ale Isabella ma volať
nebudeš.
„Bella.“ Opravila som ho
slabým hláskom, načo sa zasmial na nejakom svojom vtipe.
„Ked sme boli spolu na
strednej, nikdy si nedovolila sa ťa dotknúť.“ Pozrel mi priamo do očí. Chplky
na tele sa mi postavili, nasucho som preglgla. „Milovať sa s tebou.“
Dodal.
„Duke o čo ti ide?“
Pre boha... Začínala som mať strach. Bála som sa jeho očí, boli tak drsné.
Sledoval ma ako korisť.
„Chcem aby si sa so mnou
milovala.“ Prekvapene som otvorila ústa, začal sa ku mne približovať.
Výborné. Poprvé, co jsem se u povídky rozbrečela. Hned! Teď! Okamžitě! potřebuji, aby byli zase spolu, prosím! To není trápení pro ně, ale pro mě!! P.S. - Ležím doma se zlomenou nohou a nudím se! Potřebuji další díl už dnes! :D Prosííím!
OdpovedaťOdstrániťohhh to je úžasné, rýchlo ďalšiu časť, lebo sa z toho čakania, čo sa stane Belle, zbláznim :D
OdpovedaťOdstrániťMuzu ti s klidem rict, ze tohle je nejlepsi povidka jakou jsem cetla, so far! :) opravdu ;) ses neskutecna spisovatelka a budu mi lito az tahle povidka jednou skonci protoze je fakt skvela. Jsem zvedava, jak to zamotas dal. A jeste mam dotaz, jak vypada Duke nebo jak ty si ho predstavujes? (Ja si ho predstavuju jako kombinaci blondateho Nialla a Joshe Hutchersona ;))
OdpovedaťOdstrániťDuka si predstavujem skôr ako alexa pettyfera :) Ale tvoja kombinácia tiež nie je zlá :) A dakujem :) Barby
OdstrániťJoo Alex ten me nenapadl :) sexysexy hothot :D paradni :))
OdstrániťSánka dole, nemám slov.
OdpovedaťOdstrániťÚžasná poviedka !!! Teším sa na pokračovanie. ... Danka :)